N a j v y š š í   s ú d  

2 Ndt 14/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 v Bratislave v trestnej veci

obžalovaného A. V. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zák.,

o návrhu obžalovaných A. V. a P. M. na odňatie veci Okresnému súdu Trnava a Krajskému

súdu v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného A. V. a spol., vedená

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 a na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 6Nto/9/2017, sa týmto súdom n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 7Tk/3/2015,

sú obžalovaní A. V.. a spol. trestne stíhaní pre konanie kvalifikované ako pokračovací

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zák.

Písomným podaním zo dňa 2. júna 2017 obžalovaní A. V.. a P. M. prostredníctvom

svojej obhajkyne podali návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava

ako aj Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie okresnému súdu mimo obvodu trnavského

kraja. Svoj návrh odôvodnili tým, že od posledného rozhodovania o návrhu na odňatie

a prikázanie veci najvyšším súdom nastali nové podstatné okolnosti a skutočnosti odôvodňujúce zásadnú zmenu v danom konaní a nevyhnutnú potrebu odňatia veci

ako Okresnému súdu Trnava, tak Krajskému súdu v Trnave v čo možno najkratšom čase.

Medzi dôvody odôvodňujúce odňatie a prikázanie veci zaradili:

1) určovanie termínov hlavného pojednávania na úkor zdravotného stavu obžalovaného P. M.

– obžalovaný P. M. už dňa 7. novembra 2016 žiadal Okresný súd Trnava,

aby v súvislosti s jeho zdravotným stavom a jeho spôsobilosťou zúčastňovať sa hlavných

pojednávaní v spojení s jeho výpoveďou v predmetnom konaní bolo nariadené znalecké

dokazovanie. Zároveň opakovane namietal úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti

v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pričom znalecký posudok sa mal vyjadriť

aj k objektívnemu posúdeniu dostatočnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Napriek opakovaným žiadostiam nariadil okresný súd znalecké dokazovanie až uznesením

zo dňa 24. februára 2017, ktorým bola do predmetného trestného konania pribratá znalecká

organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. za účelom

vypracovania doplnku k ich znaleckému posudku č. 65/2015 zo dňa 10. marca 2015.

Obsahom doplnku k znaleckému posudku má byť vyjadrenie sa znaleckej organizácie

k zisteniam a záverom znaleckého posudku č. 65/2015 zo dňa 10. marca 2015,

resp. aktualizovanie jeho záverov s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci a odpovede na stanovené otázky. Súd teda až po štvrťroku rozhodol

o pribratí znalca v predmetnej oblasti, avšak medzičasom nariaďoval hlavné pojednávania,

na ktorých sa obžalovaný P. M. zúčastňoval, ktorému bola vzhľadom

na jeho nepriaznivý zdravotný stav opakovane privolaná rýchla zdravotná starostlivosť.

Obžalovaný M. súdu opakovane zdôraznil, že nesúhlasí s tým, aby bol vyšetrovaný

spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., nakoľko

táto spoločnosť už v minulosti vyhotovovala znalecký posudok ohľadom jeho zdravotného

stavu, avšak tento vyhotovila aj bez potrebných podkladov a aktuálnych zdravotných správ,

a preto nemá dôveru v objektívnosť a profesionalitu tejto spoločnosti. Podľa názoru

obžalovaného M. súd účelovo určil práve ním namietanú znaleckú organizáciu

bez odôvodnenia, prečo nemohla jeho vyšetrenie vykonať iná znalecká organizácia.

Obžalovaný M. tiež žiadal, aby boli otázky, na ktoré mala znalecká organizácia

vypracovať odpovede, smerované viac k objasneniu jeho zdravotného stavu,

avšak ani toto súd nepremietol do uznesenia zo dňa 24. februára 2017 a tejto jeho žiadosti

nevyhovel ani Krajský súd v Trnave. Podľa názoru obžalovaného ani okresný súd ani krajský súd nezaujali pozitívne stanovisko k jeho úsiliu na rýchlom, hospodárnom a efektívnom

zistení relevantných skutočností dotýkajúcich sa jeho zdravotného stavu v súvislosti s predmetným trestným konaním. Ku dňu podania návrhu na odňatie a prikázanie veci inému

súdu nemal obžalovaný ani jeho obhajca tento znalecký posudok k dispozícii.

Podľa obžalovaného M. mal okresný súd nariadiť predmetné znalecké dokazovanie

aj bez jeho žiadosti, a to urýchlene vzhľadom na skutočnosť, že už teraz trvá trestné konanie

neprimerane dlho a aj preto, že boli zbytočne nariaďované hlavné pojednávania na úkor

jeho zdravia.

Obžalovaný ďalej poukázal na hlavné pojednávanie zo dňa 17. mája 2017, keď sudca

Mgr. Michal Pollák určil termín hlavného pojednávania na 16. júna 2017 v Nemocnici

pre obvinených a odsúdených v Trenčíne napriek tomu, že obžalovaný sa nachádza vo väzbe

v Leopoldove a ignorujúc skutočnosť, že obžalovaný súdu opätovne predložil lekárske správy

o tom, že dlhé prevozy sú preňho nevhodné. Obžalovaný má za to, že Mgr. Pollák ho chce

vystaviť nehospodárnym a dlhým prevozom z Leopoldova do Trenčína, čo je preňho veľmi

fyzicky namáhavé a to aj napriek jeho námietke ako aj námietke jeho obhajcu,

aby sa pojednávanie uskutočnilo na Okresnom súde Trnava a nie v Trenčíne. Konanie

hlavného pojednávania v Trenčíne je zo strany Okresného súdu Trnava účelové a obžalovaný

sa domnieva, že sa ním sleduje len ďalšie zmarenie hlavného pojednávania a zhoršenie

jeho zdravotného stavu.

Obžalovaný M. ďalej uviedol, že bol ošetrujúcim lekárom objednaný na špeciálne

vyšetrenie práve na 3. mája 2017, kedy sa malo konať ďalšie hlavné pojednávanie,

pričom na toto vyšetrenie sú dlhé čakacie doby a už v auguste 2016 primár neurológie

MUDr. K. G., PhD. prioritne toto vyšetrenie žiadal a na základe jeho výsledkov

by mal byť obžalovaný liečený v Centre protónovej liečby Praha. Toto vyšetrenie

možno z hľadiska zdravotného stavu obžalovaného M. považovať za kľúčové

– sám MUDr. K. uviedol, že je potrebné dodržať vyššie uvedený postup,

pretože tento je kľúčový z hľadiska života a zdravia obžalovaného. Namiesto toho,

aby Mgr. Pollák z tohto vážneho dôvodu zrušil termín hlavného pojednávania vytýčený

na 3. mája 2017 a nariadil nový termín, žiadal Okresný súd Trnava od Ústavu na výkon väzby

Leopoldov oznámiť, či obžalovaný M. má naplánované vyšetrenie na 3. mája 2017,

lebo inak by sa muselo zrušiť celé hlavné pojednávanie – čo obžalovaný jednoznačne

vyhodnotil ako nepriame ovplyvňovanie zdravotníckeho zariadenia v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej aj „ÚVV Leopoldov“). Na tento podnet okresného súdu bol

potom zo strany ÚVV Leopoldov termín vyšetrenia zrušený a nový bol určený až o niekoľko

mesiacov, pričom MUDr. G. z ÚVV Leopoldov podľa obžalovaného hrubo klamala

a zavádzala Okresný súd Trnava – je vysoko pravdepodobné, že po vzájomnej dohode

so sudcom Mgr. Pollákom tým, že súdu písomne oznámila, že toto vyšetrenie zrušila

nemocnica v Trnave z technických príčin. Obžalovaný musel vyvinúť aktivitu na to,

aby sa dopátral pravdy a do spisu založil potvrdenie Fakultnej nemocnice Trnava,

že vyšetrenie nebolo zrušené zo strany nemocnice, pričom aj sestričky na príslušnom oddelení

pani P. a pani V. matke obžalovaného uviedli, že termín vyšetrenia bol zrušený zo strany

ÚVV Leopoldov (obžalovaný má dôvodné podozrenie, že na pokyn sudcu). Takéto konanie je

v rozpore so všetkými morálnymi, etickými a zákonnými pravidlami, nakoľko je absurdné,

aby obžalovaný musel preukazovať pravdu a aby bol takto ohrozovaný jeho zdravotný stav.

Obžalovaný je tiež presvedčený o tom, že sudca Mgr. Pollák účelovo argumentuje lekárskymi

správami, ktoré vystaví všeobecný lekár v ÚVV Leopoldov namiesto toho, aby sa riadil

objektívnymi lekárskymi správami odborných lekárov špecialistov,

ktoré obžalovaný do trestného spisu predkladal - dokonca má aj podozrenie,

že týmto konaním je sledované najmä zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zaujatosť súdu

v tomto smere je zjavná, nakoľko minimálne jedno pojednávanie bolo zrušené/odročené

z dôvodu návštevy lekára/odborného vyšetrenia prísediacej p. Moncmanovej. Obžalovaný

sa preto pýtal, aký rozdiel je medzi tým, keď on riadne a včas požiadal o zmenu termínu

pojednávania, aby sa uskutočnilo jeho dlho očakávané vyšetrenie a súd mu nevyhovel

(dokonca boli predkladané nepravdivé správy), avšak keď mala vyšetrenie prísediaca,

tak nebol problém v zmene termínu pojednávania – nie je toto zaujatosť?

2) Fabulovanie zo strany sudcu Mgr. Michala Polláka v časti diktovania do zápisnice

v neprospech obvineného – až po oboznámení sa s obsahom zápisnice zo dňa

30. januára 2017 obžalovaný M. zistil, že v zápisnici vôbec nie sú uvedené jeho slová tak, ako

ich vyslovil, ale priam naopak, tak ako ich diktoval Mgr. Pollák – zjavne v rozpore s obsahom

vysloveným obžalovaným. Tak, ako bola zápisnica nadiktovaná, menila význam vyjadrenia

obžalovaného a bola zjavne v jeho neprospech. Zároveň odcitoval konkrétne časti zápisnice

z hlavného pojednávania zo dňa 30. januára 2017, ktoré boli podľa jeho názoru úmyselne

zmenené. Tiež uviedol, že by mu ani len nenapadlo, že bude musieť kontrolovať obsah

zápisníc z pojednávaní, nakoľko v tomto smere dôveroval súdu, avšak po tom,

čo mu boli do úst vložené slová, ktoré ani nevyslovil a zásadne zmenili jeho výpoveď, túto dôveru v Okresný súd Trnava celkom stratil a je presvedčený, že objektivita tohto súdu

absolútne absentuje.

3) Porušovanie práv na obhajobu obžalovaného P. M. a obžalovaného A. V.

zo strany Okresného súdu Trnava - odopieranie procesných práv – v konaní na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 vystupuje spolu s vyššie uvedenými obžalovanými

aj obžalovaná Z. Š. a M. M.. Obžalovaná Š. vypovedala ešte dňa 7. novembra 2016

a obžalovaná M. vypovedala dňa 20. decembra 2016.

Pri výpovedi obžalovanej Š., ako ani pri výpovedi obžalovanej M., nebolo obžalovaným M.

a V. umožnené sa k ich výpovedi vyjadriť, nakoľko sudca rozhodol, že obe budú vypovedať

bez prítomnosti spoluobžalovaných. Podľa obžalovaných zákon síce vykonanie takýchto

opatrení umožňuje, avšak majú za to, že nie spôsobom zadržiavania zápisníc

a neoboznámenia spoluobžalovaných s obsahom zápisníc z hlavných pojednávaní, na ktorých

spoluobžalované vypovedali, po dlhú dobu – niekoľko mesiacov. Obžalovaní M. a V.. nemali

a nemajú možnosť sa k týmto výpovediam vyjadriť

– obžalovaný V.. už dokonca vypovedal a ani jemu sudca neposkytol zápisnice z výpovedí

spoluobžalovaných, hoci nie je v žiadnom kontakte s obžalovaným M.,

ktorý ešte vo veci nevypovedal. Sudca Okresného súdu Trnava neoboznámil obžalovaných s dôležitými okolnosťami prípadu, ktoré by odôvodňovali oddelené výpovede

spoluobžalovaných, pričom tu nešlo o žiadnu násilnú trestnú činnosť. Obžalovaní majú za to,

že podmienky na oddelený výsluch spoluobžalovaných splnené neboli a v tejto súvislosti

spochybňujú najmä postup sudcu po výsluchoch spoluobžalovaných, kedy ani jedného z nich neoboznámil s ich výpoveďami a nedal im možnosť sa k nim vyjadriť. Opatrenie,

ktoré urobil sudca Mgr. Michal Pollák a ktoré trvá od 7. novembra 2016 až dodnes

je v rozpore so zámerom a úmyslom zákonodarcu, pretože toto opatrenie malo slúžiť

len k slobodnej výpovedi, bez obáv spoluobžalovaných a bez toho, aby mali pocit

akéhokoľvek obmedzenia zo strany ostatných spoluobžalovaných, ale akonáhle bola

ich výpoveď ukončená, mali byť obžalovaní M. a V.. oboznámení s ich výpoveďami a mali

dostať možnosť sa k nim vyjadriť a klásť spoluobžalovaným otázky. Namiesto

toho súd neoboznámil obžalovaných s výpoveďami spoluobžalovaných, neumožnil

im sa k nim vyjadriť a nariadil hlavné pojednávania, na ktorých plánoval pokračovať

v dokazovaní výsluchom svedkov. V tejto súvislosti dala obhajkyňa obžalovaných M. a V. do

pozornosti, že 8. mája 2017 formou e-mailu požiadala o informáciu, kedy súd oboznámi obžalovaných s výpoveďami ostatných spoluobžalovaných, avšak do dňa podania návrhu na

odňatie a prikázanie veci na jej žiadosť nikto nereagoval.

4) K nestrannosti Okresného súdu Trnava voči obžalovaným M. a V. – v tomto bode návrhu

obžalovaní poukázali na to, že nemajú dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodovanie zo strany

Okresného súdu Trnava a Mgr. Michala Polláka, nakoľko

podľa ich názoru očividne minimálne sympatizuje s obžalovanou Š., jej právnym zástupcom

JUDr. Jurajom Gavalcom a náhradným obhajcom JUDr. Kesslerom,

pretože už niekoľkokrát sa stalo, že ani jeden z obhajcov sa nedostavil na riadne nariadené

a oznámené hlavné pojednávanie a toto muselo byť zrušené – najmä dňa 29. marca 2017

sa JUDr. Gavalec ani neospravedlnil a ani dňa 17. mája 2017. Obžalovaný V.. žiadal sudcu

Mgr. Polláka, aby zaujal k takémuto správaniu sa obhajcov stanovisko a toto mu oznámil,

avšak podľa jeho informácií sa do dňa podania návrhu na odňatie a prikázanie veci nestala

žiadna náprava a ani Mgr. Pollák sa nesnažil vyvolať aspoň dojem, že bude situáciu riešiť.

Z pohľadu obžalovaných M. a V. sa Mgr. Pollák správa tak, ako by bolo všetko v najlepšom

poriadku, keď obhajcovia obžalovanej Š. ignorujú hlavné pojednávania a na tieto sa

nedostavujú, uvedomujúc si význam a následky

svojho nedostavenia sa. Súd na takéto správanie žiadnym spôsobom nereaguje,

avšak keď obžalovaný V.., v zjavne citovom rozrušení a najmä (no nielen) s poukazom

na dlhotrvajúcu väzbu a zlé vzťahy so svojou bývalou obhajkyňou a zároveň manželkou sudcu, ktorý v nedávnej minulosti pôsobil na Okresnom súde Trnava a v súčasnosti

už je na Krajskom súde v Trnave, podľahol pri svojej výpovedi emóciám, bola mu uložená

pokuta vo výške 200 eur. Prinajmenšom dôvodné podozrenie z nezaujatosti a nestrannosti

Okresného súdu Trnava vyvoláva podľa obžalovaných už len tá skutočnosť, že samotný

predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Igor Malý bol vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/134/2016.

5) K zaujatosti Krajského súdu v Trnave – k tomuto bodu uviedli, že zo spisu je známe,

že medzi obžalovaným V., jeho mamou a JUDr. Evou Kresl, ako bývalou obhajkyňou

obžalovaného V., sa vedie sporové konanie, dokonca prebieha aj trestné konanie

ČVS: ORP 841/1-VYS-TT-2016 ohľadom ovplyvňovania výpovede obžalovaného V.

ako aj jeho nahovárania na zmenu výpovede, vyvíjanie tlaku na jeho mamu a pod. JUDr. Eva

Kresl podľa vyjadrenia obžalovaného V. a jeho matky nepredložila pri ukončení právneho

zastupovania žiadne vyúčtovanie a ponechala si sumu 3 000 eur bez akéhokoľvek vyčíslenia. Keďže trestné konanie v tejto veci ešte nie je ukončené, matka obžalovaného V. podstúpila

dobrovoľne vyšetrenie na polygrafe a na otázku, či JUDr. Eva Kresl predložila vyúčtovanie k sume 3 000 eur odpovedala pravdivo, že nie. Tento spor medzi obžalovaným V.,

jeho matkou a JUDr. Kresl zasahuje aj do súdneho konania v trestnej veci 7Tk/3/2015,

keďže JUDr. Eva Kresl je manželkou sudcu Krajského súdu v Trnave JUDr. Kresla.

Negatívne vzťahy v tomto smere podľa obžalovaného V. ovplyvnili všetkých kolegov sudcu

JUDr. Kresla na Krajskom súde v Trnave proti obžalovanému V., nakoľko

aj keď Okresný súd Trnava vyhovel jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, krajský

súd tejto žiadosti nevyhovel a ponechal ho vo väzbe a to aj napriek tomu, že spoluobžalovaná

Š. bola prepustená z väzby na slobodu, pričom je obžalovaná z totožného skutku ako

obžalovaný V... Je evidentné, že okresný súd u obžalovanej Š. a u obžalovaného V. videl

výnimočnú okolnosť, prečo ich prepustiť z väzby na slobodu, avšak krajský súd pri

obžalovanom V. túto výnimočnú okolnosť nevidel v čase,

keď už na tomto krajskom súde pôsobí manžel JUDr. Evy Kresl, ktorá figuruje na podnet

práve obžalovaného V. v trestnom konaní, ktoré by malo smerovať voči nej.

Podľa obžalovaných netreba žiadne právnické a ani iné vzdelanie na to, aby aj laik vyvodil

logický záver, že manžel JUDr. Evy Kresl, s ktorou má obžalovaný V.. spor

a ktorá jeho matke už ani len nezdvihne telefón, a zároveň sudca Krajského súdu v Trnave

JUDr. Kresl je a bude voči obžalovanému V. zaujatý, čo môže mať (a evidentne podľa

obžalovaných aj má) dosah a vplyv na rozhodovanie krajského súdu vo veci 7Tk/3/2015.

Pokiaľ sú sudcovia okresného súdu, ako aj krajského súdu v priateľskom, kolegiálnom

a inom vzťahu s JUDr. Evou Kresl a jej manželom, vždy budú ovplyvnení situáciou,

ktorá zasahuje do súkromného života rodiny Kresl, či už opodstatnene alebo neopodstatnene,

avšak negatívny stav v neprospech obvinených už v tomto smere nastal. Už v minulosti

sa sudcovia okresného, ako aj krajského súdu vyjadrili, že sa cítia byť zaujatí.

V tejto súvislosti obvinení poukázali na trestné oznámenia podané podpredsedom Krajského

súdu v Trnave JUDr. Sládkom, sudcom Krajského súdu v Trnave JUDr. Kreslom, aj sudcom

Okresného súdu Trnava JUDr. Kusým. Obžalovaný V.. písal sudcom krajského súdu,

ako aj Mgr. Pollákovi, avšak na jeho listy nikto okrem sudkyne Mgr. Kristíny Ferenciovej

neodpísal, čo samo o sebe vyvolalo u obžalovaného presvedčenie o zaujatosti sudcov

krajského súdu.

Obžalovaní V.. a M. sa cítia v nebezpečenstve a sú presvedčení, že vplyv

JUDr. Kresla (v súčasnosti o to väčší vplyv z pozície sudcu krajského súdu) na ďalšie osoby vrátane členov senátu Krajského súdu v Trnave bráni nezaujatému rozhodovaniu o ich trestnej, resp. väzobnej veci.

Záverom obžalovaní uviedli, že sú presvedčení, že ak by najvyšší súd vyhodnocoval

každý bod ich návrhu samostatne, nemuseli by byť naplnené podmienky pre odňatie

a prikázanie veci, avšak pri komplexnom pohľade a vyhodnotení všetkých vecí navzájom

prepojených vo svojom súhrne je viac ako zjavné, že ako na Okresnom súde Trnava,

tak ani na Krajskom súde v Trnave nie je podľa ich názoru už ani predpoklad o nezaujatom

a objektívnom prístupe k nim. Tento vyhrotený stav medzi obžalovanými na jednej strane

a okresným súdom a krajským súdom na druhej strane by nepomohlo vyriešiť ani aplikovanie

§ 31 ods. 1 Tr. por., pretože jeho aplikácia je v súčasnosti neefektívna a nepostačujúca.

Záverom obhajkyňa obžalovaných uviedla, že po prevzatí ich právneho zastupovania

a oboznámení sa so spisovým materiálom oboch obžalovaných upozornila, že sa dištancuje

od ich písomných vyjadrení adresovaných na okresný súd ako aj krajský súd bez jej vedomia,

keďže ich postup, spôsob a forma, ktorú použili na ochranu svojich práv vyhodnotila

ako nie práve najvhodnejší. Od prevzatia zastupovania do dňa podania návrhu na odňatie

a prikázanie veci eviduje vyostrenie vzťahov medzi Okresným súdom Trnava, Krajským

súdom v Trnave na jednej strane a obžalovanými M. a najmä V. na strane druhej, ktorý sa

všemožne snaží docieliť, aby súdy rozhodovali nestranne, nezaujato a objektívne odhliadnuc

od osobných väzieb na sudcu JUDr. Kresla, avšak podľa názoru obhajkyne

už nikto jej mandantov nepresvedčí o nezaujatosti a objektívnom, nestrannom prístupe

dotknutých súdov/sudcov k ich veci. Sudcovia okresného ako aj krajského súdu môžu byť

a s istotou aj sú profesionálmi vo svojej oblasti, avšak netreba zabúdať na to, že vždy

sú to len ľudia, ktorí majú svoju hrdosť, sebaúctu a iné ľudské vlastnosti. Podania

obžalovaných M. a V. pri hájení svojich práv určite pohli aj s tým najprofesionálnejším

sudcom a nenechali ho chladným k názorom a vyjadreniam uvádzaným v nespočetnom

množstve listov zasielaných sudcom oboch dotknutých súdov zo strany obžalovaného V.

v úmysle „uviesť veci na pravú mieru“. S poukazom na uvedené absentuje dôvera

obžalovaných ako aj ich obhajkyne v nestranné a nezaujaté rozhodovanie ich trestnej veci.

Na základe uvedeného obžalovaní požiadali najvyšší súd, aby rozhodol tak,

že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odníme trestnú vec vedenú pod sp. zn. 7Tk/3/2015 Okresnému

súdu Trnava a prikáže ju súdu v obvode mimo obvodu trnavského kraja.

Ako prílohy k predmetnému návrhu na odňatie a prikázanie veci obžalovaní pripojili

uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 29. marca 2017, týkajúce sa opravy zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30. januára 2017, email od asistentky senátu do ÚVV

Leopoldov zo dňa 28. apríla 2017, email zo dňa 8. mája 2017 – žiadosť obhajkyne

obžalovaných M. a V. o zaslanie zápisníc zo dňa 7. novembra 2016

a 20. decembra 2016 (výpovede spoluobžalovaných), výsledky z polygrafu matky

obžalovaného V. zo dňa 23. mája 2017, žiadosti obžalovaného V. adresované sudcom

krajského súdu, žiadosť obžalovaného V. adresovaná Mgr. Pollákovi, email zo dňa

29. marca 2017 medzi JUDr. Gavalcom a okresným súdom, email zo dňa 2. mája 2017 medzi

JUDr. Kesslerom a okresným súdom, uznesenie zo dňa 30. mája 2016, sp. zn. 26NcC/7/2016,

ktorým je vylúčený z rozhodovania veci obžalovaného V. JUDr. Kresl, prom. práv. Kusý

a predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Malý, uznesenie o vznesení obvinenia

obžalovanému V. na podnet sudcu krajského súdu JUDr. Sládka, uznesenie o vznesení

obvinenia obžalovanému V. na podnet sudcu krajského súdu JUDr. Kresla.

Návrh na odňatie a prikázanie veci doplnili svojimi podaniami aj obžalovaní:

obžalovaný A. V..

- podaním zo dňa 10. júna 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– doplnok II“. V tomto „doplnku“ uviedol, že písal na Okresný súd Trnava námietku zaujatosti, keďže spoluobžalovaná M. M. býva v penzióne svojho otca P. M.. Dňa 2. júna

2017 bola prísediaca Albína Moncmannová osobne videná s otcom obžalovanej M., ako vyšli

z penziónu a v dobrej, priateľskej nálade čakali na taxík. Ako dôkaz požiadal obžalovaný

stiahnuť kamerové záznamy z ulice, kde je penzión J. a preveriť taxislužbu, ktorá prísediacu

viezla. Ďalej uviedol, že je presvedčený,

že Mgr. Pollák jeho námietku zaujatosti bezdôvodne zamietne, keďže je to súčasť

jeho obhajoby. Z tohto dôvodu požiadal najvyšší súd, aby nariadil stiahnutie kamerových

záznamov z cesty pred penziónom J. a aby podľa taxíku dal vypočuť šoféra. Ďalej uviedol, že

traja sudcovia Krajského súdu v Trnave ne neho podali účelové trestné oznámenia (všetky

boli zo strany prokuratúry zastavené), ktorými sa podľa jeho názoru len kryli voči jeho osobe

a tým chceli pomôcť JUDr. Eve Kresl, ktorá je manželkou sudcu krajského súdu JUDr. Kresla

a ktorá obžalovaného ako aj jeho matku okradla o peniaze. Uviedol,

že z dôvodu, že si dovoľuje hovoriť pravdu ho doslova nenávidia na krajskom súde,

ako aj na okresnom súde a podotkol, že všetci trestní sudcovia sú voči jeho osobe a osobe

obžalovaného M. zaujatí (s výnimkou Mgr. Kristíny Ferencziovej). Uviedol, že nechce nič iné, len aby o ňom rozhodovali nestranní a nezaujatí sudcovia a v prípade pochybností o jeho tvrdeniach požiadal o vypracovanie psychiatrického alebo psychologického posudku

za účelom hodnovernosti jeho osoby. Ďalej uviedol, že ho nahovárali na krivú výpoveď

proti obžalovanému M. (najskôr NAKA, neskôr aj advokátka JUDr. Kresl, advokát P. Ošváth,

ktorý mu dokonca ponúkal 25 000 eur za zmenu výpovede s tým, že mu zaručí, že ho pustia

na slobodu, čo obžalovaný nahlásil prokurátorovi).

- podaním zo dňa 18. júna 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie

do iného kraja – I. doplnok“. V tomto „doplnku“ uviedol, že sa plne stotožňuje s návrhom

na odňatie veci, ktorý podala jeho obhajkyňa a zároveň doplnil, že zo strany Okresného súdu

Trnava a Krajského súdu v Trnave dochádza už doslova k týraniu jeho osoby a osoby

obžalovaného M.. Opätovne požiadal o vyhotovenie psychiatrického

alebo psychologického posudku za účelom hodnovernosti jeho osoby. Uviedol tiež, že nikdy

nemal problém na súde v Trnave až do doby, pokiaľ ho nezačala obhajovať žena JUDr. Kresla

a títo ho aj s jeho matkou okradli o 3 000 eur. Uviedol, že chápe, že všetci trestní sudcovia

z okresného a krajského súdu sú voči nemu zaujatí a to z dôvodu, že im píše

- chce sa len domôcť spravodlivosti. Sudcovia si myslia, že to robí naschvál, že robí prieťahy,

ale to len zakrývajú svoju zaujatosť, lebo veľmi dobre vedia, že on prieťahy nerobí a ide mu len o to, aby o ňom rozhodoval nezaujatý a nestranný súd – hlavne čo najďalej

od západného Slovenska, aby trnavskí sudcovia na týchto sudcov nemali dosah.

- podaním zo dňa 1. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– doplnok III., v ktorom uviedol, že Mgr. Pollák určil termín hlavného pojednávania dňa

16. júna 2017 účelovo v nemocnici pre obvinených a odsúdených a to zo zištných a účelových

dôvodov, pretože vedel, že obžalovaný M. je onkologický pacient, berie opiáty a ešte stále

nemá vyhotovený objektívny posudok, preto vytýčil hlavné pojednávanie do väzenskej

nemocnice, kde obvinených lekári vždy „uschopnia“ pojednávania. Podľa jeho názoru hlavné

pojednávanie dňa 16. júna 2017 nebolo ani hlavným pojednávaním, bolo to diskusné fórum,

keďže si tam chodil kto chcel a odišiel kedy chcel, ústavní lekári chodili do miestnosti,

kde sa pojednávalo, bez preukázania sa služobným preukazom, v podstate ani nevie,

o koho išlo, „len mali plášte“ – v tejto súvislosti požiadal aj o to, aby boli ako dôkaz stiahnuté

kamerové záznamy. Keď obžalovaný počas pojednávania dostal silné bolesti brucha a silné

hnačky, Mgr. Pollák mu neveril a namiesto etického kódexu použil voči jeho osobe

len vyhrážky. Po skončení hlavného pojednávania, keď sa obžalovaný vracal pre veci, ktoré si zabudol na stole, počul rozhovor medzi advokátom JUDr. Kesslerom a sudcom

Mgr. Pollákom, pri ktorom sa JUDr. Kessler pýtal JUDr. Polláka „Miško, kedy mi konečne

pustíš tú Š.?“. Obžalovaný opätovne požiadal o pribratie znalca psychológa

alebo psychiatra za účelom posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby a jeho tvrdení a to,

že ani Okresný súd Trnava, ani Krajský súd v Trnave účelovo nechcú prizvať znalca

je podľa neho z toho dôvodu, že keď sa znalec vyjadrí, že jeho tvrdenia sú dôveryhodné,

ako sa potom zachová okresný a krajský súd? Opätovne zvýraznil tiež svoj konflikt

s JUDr. Evou Kresl a jej manželom a uviedol, že preto chápe Mgr. Polláka, prečo porušuje

zákon, keďže to sľúbil svojmu priateľovi JUDr, Kreslovi, že to obžalovanému „spočíta“.

Opätovne uviedol zaujatosť prísediacej Albíny Moncmannovej a uviedol, že jediné,

čo v tejto veci urobil okresný súd je, že si dal vyžiadať kamerové záznamy z daného dňa

a polícia mu odpísala, že na danom mieste kamery nie sú. Avšak dôkaz ako telefónne výpisy

alebo preverenie taxi služieb – to nikto neurobil. Zároveň uviedol podozrenie,

či o tomto stretnutí dopredu vedel Mgr. Pollák.  

obžalovaný P. M.

- podaním zo dňa 10. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci inému

súdu – Doplnok č. 1“. Uviedol v ňom, že sa plne stotožňuje s návrhom na odňatie a prikázanie

veci, ktorý podala jeho obhajkyňa, že tento návrh nie je žiadna obštrukcia alebo účelový úkon,

podľa neho už ide doslova zo strany okresného a krajského súdu o zjavnú zaujatosť,

keďže viacerí sudcovia, ako aj manželka sudcu JUDr. Rastislava Kresla podali

na jeho spoluobžalovaného A. V. trestné oznámenia. Spor medzi sudcami Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave je dlhodobý a prerástol do toho, že hlavné pojednávania sa

vytyčujú na úkor jeho zdravotného stavu – je onkologický pacient,

má nezhubný nádor v hlave, ktorý sa nedá operovať ani ožarovať a máva každodenné silné

bolesti hlavy a závrate, na ktoré berie opiáty – morfium. Chodí po špecialistoch,

ktorí mu nedoporučujú vykonávať právne úkony, pokiaľ ho nenastavia na adekvátnu liečbu

– tu poukázal na lekársku správu MUDr. K. zo dňa 19. septembra 2016,

v ktorej okrem iného uviedla, že „pri opioidnej liečbe ako aj atakoch symptomat. cefaley

nie je pacient schopný realizovať právne úkony (výsluchy a pojednávania)...“. Ďalej poukázal

na to, že v ÚVV Leopoldov mu nie je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť

o čom svedčia jeho lekárske správy. Dal tiež do pozornosti, že všeobecní lekári v ÚVV

Leopoldov sa podľa neho neriadia odporúčaniami špecialistov, ale napriek jeho vážnemu

zdravotnému stavu ho vždy „uschopnia“ pojednávania a to na pokyn MUDr. G., vedúcej v ÚVV Leopoldov, na ktorú už podal trestné oznámenie. Mgr. Pollák o všetkom tomto vie

a sú mu účelovo prednejšie lekárske správy od všeobecných lekárov z ÚVV Leopoldov, ako

od špecialistov. Začal vytyčovať pojednávania v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne a to

z dôvodu, že väzenskí lekári ho vždy „uschopnia“ pojednávania. Keby bola obžalovanému

poskytovaná v ÚVV Leopoldov adekvátna zdravotná starostlivosť,

tak pojednávania by sa nikdy neodročili, lebo by už možno bol nastavený na adekvátnu

liečbu. Zároveň uviedol, že v inej trestnej veci, kde vystupuje ako svedok mu bol robený

posudok, ktorý vystavila MUDr. S. a to 7 lekárskych správ, ktorá mala k dispozícii a ostatné

si nevyžiadala, keďže je ich dokopy 93 s preto tento posudok nie je úplný

a ide sa dopĺňať. Týmto „neprávoplatným“ znaleckým posudkom sa riadi aj Mgr. Pollák.

Uviedol tiež, že najvyšší súd o odňatí a prikázaní veci rozhodoval naposledy

12. októbra 2016, vtedy sa JUDr. Batisová, JUDr. Hamlíková a JUDr. Dunčko sa vyjadrili,

že vo veci sa cítia byť zaujatí a teraz vo svojich vyjadreniach tvrdia, že nie sú zaujatí

– je mu veľmi ľúto, že okresný súd ale aj krajský súd takto hrubo zavádzajú.

- podaním zo dňa 10. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci inému

súdu – Doplnok č. 2“. V ňom požiadal najvyšší súd, aby mohol byť prítomný na neverejnom

zasadnutí, na ktorom sa bude rozhodovať o odňatí a prikázaní veci, nakoľko má záujem

najvyššiemu súdu otvorene povedať a hlavne doložiť priame dôkazy o zaujatosti Okresného

súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave. Rovnako ako obžalovaný V.., aj on poukázal na spor medzi JUDr. Evou Kresl a obžalovaným V., čo je podľa neho hlavnou príčinou

zaujatosti okresného a krajského súdu. Uviedol tiež, že jeho zdravotný stav nemôže mať dopad na ich spory, preto chce na neverejnom zasadnutí predložiť dôkazy, ktoré preukážu,

že v ÚVV Leopoldov mu nie je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť a súdy

v Trnave nechcú vidieť a počuť pravdu.

- podaním zo dňa 24. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– Doplnok IV – Žiadosť“. Opätovne v ňom požiadal o možnosť z veľmi vážnych dôvodov

byť prítomný na neverejnom zasadnutí týkajúceho sa predmetného návrhu na odňatie

a prikázanie veci, keďže má veľmi závažné a relevantné dôkazy voči sudcom pracujúcim

na Krajskom súde v Trnave a na Okresnom súde Trnava. Ďalej uviedol, že JUDr. Pollák

si neprizná pravdu, že je zaujatý a len sa účelovo vyhovára, že treba pojednávania vytyčovať

v nemocnici pre obvinených v Trenčíne a pritom veľmi dobre vie, že je to len jeho taktika,

ako sa zbaviť spisu a na toto má obžalovaný M. dôkazy. Podľa neho Trenčín nie je nemocnica, ale ošetrovňa a on potrebuje neodkladnú stálu zdravotnú starostlivosť a stále vyšetrenia vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Podľa jeho názoru

ak by bo pravidelne eskortovaný na zákroky, vyšetrenia a kontroly, nemusel

by takto zdravotne trpieť, brať opiáty a dávno by mu už bolo zo strany vojenskej nemocnice

vybavené protónové delo v Prahe. Zároveň uviedol, že má priame dôkazy, že nemocnica

v Trenčíne mu sama napísala, že mu nie je schopná pomôcť a že mu môže pomôcť

len vojenská nemocnica v Ružomberku. Ďalej požiadal o to, aby v prípade ak by ho najvyšší

súd nemohol predvolať na neverejné zasadnutie, aby zatiaľ nerozhodoval o návrhu a napísal

mu a obžalovaný môže zaslať dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, ktoré dá obhajkyni

a tá ich predloží najvyššiemu súdu. Záverom uviedol, že si vyžiadal stanovisko

od špecialistov, ktorí sa vyjadrili, čo je pre jeho zdravotný stav najlepšie a kde by bola

najbližšia väzba k mestu Ružomberok a podľa ich vyjadrenia je to Žilina a Považská Bystrica.

- podaním zo dňa 29. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– Doplnok č. V“, v ktorom zopakoval svoju žiadosť byť prítomný na neverejnom zasadnutí

ohľadom predmetného návrhu a uviedol, že viacero podstatných dôkazov, ktoré chce

na tomto neverejnom zasadnutí predložiť, sa v spise zatiaľ nenachádzajú, pretože ich berie

ako utajované skutočnosti a to z toho dôvodu, aby sa na ne Okresný súd Trnava ani Krajský

súd v Trnave nemohli dopredu pripraviť. Zároveň uviedol, že Mgr. Pollák veľmi dobre vie,

že v nemocnici v Trenčíne mu nepomôžu, jediní špecializovaní lekári sú v Ružomberku a najbližšia väznica k Ružomberku je Žilina a Banská Bystrica. Mgr. Pollák sa však radšej

vyhovorí na nemocnicu v Trenčíne, keďže mu to odporučila vedúca zdravotného oddelenia v ÚVV Leopoldov. Má dôkazy o tom, že zdravotnícke zariadenie v ÚVV Leopoldov

mu účelovo ruší termíny vyšetrení, účelovo ho neposielajú na dôležité vyšetrenia

do Ružomberka a Bratislavy a to z dôvodu, že nevedia, ako ho prepravia do protónového

centra v Prahe. Zároveň uviedol, že veľmi dobre vie, že jeho zdravotný stav je súdom

v Trnave ľahostajný, doslova neznášajú obžalovaného V. a dopláca

na to jeho (obžalovaného M.) zdravotný stav. Spomenul tiež, že 10 sudcov z krajského súdu

sa k námietke zaujatosti nevyjadrilo, keďže sú na dovolenke a pritom ide

o tých najzaujatejších trestných sudcov.

- podaním zo dňa 1. augusta 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– Doplnok VI - Žiadosť“, v ktorom uviedol, že dúfa, že v spise sú všetky jeho návrhy

– doplnky a pre objektívne posúdenie je veľmi potrebné ich preštudovať. Rovnako ako v každom z predchádzajúcich podaní, aj v tomto požiadal o možnosť byť prítomný

na neverejnom zasadnutí týkajúcom sa návrhu na odňatie a prikázanie veci a opätovne

zopakoval, že dôkazy, ktoré chce na neverejnom zasadnutí predložiť, do spisu doposiaľ

nezakladal z dôvodu, aby sa na ne okresný súd a krajský súd nevedeli spoločne pripraviť

a vyhovoriť sa irelevantným a zavádzajúcim spôsobom. Zdôraznil, že z jeho strany nejde

o prieťahy alebo o prepustenie z väzby, on len žiada, aby o ňom rozhodovali nezaujatí

sudcovia a aby bolo zachované jeho právo na spravodlivý proces.

- podaním zo dňa 3. augusta 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci

– Doplnok č. VII - Žiadosť“, v ktorom zdôraznil, ako veľmi mu záleží na tom, aby bol

prítomný na neverejnom zasadnutí najvyššieho súdu a to z dôvodu, aby sa mohol relevantne

vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a predložiť priame dôkazy o zaujatosti okresného súdu

a krajského súdu. Opätovne tiež poukázal na spor medzi obžalovaným V. a JUDr. Evou

Kresl, jej manželom JUDr. Rastislavom Kreslom a následne všetkými sudcami blízkymi

JUDr. Kreslovi. Uviedol, že obžalovaný V.. nebol v minulosti trestaný, viedol riadny život,

v mieste svojho bydliska chodil do domova dôchodcov rozveseľovať starších ľudí,

je zo slušnej rodiny. Treba dať do pozornosti, že tieto dve strany majú medzi sebou spor,

ktorý prerástol do veľkých rozmerov, stále sa stupňuje a každý sudca Okresného súdu Trnava

alebo Krajského súdu v Trnave o tomto napätom vzťahu vie, má tento spor v podvedomí a ani pri najmenšej vôli si nedokáže zachovať chladnú hlavu a vedieť rozhodovať nestranne.

Uvedomuje si, že sudcovia sú profesionáli, avšak na druhej strane sú to tiež len ľudia

a po ľudskej stránke budú vždy na strane svojho priateľa JUDr. Kresla a jeho manželky. Ďalej

uviedol, že on by vždy stál na strane obžalovaného V. a jeho rodiny, lebo mu je veľmi blízky

a má ho rád a rovnako majú radi aj všetci sudcovia Okresného súdu Trnava a Krajského súdu

v Trnave svojho priateľa JUDr. Kresla a jeho manželku. Tieto spory medzi obžalovaným V.

a JUDr. Kreslom sa začali prenášať aj do hlavných pojednávaní v predmetnej trestnej veci

a v jej následnom rozhodovaní. Z tohto dôvodu apeloval

na najvyšší súd, aby aj on zvážil, čo je správne a čo je nesprávne a danú vec vyhodnotil

objektívne.

K návrhu na odňatie a prikázanie veci sa dňa 28. júna 2017 vyjadril aj predseda senátu

Mgr. Michal Pollák. Uviedol, že osobne nepozná žiadneho z obžalovaných, ich obhajcov

alebo poškodených a nemá žiaden pomer k prejednávanej trestnej veci a s poukazom

na uvedené sa necíti byť v predmetnej veci zaujatý. Námietky obžalovaných voči jeho osobe smerujú primárne k jeho procesnému postupu v tejto trestnej veci, pričom o vecných

námietkach spĺňajúcich atribúty námietky zaujatosti senát rozhodol tak, že ani on, ani prísediace nie sú v predmetnej trestnej veci zaujatí a tým ani nie sú vylúčení

z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci. Zároveň, s poukazom na opakované námietky

zaujatosti a návrhy na odňatie a prikázanie veci zo strany obžalovaných požiadal najvyšší súd,

aby pri posudzovaní návrhu obžalovaných posúdil aj nasledovné skutočnosti, a to z dôvodu

eliminovania podania ďalších návrhov z ich strany. V tejto súvislosti uviedol,

že pred nariadenými termínmi hlavného pojednávania požiadal zdravotné oddelenie ÚVV

Leopoldov o podanie správy o aktuálnom zdravotnom stave obžalovaného M.,

či tento umožňuje eskortu na hlavné pojednávanie, ako aj jeho riadnu účasť na ňom. Napriek

pozitívnym vyjadreniam ústavu o možnosti vykonať hlavné pojednávanie obžalovaný M.

opakovane prezentoval v priebehu hlavného pojednávania náhle zhoršenie

svojho zdravotného stavu a žiadal privolať rýchlu zdravotnú službu. Na základe vyšetrenia

ošetrujúceho lekára vo Fakultnej nemocnici v Trnave bol obžalovaný prevezený do ÚVV

Leopoldov a následne eskortovaný do nemocnice pre odsúdených v Trenčíne, kde sa podrobil

niekoľkodňovým liečebným režimom. K takémuto priebehu hlavného pojednávania prišlo dňa

7. novembra 2016, 30. januára 2017, 3. mája 2017, v dôsledku čoho došlo k zmareniu

nariadených termínov hlavného pojednávania. S poukazom na pobyt obžalovaného M. v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne prišlo k zmareniu hlavného pojednávania dňa

10. mája 2017, keďže nebolo možné vykonať jeho eskortu na hlavné pojednávanie do Trnavy.

Na základe lekárskej správy z ÚVV Leopoldov zo dňa 11. mája 2017 (č.l. 4052) bolo

predsedovi senátu doporučené vykonať hlavné pojednávanie v nemocnici pre odsúdených

v Trenčíne, nakoľko obžalovaný M. by tu bol pod sústavným dohľadom lekárskeho personálu

a akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu by sa mohlo bezodkladne riešiť. Obžalovaný M.

pritom žiadal byť prítomný pri výsluchu všetkých svedkov v predmetnej trestnej veci

a nesúhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. S poukazom na uvedené

skutočnosti bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať doposiaľ len výsluchy

obžalovaných, ktoré boli vykonané v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných.

V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 1T/8/2016 bol

vypracovaný doposiaľ najaktuálnejší znalecký posudok MUDr. Z. S., PhD., týkajúci sa

zdravotného stavu obžalovaného M. (č.l. 4053 – 4081). V zmysle záverov znalkyne zdravotný

stav obžalovaného M. umožňuje jeho osobnú účasť na hlavnom pojednávaní, pričom znalkyňa odporučila režim, resp. podmienky vykonania hlavného pojednávania (č.l. 4078).

Hlavné pojednávanie dňa 16. júna 2017 Mgr. Pollák nariadil v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Na začiatku hlavného pojednávania bola

obžalovanému M. podaná infúzia a následne sa lekár vyjadril, že obžalovaný

je schopný účasti na hlavnom pojednávaní, pričom lieky, ktoré užil, neovplyvňujú

jeho kognitívne schopnosti.

Obžalovaný V.. bol taktiež opakovane hospitalizovaný v nemocnici pre odsúdených

v Trenčíne pre bolesti brucha a z dôvodu jeho hospitalizácie krátko pred nariadeným

termínom pojednávania došlo k zmareniu hlavných pojednávaní dňa 30. novembra 2016,

17. marca 2017 a 17. mája 2017, keďže obžalovaný V.. nemohol byť predvedený z nemocnice

pre odsúdených v Trenčíne. Pred začatím výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 16.

júna 2017 sa obžalovaný V.. sťažoval na bolesti brucha, pričom bol bezodkladne ambulantne

vyšetrený s negatívnym výsledkom a k odročeniu hlavného pojednávania prišlo výlučne

z dôvodu, že s poukazom na priebeh hlavného pojednávania dňa 16. júna 2017 by čakanie na

výsledky krvných testov neúmerne predĺžilo priebeh hlavného pojednávania.

Na základe uvedeného považuje Mgr. Pollák za vhodné a hospodárne pokračovať v hlavnom pojednávaní výlučne v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Zároveň

v predmetnej trestnej veci prichádza do úvahy vykonanie väčšieho množstva hlavných

pojednávaní, a to s poukazom na rozsah navrhovaného dokazovania, pričom rozsah

dokazovania vykonaného Okresným súdom Trnava na hlavnom pojednávaní v nemocnici

pre odsúdených v Trenčíne je limitovaný presunom senátu z Trnavy do Trenčína a späť

v trvaní viac ako 2 hodiny. S poukazom na uvedené požiadal najvyšší súd, aby zvážil,

či by nebolo vhodnejšie a hospodárnejšie odňať vec Okresnému súdu Trnava a prikázať

ju Okresnému súdu Trenčín, keďže v tomto štádiu trestného konania by neprišlo k predĺženiu

hlavného pojednávania, nakoľko by bolo potrebné zopakovať výlučne výsluchy obžalovanej

Š. a M.. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že prísediaca Albína Moncmannová sa dňa 3.

mája 2017 vzdala funkcie prísediacej, pričom jej funkčné obdobie skončí dňom 31. augusta

2017.

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava,

Krajskému súdu v Trnave a okresnému súdu v obvode iného kraja (ktorému by podľa návrhu

obžalovaných mala byť jeho trestná vec prikázaná) preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. podaný návrh, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v posudzovanom

prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Trnava

a jej prikázanie inému okresnému súdu mimo obvod Trnavského kraja.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Citované ustanovenie umožňuje zmeniť len miestnu príslušnosť súdu.

V zmysle čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať

aj pri rozhodovaní o návrhoch na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Delegácia veci

v zmysle tohto ustanovenia je výnimkou z tejto ústavnej zásady a prichádza do úvahy

iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody.

Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti,

ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu

veci, výchovné pôsobenie na páchateľa i na ostatných občanov, hospodárnosť a čo najrýchlejšie skončenie veci.

Dôležitými dôvodmi podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sú najmä:

- vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (R 7/1984, R 101-2000-II),

- uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého

obžalovaného na rôznych súdoch,

- poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný

zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,

- prevažná väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko

v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania

a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov

štátu); v tomto prípade však nemožno len mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich

v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti

nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám

trestného konania.

Vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci zo dňa 2. júna 2017 obžalovaní v bodoch 1), 2) a 3) v zásade namietajú len procesný postup predsedu senátu Mgr. Michala

Polláka. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 32 ods. 6 Tr. por., v zmysle

ktorého sa o námietke, ktorej dôvodom je len procesný postup súdu, nekoná. Takáto námietka

je teda v rámci konania o odňatí a prikázaní veci irelevantná a nemôže byť dôvodom

na vyslovenie zaujatosti toho - ktorého sudcu, ani dôvodom na odňatie veci príslušného súdu.

Rovnako tak ani skutočnosť, že Mgr. Pollák v uvedenej trestnej veci koná v rozpore

s návrhmi a predstavami obžalovaných, nie je z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por.

zákonným dôvodom na jeho vylúčenie a preto nemôže spochybniť jeho nezaujatosť

a ani založiť dôvod na odňatie a prikázanie veci. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,

spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade

so zákonom. Podľa § 2 ods. 3 prvá veta uvedeného zákona je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Rovnako je možné vyhodnotiť aj bod 4) návrhu, v ktorom síce obžalovaní uvádzajú,

že nemajú dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodovanie zo strany okresného súdu,

avšak opätovne poukazujú len na procesný postup súdu v ich trestnej veci.

Pokiaľ obžalovaní namietali zaujatosť Krajského súdu v Trnave z dôvodu pôsobenia

JUDr. Kresla, na ktorú poukazujú v bode 5) svojho návrhu, najvyšší súd uvádza,

že len samotný fakt, že medzi obžalovaným a sudcom pôsobiacim na krajskom súde prebieha

civilnoprávny spor, ešte sám o sebe neznamená zaujatosť všetkých sudcov tohto súdu

– porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. októbra 2002,

sp. zn. 4 Tz 78/2002, podľa ktorého „skutočnosť, že sudca poverený vedením trestného úseku

okresného súdu je v trestnej veci vedenej na tomto súde v postavení svedka, nemôže byť sama

o sebe dôvodom vylúčenia všetkých sudcov tohto súdu z vykonávania úkonov trestného

konania a pre odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie inému súdu“. Vychádzajúc

z uvedeného, za použitia argumentu a maiori ad minus (keďže v tomto prípade JUDr. Kresl

ani nevystupuje v predmetnom trestnom konaní a zároveň bol aj samostatným uznesením

vylúčený z rozhodovania tejto trestnej veci) nemožno ani túto námietku obžalovaných považovať za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por.

Pritom je potrebné vychádzať aj z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trnave

na č.l. 4498-4520, že v posudzovanej trestnej veci neexistujú žiadne okolnosti v zmysle § 31

ods. 1 Tr. por., pre ktoré by mohli byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania

– okrem Mgr. Renáty Gavalcovej, keďže jej manžel JUDr. Juraj Gavalec zastupuje

obžalovanú Z. Š.. JUDr. P. Sládok bol uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

3Nto/8/2016 zo dňa 12. apríla 2016 vylúčený z vykonávania úkonov a rozhodnutia v trestnej

veci vedenej na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 6Tos/34/2016

proti obžalovanému A.... V.. JUDr. Rastislav Kresl bol uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 3Nto/31/2015 zo dňa 3. novembra 2015 vylúčený z prejednávania trestnej veci proti

obžalovanému P. M. a spol., vedenej na Okresnom súdu Trnava

pod sp. zn. 7Tk/3/2015.

K dôvodom, ktoré vo svojich doplneniach k návrhu zo dňa 2. júna 2017 uvádzajú

obžalovaní je potrebné uviesť nasledovné: „doplnky“ obžalovaného V. sa týkajú

predovšetkým sporu s jeho bývalou obhajkyňou JUDr. Evou Kresl a z toho vyplývajúcej

zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu a tiež namietaného procesného postupu

Mgr. Polláka na pojednávaniach – v tejto časti najvyšší súd odkazuje na vyššie uvedené

odôvodnenie. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného o údajnom rozhovore medzi Mgr. Pollákom a JUDr. Kesslerom, z ich vyjadrení založených v spise vyplýva, že takáto komunikácia medzi

nimi neprebehla a obžalovaný v tejto súvislosti nepredložil žiadny dôkaz o opaku. Pokiaľ ide

o údajný priateľský vzťah medzi otcom obžalovanej M. a prísediacou Moncmannovou, v tejto

súvislosti obžalovaný taktiež nepredložil žiadny dôkaz

a ani neuviedol, kto ich mal pred daným penziónom vidieť (aby túto skutočnosť mohol

dosvedčiť), keďže obžalovaný V.. sa v súčasnosti nachádza v ústave na výkon väzby.

Uvedené námietky obžalovaného preto nemôžu byť dôvodom na odňatie veci.

Obžalovaný M. vo svojich doplneniach opisuje predovšetkým svoj zlý zdravotný stav

a žiada o presunutie do iného ústavu na výkon väzby, aby bol čo najbližšie

k nemocnici v Ružomberku. Tu je potrebné uviesť, že medzi dôležité dôvody odôvodňujúce

odňatie a prikázanie veci možno považovať aj nepriaznivý zdravotný stav obvineného,

ktorý mu znemožňuje účasť na určených hlavných pojednávaniach a zároveň

aj v tomto prípade musia byť splnené predpoklady, že na súde, ktorému bola vec delegovaná

bude možné vec obvineného prerokovať a rozhodnúť. V predmetnej veci však z lekárskych správ založených v spise vyplýva, že zdravotný stav obžalovaného M. umožňuje jeho účasť na hlavných pojednávaniach, pričom z vyjadrenia Mgr. Polláka je zrejmé,

že tieto súd vytyčuje do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne práve

z toho dôvodu, aby obžalovaný na nich mohol byť prítomný (keďže nesúhlasil s vykonaním

hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti) a aby mu v prípade zhoršenia zdravotného stavu

mohla byť poskytnutá okamžitá lekárska starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že postup súdu

tu nie je účelový, sledujúci zhoršenie jeho zdravotného stavu, ale naopak, v záujme toho,

aby sa aj napriek svojmu zdravotnému stavu mohol hlavných pojednávaní zúčastniť.

Na opakované žiadosti obžalovaného M. týkajúceho sa jeho účasti na neverejnom

zasadnutí najvyšší súd reagoval listom zo dňa 9. augusta 2017, v ktorom obžalovanému

oznámil, že jeho účasť na neverejnom zasadnutí nie je možná, nakoľko by znamenala

porušenie § 302 Tr. por., v ktorom je výslovne uvedené, ktoré osoby sa neverejného

zasadnutia môžu zúčastniť. V nadväznosti na jeho tvrdenia o tom, že do spisu nezaložil

priame dôkazy preukazujúce zaujatosť Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave,

aby sa tieto súdy na ne nemohli pripraviť, najvyšší súd len poznamenáva, že obžalovanému

nič nebránilo v tom, aby tieto dôkazy zaslal pred rozhodnutím o návrhu na odňatie

a prikázanie veci priamo najvyššiemu súdu (prípadne aspoň označil, o aké dôkazy

sa malo jednať), čo však neurobil (aj napriek skutočnosti, že matka obžalovaného sa pravidelne v jeho mene telefonicky informovala o stave spisu), a preto sa nimi najvyšší súd

nemohol zaoberať.

Záverom je potrebné vyjadriť sa aj ku skutočnostiam, ktoré uviedol vo svojom

vyjadrení k návrhu na odňatie a prikázanie veci predseda senátu Mgr. Pollák. V súvislosti

s jeho námietkami týkajúcimi sa presunu senátu z Trnavy do Trenčína najvyšší súd poukazuje

na to, že hľadisko hospodárnosti konania nemožno nadradiť ostatným zásadám trestného

konania a rovnako tak ani delegácia veci len z dôvodu zabránenia presunov členov senátu

mimo budovy súdu nie je možná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej

republiky zo dňa 15. marca 1930, sp. zn. Nd I 591/29). Z lekárskych správ obžalovaného M.,

založených v spise vyplýva, že jeho zdravotný stav mu umožňuje zúčastňovať

sa nariadených pojednávaní a v súčasnosti nie je ani dlhodobo hospitalizovaný. Bude

preto len na úvahe súdu, aby v závislosti od aktuálneho zdravotného stavu, vyplývajúceho

z lekárskych správ a posudkov na tohto obžalovaného, zvážil vykonávanie hlavného

pojednávania v Trnave alebo v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Nejaví sa byť ani hospodárnym delegovanie veci Okresnému súdu Trenčín, pretože obžalovaný M.

je jediným, ktorému by to bolo na prospech (hoci aj obžalovaný V.. signalizuje

na pojednávaniach zdravotné problémy), avšak spoluobžalované, obhajcovia, náhradní

obhajcovia, svedkovia a ďalšie osoby, ktoré by mohli byť účastné v tomto trestnom konaní,

by museli vynakladať ďaleko väčšie prostriedky na splnenie výziev súdu, ak by nebolo možné

vykonať jeho úkony mimo Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom

prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci

Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému okresnému súdu mimo pôsobnosti Krajského

súdu v Trnave, preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaných A. V. a spol., vedenú na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 a na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. 6Nto/9/2017 týmto súdom neodňal.

P o u č e n i e: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. augusta 2017

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová