2 Ndt 19/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora
Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obžalovaného S. V., pre prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, 2, písm. a/ Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného S. V., vedená
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7To/10/15, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove, pod sp. zn. 7To/10/15,
je obžalovaný S. V. trestne stíhaný pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák.
Krajskému súdu v Prešove bolo predložené na rozhodnutie odvolanie obžalovaného S.
V. proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T 29/15, z 22. júna 2015 a sťažnosť
obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T29/15, zo dňa 21. júla 2015,
ktorým prvostupňový súd zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu,
neprijal ponuku peňažnej záruky (§ 81 ods. 1 Tr. por.) a nenahradil väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným (§ 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por.), pričom uvedené trestné veci boli pridelené do senátu 7To a 7Tos pod sp. zn.
7To 10/2015 a 7Tos 12/2015, ktorého predsedom je JUDr. P. T. a členovia
JUDr. M. Z. a JUDr. M. H..
Obžalovaný S. V. po tom, čo senát 7Tos zložený z predsedu senátu
JUDr. P. T. a členov JUDr. M. H. a JUDr. E. D.
z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. M. Z. v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu
v Prešove na rok 2015 uznesením, sp. zn. 7Tos 12/2015, dňa 6. augusta 2015 sťažnosť
obžalovaného S. V. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol,
na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného S. V. proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 33T 29/15, z 22. júna 2015 uviedol, že vznáša námietku zaujatosti
konajúceho senátu, ale aj celého Krajského súdu v Prešove, keďže dňa 31. augusta 2015 podal
trestné oznámenie na členov tohto senátu, teda na predsedu JUDr. P. T. a ďalších členov
senátu, ktorých mená nepozná, no tieto zistil, myslí si, že z predvolania. Dodal ďalej, že bol
vo väzbe s J. D., ktorý pochádza zo Š., má pocit z jeho vyjadrení, že mu chce senát poškodiť,
aj keď so žiadnym členom senátu osobne do kontaktu nikdy neprišiel. Ďalej dodal, že trestné
oznámenie podal z dôvodu, že podľa jeho názoru rozhodnutím krajského súdu o jeho žiadosti
o prepustenie z väzby došlo k prekrytiu a zakrytiu procesných pochybení zo strany súdu
prvého stupňa ktoré už predtým popísal v jeho podaniach a aj z dôvodu procesných pochybení
krajského súdu.
Obsahom trestného oznámenia obžalovaného S. V. z 31. augusta 2015, ktoré zaslal
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky je tvrdenie, že senát Krajského súdu v Prešove
v zložení predseda senátu JUDr. P. T. a sudcovia JUDr. E. D. a JUDr. M. H. sa mal dopustiť
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,
tým, že úmyselne zakryl pochybenie Okresného súdu Prešov, ktorého sa mal Okresný súd
Prešov sudcom JUDr. P. Š. dopustiť pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu, ako aj pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj pri
rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby. Rozoberá ďalej, že krajský súd
svojim rozhodnutím v uznesení zo dňa 6. augusta 2015 úmyselne zakryl pochybenie
Okresného súdu Prešov a tým mu zmaril a sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd
tým, že v prípade spravodlivého a zákonného rozhodnutia v uznesení zo dňa 6. augusta 2015
by ho Krajský súd v Prešove musel prepustiť z väzby na slobodu pre procesné pochybenie
Okresného súdu Prešov a nedodržanie zákonných lehôt pri rozhodovaní o žiadosti
o prepustenie z väzby, kde od podania takejto žiadosti má byť rozhodnuté do 30-tich dní, no
rozhodnuté bolo až po uplynutí 35-tich dní,
ako aj pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, kde mal súd rozhodnúť v zákonnej lehote 15 dní, no rozhodnuté bolo až po uplynutí 32 dní. Bolo mu teda zmarené
a znemožnené právo na periodické podanie žiadosti o prepustenie z väzby každých 30 dní.
Na základe tohto návrhu predseda senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. P. T.
predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh obžalovaného spoločne
s vyjadreniami dotknutých sudcov krajského súdu.
Z vyjadrenia všetkých prítomných sudcov Krajského súdu v Prešove, zo všetkých
oddelení, ktorí sa vyjadrili k návrhu obžalovaného S. V. vyplynulo,
že obžalovaného nepoznajú, resp. poznajú z rozhodovacej činnosti, nemajú k nemu žiadny
vzťah ani pomer a nemajú žiadny pomer k prerokúvanej veci, a teda sa necítia byť zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní
predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné
podmienky na odňatie veci vedenej pod sp. zn. 7 To 10/2015 Krajskému súdu v Prešove
a jej prikázanie inému krajskému súdu - inému súdu toho istého druhu a stupňa.
V zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Osobitným dôvodom delegácie je vylúčenie všetkých sudcov toho istého súdu, ktorý
by bol inak príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní obžalovaného S. V..
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi
(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať
iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie
tohto výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná
s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Obžalovaný S. V. všeobecne namietol zo zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu
v Prešove poukazujúc na podané trestné oznámenie na senát 7To, 7Tos Krajského súdu v Prešove, nešpecifikujúc, z akých dôvodov by mali byť vylúčení ďalší sudcovia tohto
krajského súdu.
Všeobecnú námietku zaujatosti sudcov príslušného súdu možno považovať za návrh
na odňatie a prikázanie veci. Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju
závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu,
znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu
a podpredsedu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného
konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého
možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,
splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1
Tr. por. rozumie napr., že sudca, resp. v citovanom ustanovení iný uvedený orgán alebo jemu
blízka osoba, boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,
že sudca, resp. ďalší subjekt, o ktorého vylúčenie by malo ísť, je k osobám vymenovaným
v § 31 ods. 1 Tr. por. v pomere príbuzenskom, švagrovskom, v pomere druha a družky,
prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo
týka, sú najmä strany trestného konania.
Takýto vzťah medzi sudcami Krajského súdu v Prešove a obžalovaným, resp. ďalšími
stranami a účastníkmi konania preukázaný nebol a ani sudcovia Krajského súdu v Prešove
ho vo svojich vyjadreniach k návrhu obžalovaného nepotvrdili. Vzhľadom na to, že
obžalovaný S. V. neuviedol konkrétne väzby medzi konkrétnymi sudcami krajského súdu
prerokúvanou vecou a inými osobami, nemohol ich Najvyšší súd Slovenskej republiky
verifikovať inak, než vyjadrením dotknutých sudcov. Z nich však žiadna zaujatosť v zmysle §
31 ods. 1 Tr. por. nevyplynula.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 22. septembra 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková