N a j v y š š í   s ú d

2 Ndt 19/2016

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obžalovanému M. P.   a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra 2016 v Bratislave o návrhu obžalovaného M. P. podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Okresnému súdu Trenčín a jej prikázanie Okresnému súdu Trnava, takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obžalovaného M. P. a spol. vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/10/2016 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanej 4. februára 2016 je na Okresnom súde Trenčín vedené pod sp. zn. 2T/10/2016 trestné stíhanie obžalovaných M. P. a J. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého podstata spočíva v tom, že 10. októbra 2014 mali v priestoroch vychádzkového dvora Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava fyzicky napadnúť J. J. a spôsobiť mu zranenia vyžadujúce si jeho hospitalizáciu od 10. do 21. októbra 2014.  

Obžalovaný M. P. podaním došlým Okresnému súdu Trenčín 2. mája 2016 namietol zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Beáty Schmidtovej z dôvodu jej príbuzenského vzťahu k npor. D. K. (príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomný pri prečítaní a podpise niektorých zápisníc o úkonoch prípravného konania v tejto veci, pozn.), ktorý jej mal podľa obžalovaného prikázať, aby ho odsúdila. Súčasne navrhol predmetnú trestnú vec odňať Okresnému súdu Trenčín a prikázať ju Okresnému súdu Trnava tvrdiac, že na Okresnom súde Trenčín sú voči jeho osobe zaujatí všetci sudcovia tohto súdu pre ich nadštandardné vzťahy s väznicou Ilava, kde sa prejednávajú žiadosti odsúdených a návrhy riaditeľa ústavu. Tieto nadštandardné vzťahy potvrdzuje podľa obžalovaného to, že okresný súd návrhom a požiadavkám väznice vždy vyhovie a vo veľa prípadoch zruší takéto rozhodnutie až nadriadený súd, ktorý zároveň vytkne nesprávnosť rozhodnutia. Okrem toho obžalovaný uviedol, že sudkyňa, ktorá rozhoduje v jeho trestnej veci a sudcovia Okresného súdu Trenčín sú v rodinnom prepojení a sú medzi nimi rodinné väzby aj s Okresnou prokuratúrou Trenčín, na ktorej stranu sa podľa obžalovaného jednoznačne prikláňajú a to s cieľom kriminalizovať jeho osobu a viesť jeho trestné veci v jeho neprospech. Uvedené sa obžalovaný dozvedel od dôveryhodného zdroja, ktorý ho informoval v osobnej korešpondencii.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd, ktorý je obom uvedeným súdom najbližšie spoločne nadriadený, preskúmal návrh obžalovaného ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého dôvodu na odňatie veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/10/2016 a na jej prikázanie Okresnému súdu Trnava.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.  

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Hoci zákon v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. poriadku bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je tak i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci. Preto základná otázka, ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, bola tá, či z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného M. P. a spol., vedenej na Okresnom súde Trenčín, sú vylúčení všetci sudcovia tohto súdu.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený (okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou platí, že pomer k prejednávanej veci môže spočívať u sudcu napríklad v tom, že sudca sám, alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Z titulu pomeru k prejednávanej veci je vylúčený tiež sudca, ktorý by vo veci mohol vystupovať ako svedok. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon týka, resp. k ich zástupcom a orgánom činným v trestnom konaní bude spravidla vylúčený sudca, ktorý je k týmto osobám predovšetkým v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ale tiež vo vzťahu úzko priateľskom, či naopak nepriateľskom.

Treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude.

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je overiť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Aj pri uplatnení druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom prípade daný legitímny dôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán trestného konania síce dôležité, nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989 a vo veci D. N. proti Švajčiarku z 29. marca 2001).

Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami považoval najvyšší súd pri posúdení predloženej veci za rozhodujúce, že nielen z vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá poprela akýkoľvek vzťah k npor. D. K. (ktorého ani nepozná), ale i z vyjadrení ostatných sudcov Okresného súdu Trenčín vyplýva, že sa necítia byť v tejto veci zaujatí, pričom niet žiadneho dôkazu o opaku. Za taký totiž nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia obžalovaného o nadštandardných vzťahoch namietaných sudcov s väznicou v Ilave a o ich rodinných väzbách s Okresnou prokuratúrou Trenčín. Zároveň takéto všeobecné (konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnené) vyjadrenia nie sú spôsobilé vyvolať také pochybnosti o nezaujatosti sudcov príslušného súdu, ktoré by bolo možné považovať za objektívne oprávnené, ale nasvedčujú skôr tomu, že zo strany obžalovaného ide iba o procesnú obštrukciu.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sudcovia Okresného súdu Trenčín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovaného M. P. a spol. vedenej pod sp. zn. 2T/10/2016 a preto tu nie je daný dôležitý dôvod pre jej odňatie tomuto súdu a prikázanie Okresnému súdu Trnava.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. októbra 2016

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová