2 Ndt/18/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému V. N., pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, f/ Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2012
v Bratislave o návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
I. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Z. H., JUDr. A. K. a JUDr. K. N. nie
sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného V. N.,
vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Tos/62/2012.
II. Trestná vec obvineného V. N., vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
5Tos/62/2012, sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 24. septembra 2012, č. k. 1T/158/2011-
896, bol obvinený V. N. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu
podľa § 186 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, f/ Tr. zák. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v citovanom
rozhodnutí.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obvinený sám i
prostredníctvom obhajcu. Na základe takto podaného odvolania sa konalo verejné zasadnutie
na Krajskom súde v Košiciach 21. novembra 2012, kde po jeho otvorení obvinený uviedol:
„Namietam predsedu senátu, členov senátu, ako aj celý krajský súd, t.j. všetkých sudcov,
nielen trestného úseku a vzhľadom na vznesenú námietku žiadam, aby dnešné verejné zasadnutie sa nevykonalo a bolo odročené až do doby, kým bude rozhodnuté o vznesenej
námietke.“ Svoje námietky však obvinený bližšie neodôvodnil.
Následne bolo vyhlásené uznesenie, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že podľa
§ 32 ods. 3 Tr. por. senát Krajského súdu v Košiciach 7To v zložení JUDr. M. O., JUDr. L. T.
a JUDr. V. K. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného V. N., nar. X. v T., vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
7To/95/2012.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť (č.l. 917-920), ktorá bola pridelená
v zmysle § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. na rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach
v zložení JUDr. Z. H. (predsedníčka senátu), JUDr. A. K. a JUDr. K. N. (členovia senátu) a je
vedená pod sp. zn. 5Tos/62/2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že obvinený nie je spokojný s odsudzujúcim rozsudkom
Okresného súdu Michalovce a už aj v minulosti namietal zaujatosť všetkých sudcov
okresného súdu, o čom Krajský súd v Košiciach aj rozhodol uznesením z 11. júla 2012, č.k.
7Nto/7/2012-844. V sťažnosti popiera svoju vinu tvrdiac, že v jeho prípade nejde
o spravodlivé konanie ale o skutočnosť, aby bol čím skôr odsúdený. Ďalej argumentuje: „Voči
uzneseniu zo dňa 19. 6. 2012 som senátom bol vopred upozornený, že ak si myslím,
že Krajský súd v Košiciach mi dá za pravdu, tak sa mýlim, nakoľko sudcovia z Michaloviec
aj na Krajskom súde v Košiciach majú svojich kamarátov sudcov. Ako má človek dôverovať
spravodlivosti, keď zjavná predpojatosť tu je zo strany súdov, ako Okresného súdu Michalovce a Krajského súdu v Košiciach, nakoľko každý človek, ak by sa dozvedel o týchto
dôvodoch, by vedel, že ide o zaujatosť, lebo je do očí bijúca.“
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Z. H. predložila 5. decembra
2012 vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti
vznesenej obvineným V. N. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach spolu aj
s vyjadreniami sudcov trestnoprávneho kolégia dotknutého krajského súdu, z ktorých
vyplýva, že ani jeden z nich sa necíti byť zaujatý a obvineného nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. najbližšie
spoločne nadriadený Krajskému súdu v Košiciach a inému krajskému súdu preskúmal na podklade spisu podaný návrh a zistil, že nie sú splnené zákonné dôvody pre odňatie veci
príslušnému súdu a jej prikázaniu inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré je prielomom do ústavnej
zásady o neodňateľnosti nikoho jeho zákonnému sudcovi, prichádza do úvahy výnimočne,
len keď sú pre to splnené dôležité dôvody. Ide predovšetkým o okolnosti, ktoré zabezpečujú
zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa
i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace
pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho
konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia
príslušného súdu. Dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania sú v ustanovení § 31 ods. 1 až 3 Tr. por. stanovené taxatívne.
V danom prípade však takéto dôvody vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci
obvinený neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu. Obvinený totiž neuviedol
voči žiadnemu konajúcemu sudcovi odvolacieho senátu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného
rozhodovania v danej veci. Dôvodom na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. nemôže byť
skutočnosť, že obvinený sa nestotožňuje s rozhodovacou činnosťou súdov a len sa domnieva,
že všetci sudcovia sú voči nemu zaujatí pre ich vzájomný priateľský vzťah.
Navyše i z písomných vyjadrení sudcov trestnoprávneho kolégia krajského súdu
vyplýva, že sa necítia byť v danej veci zaujatí. Keďže najvyšší súd zistil, že zákonní sudcovia
nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, potom nemohol návrhu obvineného
na delegáciu vyhovieť, a to pre nesplnenie podmienky vylúčenia všetkých sudcov príslušného
súdu z vykonávania úkonov trestného konania, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 6. decembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková