2Ndt/2/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. februára 2018 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného F. T., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného F. T. na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného F. T., vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2To/50/2017, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trenčíne sa pod sp. zn. 2To/50/2017 vedie konanie o odvolaní obžalovaného F. T.. Obžalovaný v poslednom odseku svojho podania zo dňa 19. mája 2017, označeného ako „Odôvodnenie odvolania obžalovaného a námietka zaujatosti“, uviedol: „Vzhľadom na takýto priebeh pojednávania trestných vecí a to na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6T/131/2014 a 2T/152/2014 sudcami Krajského súdu v Trenčíne mám obžalovaný dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti pri rozhodovaní o tomto mojom odvolaní pre ich pomer k prejednávanej veci a preto vznášam námietku zaujatosti sudcov všetkých trestných senátov Krajského súdu v Trenčíne a navrhujem ich z vykonávania úkonov trestného konania vylúčiť v zmysle § 31 ods. 1, ods. 4 Tr. por.“ Následne na verejnom zasadnutí senátu Krajského súdu v Trenčíne dňa 7. decembra 2017, na otázku predsedu senátu, či tento odsek možno považovať za návrh na delegáciu veci inému krajskému súdu v zmysle § 23 Tr. por., obžalovaný spolu so svojim obhajcom uviedli: „Áno, žiadame vec odňať Krajskému súdu v Trenčíne a prikázať na rozhodnutie inému krajskému súdu.“ (č.l. 224 spisu). K návrhu obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu sa vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Trenčíne (č.l. 226-233), pričom z ich vyjadrení vyplýva, že žiaden z nich sa v predmetnej trestnej veci necíti byť zaujatý, obžalovaného nepoznajú a nemajú žiadny vzťah k prejednávanej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom v Slovenskej republike preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. podaný návrh, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému krajskému súdu.Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. V zmysle čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať aj pri rozhodovaní o návrhoch na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Delegácia veci v zmysle tohto ustanovenia je výnimkou z tejto ústavnej zásady a prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody.Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie na páchateľa i na ostatných občanov, hospodárnosť a čo najrýchlejšie skončenie veci.   Dôležitými dôvodmi podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sú najmä:- vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (R 7/1984, R 101/2000-II),- uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch,- poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,- prevažná väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu); v tomto prípade však nemožno len mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám trestného konania.Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, obžalovaný v ňom v podstate spochybňuje nezaujatosť sudcov všetkých trestných senátov Krajského súdu v Trenčíne pri rozhodovaní o odvolaní v jeho trestnej veci z dôvodu ich procesného postupu v iných konaniach. O ním vznesenej námietke zaujatosti nebolo senátom Krajského súdu v Trenčíne na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. decembra 2017 rozhodované s poukazom na § 32 ods. 6 Tr. por., keďže dôvodom námietky bol iba procesný postup súdu v konaní. Svoj návrh na odňatie a prikázanie veci inému krajskému súdu obžalovaný nepodporil žiadnymi inými dôvodmi, pričom ani z predloženého spisového materiálu, ani z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trenčíne nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci. Záverom možno konštatovať, že samotný procesný postup senátov krajského súdu v iných konaniach nezakladá dôvod na vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania, ani ho nemožno považovať za iný dôležitý dôvod predpokladaný § 23 ods. 1 Tr. por., na základe ktorého by bolo možné vec odňať príslušnému súdu (v tomto prípade Krajskému súdu v Trenčíne) a prikázať ju inému súdu toho istého druhu a stupňa. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na delegáciu predmetnej trestnej veci a z tohto dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :

Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.