2Ndt/2/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obvineného I. H.
a spol., pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení
účinnom do 1. januára 2006 a iné, o návrhu obvineného I. H. na odňatie a prikázanie veci
podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obvineného I. H. a spol., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.
3To/121/2012, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 2. augusta 2012, č.k. 30T/112/2009-1422 bol
obvinený I. H. uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe ako je
uvedené v predmetnom rozhodnutí.
Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok, podal
menovaný obvinený odvolanie čo do viny i trestu.
Následne 22. októbra 2012 konajúci samosudca predložil (i) odvolanie obvineného I.
H. odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v Trnave), ktoré bolo pomocou technických
prostriedkov pridelené do senátu 3To (sp. zn. 3To/121/2012) na rozhodnutie.
Dňa 6. februára 2013 predložil predseda krajského súdu Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o návrhu obvineného I. H.
na odňatie a prikázanie veci inému krajskému súdu, ktorého súčasťou je i vyjadrenie sudcov príslušného súdu o ich zaujatosti, resp. nezaujatosti. Sudcovia sa vyjadrili tak, že sa necítia
byť zaujatí s výnimkou JUDr. P. L., ktorý uviedol, že sa cíti byť zaujatý, pretože keď
vykonával advokátsku činnosť, menovaný obvinený bol jeho klient a JUDr. V. T., ktorý je
dlhodobo práceneschopný.
Obvinený podal 28. januára 2013 na Krajský súd v Trnave žiadosť na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že má podozrenie
zo zaujatosti všetkých sudcov vrátane príslušných zamestnancov, pretože o jeho veci už počas
viac ako troch rokov v prípade akejkoľvek sťažnosti, odvolania, či žiadosti rozhoduje vždy
ten istý senát, a to konkrétne JUDr. Š., JUDr. T. a JUDr. K., pričom nikdy jeho vec
neprejednával iný senát na tomto súde. Preto mu nie je jasné, akým spôsobom potom funguje
elektronická podateľňa. Keďže o jeho odvolaní proti rozsudku má rozhodovať znovu ten istý
senát, vyslovil obvinený názor, že nemôže ísť o náhodu. Ďalej uviedol, že jeho trestná vec je
aj medializovaná, čo môže spôsobovať i zaujatosť sudcov. Na základe uvedeného potom
vyvodil záver, že týmto postupom sú porušené jeho práva vyplývajúce zo základných zásad
trestného konania, a to právo na spravodlivé prejednanie veci.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod
na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu
toho istého druhu a stupňa.
Podľa citovaného ustanovenia za dôležité dôvody je potrebné považovať také
okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad
trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Dôležitými dôvodmi
sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady
ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prejednanie veci, výchovné pôsobenie trestného
konania na obvineného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci
sudcovia príslušného súdu.
Z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Obvinený vo svojej žiadosti uviedol, že má
„podozrenie o zaujatosti“, ktoré nijako relevantne neodôvodnil. Poukázal len na procesný
postup súdu a to prideľovanie jeho žiadostí, odvolaní a sťažností na rozhodnutie vždy tomu
istému senátu. Táto okolnosť (procesný postup) však nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť
sudcov a podľa § 32 ods. 6 Tr. por. ani nemôže byť dôvodom námietky zaujatosti. Zo strany
obvineného ide teda len o procesné námietky, o ktorých podľa § 32 ods. 6 Tr. por. sa nekoná
(preto nebolo ani potrebné k návrhu pripojiť vyjadrenia sudcov o ich zaujatosti, resp.
nezaujatosti).
Ku skutočnosti, že prejednávaná trestná vec je medializovaná, treba uviesť, že táto
okolnosť bez ďalšieho nemôže svedčiť o zaujatosti sudcov príslušného súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného potom dospel
k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je
daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, a preto trestnú vec
obvineného I. H. a spol. Krajskému súdu v Trnave neodňal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková