2Ndt/18/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 5. novembra 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obvineného P. K.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., o návrhu

obvineného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obvineného P. K., vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

4T/50/2013, sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal 2. mája 2013 na Okresný súd

Bratislava II obžalobu na obvineného P. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. Táto trestná vec je vedená pod sp. zn. 4T/50/2013.

Samosudca Okresného súdu Bratislava II vydal trestný rozkaz 9. mája 2013, č.k.

4T/50/2013-92, proti ktorému podal obvinený odpor a zároveň návrh na vylúčenie súdu

v konaní sp. zn. 4T/50/2013 (č.l. 96).  

V tomto podaní (návrh na odňatie a prikázanie veci) uviedol, že má osobnú

a dlhodobú skúsenosť so sudcami Okresného súdu Bratislava II, ktorí rozhodujú

nespravodlivo a so značnými prieťahmi. Ďalej vyslovil názor, že na inom súde je možnosť,

že sa vo veci rozhodne priaznivejšie pre neho, ak bude rozhodovať súd, ktorý pozná

problematiku nezamestnanosti regiónu a bude vedieť posúdiť možnosti povinného. Preto v závere navrhol, aby jeho vec bola postúpená na Okresný súd Lučenec, v pôsobnosti ktorého

býva a teda, aby boli vylúčené všetky súdy v Západoslovenskom kraji z rozhodovania.  

Následne samosudca Okresného súdu Bratislava II uznesením z 5. augusta 2013, č.k. 4T/50/2013-97, rozhodol tak, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por. nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania v predmetnej trestnej veci.  

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal obvinený sťažnosť, v ktorej

zopakoval svoje námietky proti sudcom Okresného súdu Bratislava II. Na podklade tejto

sťažnosti Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. októbra 2013, č.k. 3Tos/105/2013-104,

podľa § 194 ods. 1 Tr. por. prvostupňové uznesenie zrušil. Uviedol v ňom, že námietka

zaujatosti vznesená obvineným nebola podávaná proti konkrétnemu sudcovi, a preto nebolo

ani potrebné rozhodovať podľa § 32 ods. 3 Tr. por.

Krajský súd v Bratislave správne vyhodnotil, že podanie obvineného je návrhom

na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por., o ktorom nemôže rozhodovať, pretože nie je

najbližšie nadriadeným súdom pre Okresný súd Lučenec a Okresný súd Bratislava II.  

Po vrátení spisového materiálu na súd prvého stupňa konajúci samosudca predložil

tento 23. októbra 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu

obvineného P. K. na odňatie a prikázanie veci Okresnému súdu Lučenec a navrhol

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby predmetná trestná vec bola Okresnému súdu

Bratislava II odňatá bez bližšej argumentácie a len s odkazom na podanie obvineného

(napriek tomu, že sám ako zákonný sudca nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby bol vylúčený

z jej prejednávania a rozhodovania).  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod

na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Bratislava II a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa (Okresnému súdu Lučenec).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ktoré zákon bližšie

nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie

prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež

požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu (pričom dôvody, pre ktoré

je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sú uvedené v ustanoveniach § 31

ods. 1, 2 a 3 Tr. por.).

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť splnené tak závažné

„dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti

veci zákonnému sudcovi.

V predmetnej trestnej veci však takéto dôvody vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci obvinený P. K. neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Obvinený neuviedol ani voči jednému sudcovi okresného súdu, ktorý prejednáva jeho trestnú

vec, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,

neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci.

Obvinený všeobecne len konštatoval zaujatosť sudcov okresných súdov v Západoslovenskom kraji, ktorá má byť preukázaná ich neskúsenosťou s problematikou

nezamestnanosti, čo podmieňuje následne ich nespravodlivé rozhodovanie v takýchto

trestných veciach. Tieto tvrdenia obvineného, ktoré nie sú ničím podložené však nemôžu

vzbudiť objektívne pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov príslušného okresného súdu.

Pokiaľ by obvinený nesúhlasil s rozhodovacou činnosťou súdov má možnosť domáhať sa preskúmania ich rozhodnutí riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktoré

slúžia na nápravu prípadných pochybení v rozhodovacej činnosti súdov.

Sám obvinený žiadal vylúčiť všetky súdy v Západoslovenskom kraji (ktoré bližšie

nešpecifikoval), čo znamená, že by sa jeho návrh mal dotýkať aj Krajského súdu v Bratislave.

K tomu treba uviesť, že tento súd nie je v súčasnosti v predmetnej trestnej veci konajúcim

súdom a je len tzv. „potenciálnym“ konajúcim súdom na konanie o riadnych opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam dotknutého okresného súdu (sťažnostiach, odvolaní), resp. iných otázkach. Trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného

Okresným súdom Bratislava II, pričom krajský súd aktuálne nerozhoduje v tejto trestnej veci

o žiadnom opravnom prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov

príslušný. Z tohto dôvodu preto nebolo ani možné rozhodovať o odňatí veci „nekonajúcemu“

krajskému súdu a jej prikázaní inému súdu, keďže konanie, ktoré súd nevedie, mu nemožno

odňať.

Avšak platí, že pokiaľ nastane situácia, v ktorej príslušným súdom bude Krajský súd

v Bratislave a bude vznesená námietka zaujatosti, príp. podaný návrh na odňatie veci a jej

prikázanie inému súdu, bude potrebné opätovne preskúmať spisový materiál a rozhodnúť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného potom dospel  

k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je

daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, a preto trestnú vec

obvineného P. K. Okresnému súdu Bratislava II neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 5. novembra 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková