N a j v y š š í s ú d
2 Ndt 14/2017
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 v Bratislave v trestnej veci
obžalovaného A. V. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zák.,
o návrhu obžalovaných A. V. a P. M. na odňatie veci Okresnému súdu Trnava a Krajskému
súdu v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného A. V. a spol., vedená
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 a na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 6Nto/9/2017, sa týmto súdom n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 7Tk/3/2015,
sú obžalovaní A. V.. a spol. trestne stíhaní pre konanie kvalifikované ako pokračovací
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. i), písm. j) Tr. zák.
Písomným podaním zo dňa 2. júna 2017 obžalovaní A. V.. a P. M. prostredníctvom
svojej obhajkyne podali návrh na odňatie veci Okresnému súdu Trnava
ako aj Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie okresnému súdu mimo obvodu trnavského
kraja. Svoj návrh odôvodnili tým, že od posledného rozhodovania o návrhu na odňatie
a prikázanie veci najvyšším súdom nastali nové podstatné okolnosti a skutočnosti odôvodňujúce zásadnú zmenu v danom konaní a nevyhnutnú potrebu odňatia veci
ako Okresnému súdu Trnava, tak Krajskému súdu v Trnave v čo možno najkratšom čase.
Medzi dôvody odôvodňujúce odňatie a prikázanie veci zaradili:
1) určovanie termínov hlavného pojednávania na úkor zdravotného stavu obžalovaného P. M.
– obžalovaný P. M. už dňa 7. novembra 2016 žiadal Okresný súd Trnava,
aby v súvislosti s jeho zdravotným stavom a jeho spôsobilosťou zúčastňovať sa hlavných
pojednávaní v spojení s jeho výpoveďou v predmetnom konaní bolo nariadené znalecké
dokazovanie. Zároveň opakovane namietal úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti
v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pričom znalecký posudok sa mal vyjadriť
aj k objektívnemu posúdeniu dostatočnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Napriek opakovaným žiadostiam nariadil okresný súd znalecké dokazovanie až uznesením
zo dňa 24. februára 2017, ktorým bola do predmetného trestného konania pribratá znalecká
organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. za účelom
vypracovania doplnku k ich znaleckému posudku č. 65/2015 zo dňa 10. marca 2015.
Obsahom doplnku k znaleckému posudku má byť vyjadrenie sa znaleckej organizácie
k zisteniam a záverom znaleckého posudku č. 65/2015 zo dňa 10. marca 2015,
resp. aktualizovanie jeho záverov s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci a odpovede na stanovené otázky. Súd teda až po štvrťroku rozhodol
o pribratí znalca v predmetnej oblasti, avšak medzičasom nariaďoval hlavné pojednávania,
na ktorých sa obžalovaný P. M. zúčastňoval, ktorému bola vzhľadom
na jeho nepriaznivý zdravotný stav opakovane privolaná rýchla zdravotná starostlivosť.
Obžalovaný M. súdu opakovane zdôraznil, že nesúhlasí s tým, aby bol vyšetrovaný
spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., nakoľko
táto spoločnosť už v minulosti vyhotovovala znalecký posudok ohľadom jeho zdravotného
stavu, avšak tento vyhotovila aj bez potrebných podkladov a aktuálnych zdravotných správ,
a preto nemá dôveru v objektívnosť a profesionalitu tejto spoločnosti. Podľa názoru
obžalovaného M. súd účelovo určil práve ním namietanú znaleckú organizáciu
bez odôvodnenia, prečo nemohla jeho vyšetrenie vykonať iná znalecká organizácia.
Obžalovaný M. tiež žiadal, aby boli otázky, na ktoré mala znalecká organizácia
vypracovať odpovede, smerované viac k objasneniu jeho zdravotného stavu,
avšak ani toto súd nepremietol do uznesenia zo dňa 24. februára 2017 a tejto jeho žiadosti
nevyhovel ani Krajský súd v Trnave. Podľa názoru obžalovaného ani okresný súd ani krajský súd nezaujali pozitívne stanovisko k jeho úsiliu na rýchlom, hospodárnom a efektívnom
zistení relevantných skutočností dotýkajúcich sa jeho zdravotného stavu v súvislosti s predmetným trestným konaním. Ku dňu podania návrhu na odňatie a prikázanie veci inému
súdu nemal obžalovaný ani jeho obhajca tento znalecký posudok k dispozícii.
Podľa obžalovaného M. mal okresný súd nariadiť predmetné znalecké dokazovanie
aj bez jeho žiadosti, a to urýchlene vzhľadom na skutočnosť, že už teraz trvá trestné konanie
neprimerane dlho a aj preto, že boli zbytočne nariaďované hlavné pojednávania na úkor
jeho zdravia.
Obžalovaný ďalej poukázal na hlavné pojednávanie zo dňa 17. mája 2017, keď sudca
Mgr. Michal Pollák určil termín hlavného pojednávania na 16. júna 2017 v Nemocnici
pre obvinených a odsúdených v Trenčíne napriek tomu, že obžalovaný sa nachádza vo väzbe
v Leopoldove a ignorujúc skutočnosť, že obžalovaný súdu opätovne predložil lekárske správy
o tom, že dlhé prevozy sú preňho nevhodné. Obžalovaný má za to, že Mgr. Pollák ho chce
vystaviť nehospodárnym a dlhým prevozom z Leopoldova do Trenčína, čo je preňho veľmi
fyzicky namáhavé a to aj napriek jeho námietke ako aj námietke jeho obhajcu,
aby sa pojednávanie uskutočnilo na Okresnom súde Trnava a nie v Trenčíne. Konanie
hlavného pojednávania v Trenčíne je zo strany Okresného súdu Trnava účelové a obžalovaný
sa domnieva, že sa ním sleduje len ďalšie zmarenie hlavného pojednávania a zhoršenie
jeho zdravotného stavu.
Obžalovaný M. ďalej uviedol, že bol ošetrujúcim lekárom objednaný na špeciálne
vyšetrenie práve na 3. mája 2017, kedy sa malo konať ďalšie hlavné pojednávanie,
pričom na toto vyšetrenie sú dlhé čakacie doby a už v auguste 2016 primár neurológie
MUDr. K. G., PhD. prioritne toto vyšetrenie žiadal a na základe jeho výsledkov
by mal byť obžalovaný liečený v Centre protónovej liečby Praha. Toto vyšetrenie
možno z hľadiska zdravotného stavu obžalovaného M. považovať za kľúčové
– sám MUDr. K. uviedol, že je potrebné dodržať vyššie uvedený postup,
pretože tento je kľúčový z hľadiska života a zdravia obžalovaného. Namiesto toho,
aby Mgr. Pollák z tohto vážneho dôvodu zrušil termín hlavného pojednávania vytýčený
na 3. mája 2017 a nariadil nový termín, žiadal Okresný súd Trnava od Ústavu na výkon väzby
Leopoldov oznámiť, či obžalovaný M. má naplánované vyšetrenie na 3. mája 2017,
lebo inak by sa muselo zrušiť celé hlavné pojednávanie – čo obžalovaný jednoznačne
vyhodnotil ako nepriame ovplyvňovanie zdravotníckeho zariadenia v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej aj „ÚVV Leopoldov“). Na tento podnet okresného súdu bol
potom zo strany ÚVV Leopoldov termín vyšetrenia zrušený a nový bol určený až o niekoľko
mesiacov, pričom MUDr. G. z ÚVV Leopoldov podľa obžalovaného hrubo klamala
a zavádzala Okresný súd Trnava – je vysoko pravdepodobné, že po vzájomnej dohode
so sudcom Mgr. Pollákom tým, že súdu písomne oznámila, že toto vyšetrenie zrušila
nemocnica v Trnave z technických príčin. Obžalovaný musel vyvinúť aktivitu na to,
aby sa dopátral pravdy a do spisu založil potvrdenie Fakultnej nemocnice Trnava,
že vyšetrenie nebolo zrušené zo strany nemocnice, pričom aj sestričky na príslušnom oddelení
pani P. a pani V. matke obžalovaného uviedli, že termín vyšetrenia bol zrušený zo strany
ÚVV Leopoldov (obžalovaný má dôvodné podozrenie, že na pokyn sudcu). Takéto konanie je
v rozpore so všetkými morálnymi, etickými a zákonnými pravidlami, nakoľko je absurdné,
aby obžalovaný musel preukazovať pravdu a aby bol takto ohrozovaný jeho zdravotný stav.
Obžalovaný je tiež presvedčený o tom, že sudca Mgr. Pollák účelovo argumentuje lekárskymi
správami, ktoré vystaví všeobecný lekár v ÚVV Leopoldov namiesto toho, aby sa riadil
objektívnymi lekárskymi správami odborných lekárov špecialistov,
ktoré obžalovaný do trestného spisu predkladal - dokonca má aj podozrenie,
že týmto konaním je sledované najmä zhoršenie jeho zdravotného stavu. Zaujatosť súdu
v tomto smere je zjavná, nakoľko minimálne jedno pojednávanie bolo zrušené/odročené
z dôvodu návštevy lekára/odborného vyšetrenia prísediacej p. Moncmanovej. Obžalovaný
sa preto pýtal, aký rozdiel je medzi tým, keď on riadne a včas požiadal o zmenu termínu
pojednávania, aby sa uskutočnilo jeho dlho očakávané vyšetrenie a súd mu nevyhovel
(dokonca boli predkladané nepravdivé správy), avšak keď mala vyšetrenie prísediaca,
tak nebol problém v zmene termínu pojednávania – nie je toto zaujatosť?
2) Fabulovanie zo strany sudcu Mgr. Michala Polláka v časti diktovania do zápisnice
v neprospech obvineného – až po oboznámení sa s obsahom zápisnice zo dňa
30. januára 2017 obžalovaný M. zistil, že v zápisnici vôbec nie sú uvedené jeho slová tak, ako
ich vyslovil, ale priam naopak, tak ako ich diktoval Mgr. Pollák – zjavne v rozpore s obsahom
vysloveným obžalovaným. Tak, ako bola zápisnica nadiktovaná, menila význam vyjadrenia
obžalovaného a bola zjavne v jeho neprospech. Zároveň odcitoval konkrétne časti zápisnice
z hlavného pojednávania zo dňa 30. januára 2017, ktoré boli podľa jeho názoru úmyselne
zmenené. Tiež uviedol, že by mu ani len nenapadlo, že bude musieť kontrolovať obsah
zápisníc z pojednávaní, nakoľko v tomto smere dôveroval súdu, avšak po tom,
čo mu boli do úst vložené slová, ktoré ani nevyslovil a zásadne zmenili jeho výpoveď, túto dôveru v Okresný súd Trnava celkom stratil a je presvedčený, že objektivita tohto súdu
absolútne absentuje.
3) Porušovanie práv na obhajobu obžalovaného P. M. a obžalovaného A. V.
zo strany Okresného súdu Trnava - odopieranie procesných práv – v konaní na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 vystupuje spolu s vyššie uvedenými obžalovanými
aj obžalovaná Z. Š. a M. M.. Obžalovaná Š. vypovedala ešte dňa 7. novembra 2016
a obžalovaná M. vypovedala dňa 20. decembra 2016.
Pri výpovedi obžalovanej Š., ako ani pri výpovedi obžalovanej M., nebolo obžalovaným M.
a V. umožnené sa k ich výpovedi vyjadriť, nakoľko sudca rozhodol, že obe budú vypovedať
bez prítomnosti spoluobžalovaných. Podľa obžalovaných zákon síce vykonanie takýchto
opatrení umožňuje, avšak majú za to, že nie spôsobom zadržiavania zápisníc
a neoboznámenia spoluobžalovaných s obsahom zápisníc z hlavných pojednávaní, na ktorých
spoluobžalované vypovedali, po dlhú dobu – niekoľko mesiacov. Obžalovaní M. a V.. nemali
a nemajú možnosť sa k týmto výpovediam vyjadriť
– obžalovaný V.. už dokonca vypovedal a ani jemu sudca neposkytol zápisnice z výpovedí
spoluobžalovaných, hoci nie je v žiadnom kontakte s obžalovaným M.,
ktorý ešte vo veci nevypovedal. Sudca Okresného súdu Trnava neoboznámil obžalovaných s dôležitými okolnosťami prípadu, ktoré by odôvodňovali oddelené výpovede
spoluobžalovaných, pričom tu nešlo o žiadnu násilnú trestnú činnosť. Obžalovaní majú za to,
že podmienky na oddelený výsluch spoluobžalovaných splnené neboli a v tejto súvislosti
spochybňujú najmä postup sudcu po výsluchoch spoluobžalovaných, kedy ani jedného z nich neoboznámil s ich výpoveďami a nedal im možnosť sa k nim vyjadriť. Opatrenie,
ktoré urobil sudca Mgr. Michal Pollák a ktoré trvá od 7. novembra 2016 až dodnes
je v rozpore so zámerom a úmyslom zákonodarcu, pretože toto opatrenie malo slúžiť
len k slobodnej výpovedi, bez obáv spoluobžalovaných a bez toho, aby mali pocit
akéhokoľvek obmedzenia zo strany ostatných spoluobžalovaných, ale akonáhle bola
ich výpoveď ukončená, mali byť obžalovaní M. a V.. oboznámení s ich výpoveďami a mali
dostať možnosť sa k nim vyjadriť a klásť spoluobžalovaným otázky. Namiesto
toho súd neoboznámil obžalovaných s výpoveďami spoluobžalovaných, neumožnil
im sa k nim vyjadriť a nariadil hlavné pojednávania, na ktorých plánoval pokračovať
v dokazovaní výsluchom svedkov. V tejto súvislosti dala obhajkyňa obžalovaných M. a V. do
pozornosti, že 8. mája 2017 formou e-mailu požiadala o informáciu, kedy súd oboznámi obžalovaných s výpoveďami ostatných spoluobžalovaných, avšak do dňa podania návrhu na
odňatie a prikázanie veci na jej žiadosť nikto nereagoval.
4) K nestrannosti Okresného súdu Trnava voči obžalovaným M. a V. – v tomto bode návrhu
obžalovaní poukázali na to, že nemajú dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodovanie zo strany
Okresného súdu Trnava a Mgr. Michala Polláka, nakoľko
podľa ich názoru očividne minimálne sympatizuje s obžalovanou Š., jej právnym zástupcom
JUDr. Jurajom Gavalcom a náhradným obhajcom JUDr. Kesslerom,
pretože už niekoľkokrát sa stalo, že ani jeden z obhajcov sa nedostavil na riadne nariadené
a oznámené hlavné pojednávanie a toto muselo byť zrušené – najmä dňa 29. marca 2017
sa JUDr. Gavalec ani neospravedlnil a ani dňa 17. mája 2017. Obžalovaný V.. žiadal sudcu
Mgr. Polláka, aby zaujal k takémuto správaniu sa obhajcov stanovisko a toto mu oznámil,
avšak podľa jeho informácií sa do dňa podania návrhu na odňatie a prikázanie veci nestala
žiadna náprava a ani Mgr. Pollák sa nesnažil vyvolať aspoň dojem, že bude situáciu riešiť.
Z pohľadu obžalovaných M. a V. sa Mgr. Pollák správa tak, ako by bolo všetko v najlepšom
poriadku, keď obhajcovia obžalovanej Š. ignorujú hlavné pojednávania a na tieto sa
nedostavujú, uvedomujúc si význam a následky
svojho nedostavenia sa. Súd na takéto správanie žiadnym spôsobom nereaguje,
avšak keď obžalovaný V.., v zjavne citovom rozrušení a najmä (no nielen) s poukazom
na dlhotrvajúcu väzbu a zlé vzťahy so svojou bývalou obhajkyňou a zároveň manželkou sudcu, ktorý v nedávnej minulosti pôsobil na Okresnom súde Trnava a v súčasnosti
už je na Krajskom súde v Trnave, podľahol pri svojej výpovedi emóciám, bola mu uložená
pokuta vo výške 200 eur. Prinajmenšom dôvodné podozrenie z nezaujatosti a nestrannosti
Okresného súdu Trnava vyvoláva podľa obžalovaných už len tá skutočnosť, že samotný
predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Igor Malý bol vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/134/2016.
5) K zaujatosti Krajského súdu v Trnave – k tomuto bodu uviedli, že zo spisu je známe,
že medzi obžalovaným V., jeho mamou a JUDr. Evou Kresl, ako bývalou obhajkyňou
obžalovaného V., sa vedie sporové konanie, dokonca prebieha aj trestné konanie
ČVS: ORP 841/1-VYS-TT-2016 ohľadom ovplyvňovania výpovede obžalovaného V.
ako aj jeho nahovárania na zmenu výpovede, vyvíjanie tlaku na jeho mamu a pod. JUDr. Eva
Kresl podľa vyjadrenia obžalovaného V. a jeho matky nepredložila pri ukončení právneho
zastupovania žiadne vyúčtovanie a ponechala si sumu 3 000 eur bez akéhokoľvek vyčíslenia. Keďže trestné konanie v tejto veci ešte nie je ukončené, matka obžalovaného V. podstúpila
dobrovoľne vyšetrenie na polygrafe a na otázku, či JUDr. Eva Kresl predložila vyúčtovanie k sume 3 000 eur odpovedala pravdivo, že nie. Tento spor medzi obžalovaným V.,
jeho matkou a JUDr. Kresl zasahuje aj do súdneho konania v trestnej veci 7Tk/3/2015,
keďže JUDr. Eva Kresl je manželkou sudcu Krajského súdu v Trnave JUDr. Kresla.
Negatívne vzťahy v tomto smere podľa obžalovaného V. ovplyvnili všetkých kolegov sudcu
JUDr. Kresla na Krajskom súde v Trnave proti obžalovanému V., nakoľko
aj keď Okresný súd Trnava vyhovel jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, krajský
súd tejto žiadosti nevyhovel a ponechal ho vo väzbe a to aj napriek tomu, že spoluobžalovaná
Š. bola prepustená z väzby na slobodu, pričom je obžalovaná z totožného skutku ako
obžalovaný V... Je evidentné, že okresný súd u obžalovanej Š. a u obžalovaného V. videl
výnimočnú okolnosť, prečo ich prepustiť z väzby na slobodu, avšak krajský súd pri
obžalovanom V. túto výnimočnú okolnosť nevidel v čase,
keď už na tomto krajskom súde pôsobí manžel JUDr. Evy Kresl, ktorá figuruje na podnet
práve obžalovaného V. v trestnom konaní, ktoré by malo smerovať voči nej.
Podľa obžalovaných netreba žiadne právnické a ani iné vzdelanie na to, aby aj laik vyvodil
logický záver, že manžel JUDr. Evy Kresl, s ktorou má obžalovaný V.. spor
a ktorá jeho matke už ani len nezdvihne telefón, a zároveň sudca Krajského súdu v Trnave
JUDr. Kresl je a bude voči obžalovanému V. zaujatý, čo môže mať (a evidentne podľa
obžalovaných aj má) dosah a vplyv na rozhodovanie krajského súdu vo veci 7Tk/3/2015.
Pokiaľ sú sudcovia okresného súdu, ako aj krajského súdu v priateľskom, kolegiálnom
a inom vzťahu s JUDr. Evou Kresl a jej manželom, vždy budú ovplyvnení situáciou,
ktorá zasahuje do súkromného života rodiny Kresl, či už opodstatnene alebo neopodstatnene,
avšak negatívny stav v neprospech obvinených už v tomto smere nastal. Už v minulosti
sa sudcovia okresného, ako aj krajského súdu vyjadrili, že sa cítia byť zaujatí.
V tejto súvislosti obvinení poukázali na trestné oznámenia podané podpredsedom Krajského
súdu v Trnave JUDr. Sládkom, sudcom Krajského súdu v Trnave JUDr. Kreslom, aj sudcom
Okresného súdu Trnava JUDr. Kusým. Obžalovaný V.. písal sudcom krajského súdu,
ako aj Mgr. Pollákovi, avšak na jeho listy nikto okrem sudkyne Mgr. Kristíny Ferenciovej
neodpísal, čo samo o sebe vyvolalo u obžalovaného presvedčenie o zaujatosti sudcov
krajského súdu.
Obžalovaní V.. a M. sa cítia v nebezpečenstve a sú presvedčení, že vplyv
JUDr. Kresla (v súčasnosti o to väčší vplyv z pozície sudcu krajského súdu) na ďalšie osoby vrátane členov senátu Krajského súdu v Trnave bráni nezaujatému rozhodovaniu o ich trestnej, resp. väzobnej veci.
Záverom obžalovaní uviedli, že sú presvedčení, že ak by najvyšší súd vyhodnocoval
každý bod ich návrhu samostatne, nemuseli by byť naplnené podmienky pre odňatie
a prikázanie veci, avšak pri komplexnom pohľade a vyhodnotení všetkých vecí navzájom
prepojených vo svojom súhrne je viac ako zjavné, že ako na Okresnom súde Trnava,
tak ani na Krajskom súde v Trnave nie je podľa ich názoru už ani predpoklad o nezaujatom
a objektívnom prístupe k nim. Tento vyhrotený stav medzi obžalovanými na jednej strane
a okresným súdom a krajským súdom na druhej strane by nepomohlo vyriešiť ani aplikovanie
§ 31 ods. 1 Tr. por., pretože jeho aplikácia je v súčasnosti neefektívna a nepostačujúca.
Záverom obhajkyňa obžalovaných uviedla, že po prevzatí ich právneho zastupovania
a oboznámení sa so spisovým materiálom oboch obžalovaných upozornila, že sa dištancuje
od ich písomných vyjadrení adresovaných na okresný súd ako aj krajský súd bez jej vedomia,
keďže ich postup, spôsob a forma, ktorú použili na ochranu svojich práv vyhodnotila
ako nie práve najvhodnejší. Od prevzatia zastupovania do dňa podania návrhu na odňatie
a prikázanie veci eviduje vyostrenie vzťahov medzi Okresným súdom Trnava, Krajským
súdom v Trnave na jednej strane a obžalovanými M. a najmä V. na strane druhej, ktorý sa
všemožne snaží docieliť, aby súdy rozhodovali nestranne, nezaujato a objektívne odhliadnuc
od osobných väzieb na sudcu JUDr. Kresla, avšak podľa názoru obhajkyne
už nikto jej mandantov nepresvedčí o nezaujatosti a objektívnom, nestrannom prístupe
dotknutých súdov/sudcov k ich veci. Sudcovia okresného ako aj krajského súdu môžu byť
a s istotou aj sú profesionálmi vo svojej oblasti, avšak netreba zabúdať na to, že vždy
sú to len ľudia, ktorí majú svoju hrdosť, sebaúctu a iné ľudské vlastnosti. Podania
obžalovaných M. a V. pri hájení svojich práv určite pohli aj s tým najprofesionálnejším
sudcom a nenechali ho chladným k názorom a vyjadreniam uvádzaným v nespočetnom
množstve listov zasielaných sudcom oboch dotknutých súdov zo strany obžalovaného V.
v úmysle „uviesť veci na pravú mieru“. S poukazom na uvedené absentuje dôvera
obžalovaných ako aj ich obhajkyne v nestranné a nezaujaté rozhodovanie ich trestnej veci.
Na základe uvedeného obžalovaní požiadali najvyšší súd, aby rozhodol tak,
že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odníme trestnú vec vedenú pod sp. zn. 7Tk/3/2015 Okresnému
súdu Trnava a prikáže ju súdu v obvode mimo obvodu trnavského kraja.
Ako prílohy k predmetnému návrhu na odňatie a prikázanie veci obžalovaní pripojili
uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 29. marca 2017, týkajúce sa opravy zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30. januára 2017, email od asistentky senátu do ÚVV
Leopoldov zo dňa 28. apríla 2017, email zo dňa 8. mája 2017 – žiadosť obhajkyne
obžalovaných M. a V. o zaslanie zápisníc zo dňa 7. novembra 2016
a 20. decembra 2016 (výpovede spoluobžalovaných), výsledky z polygrafu matky
obžalovaného V. zo dňa 23. mája 2017, žiadosti obžalovaného V. adresované sudcom
krajského súdu, žiadosť obžalovaného V. adresovaná Mgr. Pollákovi, email zo dňa
29. marca 2017 medzi JUDr. Gavalcom a okresným súdom, email zo dňa 2. mája 2017 medzi
JUDr. Kesslerom a okresným súdom, uznesenie zo dňa 30. mája 2016, sp. zn. 26NcC/7/2016,
ktorým je vylúčený z rozhodovania veci obžalovaného V. JUDr. Kresl, prom. práv. Kusý
a predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Malý, uznesenie o vznesení obvinenia
obžalovanému V. na podnet sudcu krajského súdu JUDr. Sládka, uznesenie o vznesení
obvinenia obžalovanému V. na podnet sudcu krajského súdu JUDr. Kresla.
Návrh na odňatie a prikázanie veci doplnili svojimi podaniami aj obžalovaní:
obžalovaný A. V..
- podaním zo dňa 10. júna 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– doplnok II“. V tomto „doplnku“ uviedol, že písal na Okresný súd Trnava námietku zaujatosti, keďže spoluobžalovaná M. M. býva v penzióne svojho otca P. M.. Dňa 2. júna
2017 bola prísediaca Albína Moncmannová osobne videná s otcom obžalovanej M., ako vyšli
z penziónu a v dobrej, priateľskej nálade čakali na taxík. Ako dôkaz požiadal obžalovaný
stiahnuť kamerové záznamy z ulice, kde je penzión J. a preveriť taxislužbu, ktorá prísediacu
viezla. Ďalej uviedol, že je presvedčený,
že Mgr. Pollák jeho námietku zaujatosti bezdôvodne zamietne, keďže je to súčasť
jeho obhajoby. Z tohto dôvodu požiadal najvyšší súd, aby nariadil stiahnutie kamerových
záznamov z cesty pred penziónom J. a aby podľa taxíku dal vypočuť šoféra. Ďalej uviedol, že
traja sudcovia Krajského súdu v Trnave ne neho podali účelové trestné oznámenia (všetky
boli zo strany prokuratúry zastavené), ktorými sa podľa jeho názoru len kryli voči jeho osobe
a tým chceli pomôcť JUDr. Eve Kresl, ktorá je manželkou sudcu krajského súdu JUDr. Kresla
a ktorá obžalovaného ako aj jeho matku okradla o peniaze. Uviedol,
že z dôvodu, že si dovoľuje hovoriť pravdu ho doslova nenávidia na krajskom súde,
ako aj na okresnom súde a podotkol, že všetci trestní sudcovia sú voči jeho osobe a osobe
obžalovaného M. zaujatí (s výnimkou Mgr. Kristíny Ferencziovej). Uviedol, že nechce nič iné, len aby o ňom rozhodovali nestranní a nezaujatí sudcovia a v prípade pochybností o jeho tvrdeniach požiadal o vypracovanie psychiatrického alebo psychologického posudku
za účelom hodnovernosti jeho osoby. Ďalej uviedol, že ho nahovárali na krivú výpoveď
proti obžalovanému M. (najskôr NAKA, neskôr aj advokátka JUDr. Kresl, advokát P. Ošváth,
ktorý mu dokonca ponúkal 25 000 eur za zmenu výpovede s tým, že mu zaručí, že ho pustia
na slobodu, čo obžalovaný nahlásil prokurátorovi).
- podaním zo dňa 18. júna 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie
do iného kraja – I. doplnok“. V tomto „doplnku“ uviedol, že sa plne stotožňuje s návrhom
na odňatie veci, ktorý podala jeho obhajkyňa a zároveň doplnil, že zo strany Okresného súdu
Trnava a Krajského súdu v Trnave dochádza už doslova k týraniu jeho osoby a osoby
obžalovaného M.. Opätovne požiadal o vyhotovenie psychiatrického
alebo psychologického posudku za účelom hodnovernosti jeho osoby. Uviedol tiež, že nikdy
nemal problém na súde v Trnave až do doby, pokiaľ ho nezačala obhajovať žena JUDr. Kresla
a títo ho aj s jeho matkou okradli o 3 000 eur. Uviedol, že chápe, že všetci trestní sudcovia
z okresného a krajského súdu sú voči nemu zaujatí a to z dôvodu, že im píše
- chce sa len domôcť spravodlivosti. Sudcovia si myslia, že to robí naschvál, že robí prieťahy,
ale to len zakrývajú svoju zaujatosť, lebo veľmi dobre vedia, že on prieťahy nerobí a ide mu len o to, aby o ňom rozhodoval nezaujatý a nestranný súd – hlavne čo najďalej
od západného Slovenska, aby trnavskí sudcovia na týchto sudcov nemali dosah.
- podaním zo dňa 1. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– doplnok III., v ktorom uviedol, že Mgr. Pollák určil termín hlavného pojednávania dňa
16. júna 2017 účelovo v nemocnici pre obvinených a odsúdených a to zo zištných a účelových
dôvodov, pretože vedel, že obžalovaný M. je onkologický pacient, berie opiáty a ešte stále
nemá vyhotovený objektívny posudok, preto vytýčil hlavné pojednávanie do väzenskej
nemocnice, kde obvinených lekári vždy „uschopnia“ pojednávania. Podľa jeho názoru hlavné
pojednávanie dňa 16. júna 2017 nebolo ani hlavným pojednávaním, bolo to diskusné fórum,
keďže si tam chodil kto chcel a odišiel kedy chcel, ústavní lekári chodili do miestnosti,
kde sa pojednávalo, bez preukázania sa služobným preukazom, v podstate ani nevie,
o koho išlo, „len mali plášte“ – v tejto súvislosti požiadal aj o to, aby boli ako dôkaz stiahnuté
kamerové záznamy. Keď obžalovaný počas pojednávania dostal silné bolesti brucha a silné
hnačky, Mgr. Pollák mu neveril a namiesto etického kódexu použil voči jeho osobe
len vyhrážky. Po skončení hlavného pojednávania, keď sa obžalovaný vracal pre veci, ktoré si zabudol na stole, počul rozhovor medzi advokátom JUDr. Kesslerom a sudcom
Mgr. Pollákom, pri ktorom sa JUDr. Kessler pýtal JUDr. Polláka „Miško, kedy mi konečne
pustíš tú Š.?“. Obžalovaný opätovne požiadal o pribratie znalca psychológa
alebo psychiatra za účelom posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby a jeho tvrdení a to,
že ani Okresný súd Trnava, ani Krajský súd v Trnave účelovo nechcú prizvať znalca
je podľa neho z toho dôvodu, že keď sa znalec vyjadrí, že jeho tvrdenia sú dôveryhodné,
ako sa potom zachová okresný a krajský súd? Opätovne zvýraznil tiež svoj konflikt
s JUDr. Evou Kresl a jej manželom a uviedol, že preto chápe Mgr. Polláka, prečo porušuje
zákon, keďže to sľúbil svojmu priateľovi JUDr, Kreslovi, že to obžalovanému „spočíta“.
Opätovne uviedol zaujatosť prísediacej Albíny Moncmannovej a uviedol, že jediné,
čo v tejto veci urobil okresný súd je, že si dal vyžiadať kamerové záznamy z daného dňa
a polícia mu odpísala, že na danom mieste kamery nie sú. Avšak dôkaz ako telefónne výpisy
alebo preverenie taxi služieb – to nikto neurobil. Zároveň uviedol podozrenie,
či o tomto stretnutí dopredu vedel Mgr. Pollák.
obžalovaný P. M.
- podaním zo dňa 10. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci inému
súdu – Doplnok č. 1“. Uviedol v ňom, že sa plne stotožňuje s návrhom na odňatie a prikázanie
veci, ktorý podala jeho obhajkyňa, že tento návrh nie je žiadna obštrukcia alebo účelový úkon,
podľa neho už ide doslova zo strany okresného a krajského súdu o zjavnú zaujatosť,
keďže viacerí sudcovia, ako aj manželka sudcu JUDr. Rastislava Kresla podali
na jeho spoluobžalovaného A. V. trestné oznámenia. Spor medzi sudcami Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave je dlhodobý a prerástol do toho, že hlavné pojednávania sa
vytyčujú na úkor jeho zdravotného stavu – je onkologický pacient,
má nezhubný nádor v hlave, ktorý sa nedá operovať ani ožarovať a máva každodenné silné
bolesti hlavy a závrate, na ktoré berie opiáty – morfium. Chodí po špecialistoch,
ktorí mu nedoporučujú vykonávať právne úkony, pokiaľ ho nenastavia na adekvátnu liečbu
– tu poukázal na lekársku správu MUDr. K. zo dňa 19. septembra 2016,
v ktorej okrem iného uviedla, že „pri opioidnej liečbe ako aj atakoch symptomat. cefaley
nie je pacient schopný realizovať právne úkony (výsluchy a pojednávania)...“. Ďalej poukázal
na to, že v ÚVV Leopoldov mu nie je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť
o čom svedčia jeho lekárske správy. Dal tiež do pozornosti, že všeobecní lekári v ÚVV
Leopoldov sa podľa neho neriadia odporúčaniami špecialistov, ale napriek jeho vážnemu
zdravotnému stavu ho vždy „uschopnia“ pojednávania a to na pokyn MUDr. G., vedúcej v ÚVV Leopoldov, na ktorú už podal trestné oznámenie. Mgr. Pollák o všetkom tomto vie
a sú mu účelovo prednejšie lekárske správy od všeobecných lekárov z ÚVV Leopoldov, ako
od špecialistov. Začal vytyčovať pojednávania v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne a to
z dôvodu, že väzenskí lekári ho vždy „uschopnia“ pojednávania. Keby bola obžalovanému
poskytovaná v ÚVV Leopoldov adekvátna zdravotná starostlivosť,
tak pojednávania by sa nikdy neodročili, lebo by už možno bol nastavený na adekvátnu
liečbu. Zároveň uviedol, že v inej trestnej veci, kde vystupuje ako svedok mu bol robený
posudok, ktorý vystavila MUDr. S. a to 7 lekárskych správ, ktorá mala k dispozícii a ostatné
si nevyžiadala, keďže je ich dokopy 93 s preto tento posudok nie je úplný
a ide sa dopĺňať. Týmto „neprávoplatným“ znaleckým posudkom sa riadi aj Mgr. Pollák.
Uviedol tiež, že najvyšší súd o odňatí a prikázaní veci rozhodoval naposledy
12. októbra 2016, vtedy sa JUDr. Batisová, JUDr. Hamlíková a JUDr. Dunčko sa vyjadrili,
že vo veci sa cítia byť zaujatí a teraz vo svojich vyjadreniach tvrdia, že nie sú zaujatí
– je mu veľmi ľúto, že okresný súd ale aj krajský súd takto hrubo zavádzajú.
- podaním zo dňa 10. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci inému
súdu – Doplnok č. 2“. V ňom požiadal najvyšší súd, aby mohol byť prítomný na neverejnom
zasadnutí, na ktorom sa bude rozhodovať o odňatí a prikázaní veci, nakoľko má záujem
najvyššiemu súdu otvorene povedať a hlavne doložiť priame dôkazy o zaujatosti Okresného
súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave. Rovnako ako obžalovaný V.., aj on poukázal na spor medzi JUDr. Evou Kresl a obžalovaným V., čo je podľa neho hlavnou príčinou
zaujatosti okresného a krajského súdu. Uviedol tiež, že jeho zdravotný stav nemôže mať dopad na ich spory, preto chce na neverejnom zasadnutí predložiť dôkazy, ktoré preukážu,
že v ÚVV Leopoldov mu nie je poskytovaná adekvátna zdravotná starostlivosť a súdy
v Trnave nechcú vidieť a počuť pravdu.
- podaním zo dňa 24. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– Doplnok IV – Žiadosť“. Opätovne v ňom požiadal o možnosť z veľmi vážnych dôvodov
byť prítomný na neverejnom zasadnutí týkajúceho sa predmetného návrhu na odňatie
a prikázanie veci, keďže má veľmi závažné a relevantné dôkazy voči sudcom pracujúcim
na Krajskom súde v Trnave a na Okresnom súde Trnava. Ďalej uviedol, že JUDr. Pollák
si neprizná pravdu, že je zaujatý a len sa účelovo vyhovára, že treba pojednávania vytyčovať
v nemocnici pre obvinených v Trenčíne a pritom veľmi dobre vie, že je to len jeho taktika,
ako sa zbaviť spisu a na toto má obžalovaný M. dôkazy. Podľa neho Trenčín nie je nemocnica, ale ošetrovňa a on potrebuje neodkladnú stálu zdravotnú starostlivosť a stále vyšetrenia vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Podľa jeho názoru
ak by bo pravidelne eskortovaný na zákroky, vyšetrenia a kontroly, nemusel
by takto zdravotne trpieť, brať opiáty a dávno by mu už bolo zo strany vojenskej nemocnice
vybavené protónové delo v Prahe. Zároveň uviedol, že má priame dôkazy, že nemocnica
v Trenčíne mu sama napísala, že mu nie je schopná pomôcť a že mu môže pomôcť
len vojenská nemocnica v Ružomberku. Ďalej požiadal o to, aby v prípade ak by ho najvyšší
súd nemohol predvolať na neverejné zasadnutie, aby zatiaľ nerozhodoval o návrhu a napísal
mu a obžalovaný môže zaslať dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, ktoré dá obhajkyni
a tá ich predloží najvyššiemu súdu. Záverom uviedol, že si vyžiadal stanovisko
od špecialistov, ktorí sa vyjadrili, čo je pre jeho zdravotný stav najlepšie a kde by bola
najbližšia väzba k mestu Ružomberok a podľa ich vyjadrenia je to Žilina a Považská Bystrica.
- podaním zo dňa 29. júla 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– Doplnok č. V“, v ktorom zopakoval svoju žiadosť byť prítomný na neverejnom zasadnutí
ohľadom predmetného návrhu a uviedol, že viacero podstatných dôkazov, ktoré chce
na tomto neverejnom zasadnutí predložiť, sa v spise zatiaľ nenachádzajú, pretože ich berie
ako utajované skutočnosti a to z toho dôvodu, aby sa na ne Okresný súd Trnava ani Krajský
súd v Trnave nemohli dopredu pripraviť. Zároveň uviedol, že Mgr. Pollák veľmi dobre vie,
že v nemocnici v Trenčíne mu nepomôžu, jediní špecializovaní lekári sú v Ružomberku a najbližšia väznica k Ružomberku je Žilina a Banská Bystrica. Mgr. Pollák sa však radšej
vyhovorí na nemocnicu v Trenčíne, keďže mu to odporučila vedúca zdravotného oddelenia v ÚVV Leopoldov. Má dôkazy o tom, že zdravotnícke zariadenie v ÚVV Leopoldov
mu účelovo ruší termíny vyšetrení, účelovo ho neposielajú na dôležité vyšetrenia
do Ružomberka a Bratislavy a to z dôvodu, že nevedia, ako ho prepravia do protónového
centra v Prahe. Zároveň uviedol, že veľmi dobre vie, že jeho zdravotný stav je súdom
v Trnave ľahostajný, doslova neznášajú obžalovaného V. a dopláca
na to jeho (obžalovaného M.) zdravotný stav. Spomenul tiež, že 10 sudcov z krajského súdu
sa k námietke zaujatosti nevyjadrilo, keďže sú na dovolenke a pritom ide
o tých najzaujatejších trestných sudcov.
- podaním zo dňa 1. augusta 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– Doplnok VI - Žiadosť“, v ktorom uviedol, že dúfa, že v spise sú všetky jeho návrhy
– doplnky a pre objektívne posúdenie je veľmi potrebné ich preštudovať. Rovnako ako v každom z predchádzajúcich podaní, aj v tomto požiadal o možnosť byť prítomný
na neverejnom zasadnutí týkajúcom sa návrhu na odňatie a prikázanie veci a opätovne
zopakoval, že dôkazy, ktoré chce na neverejnom zasadnutí predložiť, do spisu doposiaľ
nezakladal z dôvodu, aby sa na ne okresný súd a krajský súd nevedeli spoločne pripraviť
a vyhovoriť sa irelevantným a zavádzajúcim spôsobom. Zdôraznil, že z jeho strany nejde
o prieťahy alebo o prepustenie z väzby, on len žiada, aby o ňom rozhodovali nezaujatí
sudcovia a aby bolo zachované jeho právo na spravodlivý proces.
- podaním zo dňa 3. augusta 2017, označeným ako „Návrh na odňatie a prikázanie veci
– Doplnok č. VII - Žiadosť“, v ktorom zdôraznil, ako veľmi mu záleží na tom, aby bol
prítomný na neverejnom zasadnutí najvyššieho súdu a to z dôvodu, aby sa mohol relevantne
vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a predložiť priame dôkazy o zaujatosti okresného súdu
a krajského súdu. Opätovne tiež poukázal na spor medzi obžalovaným V. a JUDr. Evou
Kresl, jej manželom JUDr. Rastislavom Kreslom a následne všetkými sudcami blízkymi
JUDr. Kreslovi. Uviedol, že obžalovaný V.. nebol v minulosti trestaný, viedol riadny život,
v mieste svojho bydliska chodil do domova dôchodcov rozveseľovať starších ľudí,
je zo slušnej rodiny. Treba dať do pozornosti, že tieto dve strany majú medzi sebou spor,
ktorý prerástol do veľkých rozmerov, stále sa stupňuje a každý sudca Okresného súdu Trnava
alebo Krajského súdu v Trnave o tomto napätom vzťahu vie, má tento spor v podvedomí a ani pri najmenšej vôli si nedokáže zachovať chladnú hlavu a vedieť rozhodovať nestranne.
Uvedomuje si, že sudcovia sú profesionáli, avšak na druhej strane sú to tiež len ľudia
a po ľudskej stránke budú vždy na strane svojho priateľa JUDr. Kresla a jeho manželky. Ďalej
uviedol, že on by vždy stál na strane obžalovaného V. a jeho rodiny, lebo mu je veľmi blízky
a má ho rád a rovnako majú radi aj všetci sudcovia Okresného súdu Trnava a Krajského súdu
v Trnave svojho priateľa JUDr. Kresla a jeho manželku. Tieto spory medzi obžalovaným V.
a JUDr. Kreslom sa začali prenášať aj do hlavných pojednávaní v predmetnej trestnej veci
a v jej následnom rozhodovaní. Z tohto dôvodu apeloval
na najvyšší súd, aby aj on zvážil, čo je správne a čo je nesprávne a danú vec vyhodnotil
objektívne.
K návrhu na odňatie a prikázanie veci sa dňa 28. júna 2017 vyjadril aj predseda senátu
Mgr. Michal Pollák. Uviedol, že osobne nepozná žiadneho z obžalovaných, ich obhajcov
alebo poškodených a nemá žiaden pomer k prejednávanej trestnej veci a s poukazom
na uvedené sa necíti byť v predmetnej veci zaujatý. Námietky obžalovaných voči jeho osobe smerujú primárne k jeho procesnému postupu v tejto trestnej veci, pričom o vecných
námietkach spĺňajúcich atribúty námietky zaujatosti senát rozhodol tak, že ani on, ani prísediace nie sú v predmetnej trestnej veci zaujatí a tým ani nie sú vylúčení
z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci. Zároveň, s poukazom na opakované námietky
zaujatosti a návrhy na odňatie a prikázanie veci zo strany obžalovaných požiadal najvyšší súd,
aby pri posudzovaní návrhu obžalovaných posúdil aj nasledovné skutočnosti, a to z dôvodu
eliminovania podania ďalších návrhov z ich strany. V tejto súvislosti uviedol,
že pred nariadenými termínmi hlavného pojednávania požiadal zdravotné oddelenie ÚVV
Leopoldov o podanie správy o aktuálnom zdravotnom stave obžalovaného M.,
či tento umožňuje eskortu na hlavné pojednávanie, ako aj jeho riadnu účasť na ňom. Napriek
pozitívnym vyjadreniam ústavu o možnosti vykonať hlavné pojednávanie obžalovaný M.
opakovane prezentoval v priebehu hlavného pojednávania náhle zhoršenie
svojho zdravotného stavu a žiadal privolať rýchlu zdravotnú službu. Na základe vyšetrenia
ošetrujúceho lekára vo Fakultnej nemocnici v Trnave bol obžalovaný prevezený do ÚVV
Leopoldov a následne eskortovaný do nemocnice pre odsúdených v Trenčíne, kde sa podrobil
niekoľkodňovým liečebným režimom. K takémuto priebehu hlavného pojednávania prišlo dňa
7. novembra 2016, 30. januára 2017, 3. mája 2017, v dôsledku čoho došlo k zmareniu
nariadených termínov hlavného pojednávania. S poukazom na pobyt obžalovaného M. v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne prišlo k zmareniu hlavného pojednávania dňa
10. mája 2017, keďže nebolo možné vykonať jeho eskortu na hlavné pojednávanie do Trnavy.
Na základe lekárskej správy z ÚVV Leopoldov zo dňa 11. mája 2017 (č.l. 4052) bolo
predsedovi senátu doporučené vykonať hlavné pojednávanie v nemocnici pre odsúdených
v Trenčíne, nakoľko obžalovaný M. by tu bol pod sústavným dohľadom lekárskeho personálu
a akékoľvek zhoršenie zdravotného stavu by sa mohlo bezodkladne riešiť. Obžalovaný M.
pritom žiadal byť prítomný pri výsluchu všetkých svedkov v predmetnej trestnej veci
a nesúhlasil s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. S poukazom na uvedené
skutočnosti bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať doposiaľ len výsluchy
obžalovaných, ktoré boli vykonané v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných.
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 1T/8/2016 bol
vypracovaný doposiaľ najaktuálnejší znalecký posudok MUDr. Z. S., PhD., týkajúci sa
zdravotného stavu obžalovaného M. (č.l. 4053 – 4081). V zmysle záverov znalkyne zdravotný
stav obžalovaného M. umožňuje jeho osobnú účasť na hlavnom pojednávaní, pričom znalkyňa odporučila režim, resp. podmienky vykonania hlavného pojednávania (č.l. 4078).
Hlavné pojednávanie dňa 16. júna 2017 Mgr. Pollák nariadil v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Na začiatku hlavného pojednávania bola
obžalovanému M. podaná infúzia a následne sa lekár vyjadril, že obžalovaný
je schopný účasti na hlavnom pojednávaní, pričom lieky, ktoré užil, neovplyvňujú
jeho kognitívne schopnosti.
Obžalovaný V.. bol taktiež opakovane hospitalizovaný v nemocnici pre odsúdených
v Trenčíne pre bolesti brucha a z dôvodu jeho hospitalizácie krátko pred nariadeným
termínom pojednávania došlo k zmareniu hlavných pojednávaní dňa 30. novembra 2016,
17. marca 2017 a 17. mája 2017, keďže obžalovaný V.. nemohol byť predvedený z nemocnice
pre odsúdených v Trenčíne. Pred začatím výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 16.
júna 2017 sa obžalovaný V.. sťažoval na bolesti brucha, pričom bol bezodkladne ambulantne
vyšetrený s negatívnym výsledkom a k odročeniu hlavného pojednávania prišlo výlučne
z dôvodu, že s poukazom na priebeh hlavného pojednávania dňa 16. júna 2017 by čakanie na
výsledky krvných testov neúmerne predĺžilo priebeh hlavného pojednávania.
Na základe uvedeného považuje Mgr. Pollák za vhodné a hospodárne pokračovať v hlavnom pojednávaní výlučne v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Zároveň
v predmetnej trestnej veci prichádza do úvahy vykonanie väčšieho množstva hlavných
pojednávaní, a to s poukazom na rozsah navrhovaného dokazovania, pričom rozsah
dokazovania vykonaného Okresným súdom Trnava na hlavnom pojednávaní v nemocnici
pre odsúdených v Trenčíne je limitovaný presunom senátu z Trnavy do Trenčína a späť
v trvaní viac ako 2 hodiny. S poukazom na uvedené požiadal najvyšší súd, aby zvážil,
či by nebolo vhodnejšie a hospodárnejšie odňať vec Okresnému súdu Trnava a prikázať
ju Okresnému súdu Trenčín, keďže v tomto štádiu trestného konania by neprišlo k predĺženiu
hlavného pojednávania, nakoľko by bolo potrebné zopakovať výlučne výsluchy obžalovanej
Š. a M.. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že prísediaca Albína Moncmannová sa dňa 3.
mája 2017 vzdala funkcie prísediacej, pričom jej funkčné obdobie skončí dňom 31. augusta
2017.
Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava,
Krajskému súdu v Trnave a okresnému súdu v obvode iného kraja (ktorému by podľa návrhu
obžalovaných mala byť jeho trestná vec prikázaná) preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. podaný návrh, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Trnava
a jej prikázanie inému okresnému súdu mimo obvod Trnavského kraja.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Citované ustanovenie umožňuje zmeniť len miestnu príslušnosť súdu.
V zmysle čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať
aj pri rozhodovaní o návrhoch na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Delegácia veci
v zmysle tohto ustanovenia je výnimkou z tejto ústavnej zásady a prichádza do úvahy
iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody.
Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti,
ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu
veci, výchovné pôsobenie na páchateľa i na ostatných občanov, hospodárnosť a čo najrýchlejšie skončenie veci.
Dôležitými dôvodmi podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sú najmä:
- vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (R 7/1984, R 101-2000-II),
- uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého
obžalovaného na rôznych súdoch,
- poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný
zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,
- prevažná väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko
v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania
a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov
štátu); v tomto prípade však nemožno len mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich
v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti
nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám
trestného konania.
Vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci zo dňa 2. júna 2017 obžalovaní v bodoch 1), 2) a 3) v zásade namietajú len procesný postup predsedu senátu Mgr. Michala
Polláka. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 32 ods. 6 Tr. por., v zmysle
ktorého sa o námietke, ktorej dôvodom je len procesný postup súdu, nekoná. Takáto námietka
je teda v rámci konania o odňatí a prikázaní veci irelevantná a nemôže byť dôvodom
na vyslovenie zaujatosti toho - ktorého sudcu, ani dôvodom na odňatie veci príslušného súdu.
Rovnako tak ani skutočnosť, že Mgr. Pollák v uvedenej trestnej veci koná v rozpore
s návrhmi a predstavami obžalovaných, nie je z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por.
zákonným dôvodom na jeho vylúčenie a preto nemôže spochybniť jeho nezaujatosť
a ani založiť dôvod na odňatie a prikázanie veci. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade
so zákonom. Podľa § 2 ods. 3 prvá veta uvedeného zákona je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Rovnako je možné vyhodnotiť aj bod 4) návrhu, v ktorom síce obžalovaní uvádzajú,
že nemajú dôveru v nestranné a nezaujaté rozhodovanie zo strany okresného súdu,
avšak opätovne poukazujú len na procesný postup súdu v ich trestnej veci.
Pokiaľ obžalovaní namietali zaujatosť Krajského súdu v Trnave z dôvodu pôsobenia
JUDr. Kresla, na ktorú poukazujú v bode 5) svojho návrhu, najvyšší súd uvádza,
že len samotný fakt, že medzi obžalovaným a sudcom pôsobiacim na krajskom súde prebieha
civilnoprávny spor, ešte sám o sebe neznamená zaujatosť všetkých sudcov tohto súdu
– porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. októbra 2002,
sp. zn. 4 Tz 78/2002, podľa ktorého „skutočnosť, že sudca poverený vedením trestného úseku
okresného súdu je v trestnej veci vedenej na tomto súde v postavení svedka, nemôže byť sama
o sebe dôvodom vylúčenia všetkých sudcov tohto súdu z vykonávania úkonov trestného
konania a pre odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie inému súdu“. Vychádzajúc
z uvedeného, za použitia argumentu a maiori ad minus (keďže v tomto prípade JUDr. Kresl
ani nevystupuje v predmetnom trestnom konaní a zároveň bol aj samostatným uznesením
vylúčený z rozhodovania tejto trestnej veci) nemožno ani túto námietku obžalovaných považovať za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por.
Pritom je potrebné vychádzať aj z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trnave
na č.l. 4498-4520, že v posudzovanej trestnej veci neexistujú žiadne okolnosti v zmysle § 31
ods. 1 Tr. por., pre ktoré by mohli byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania
– okrem Mgr. Renáty Gavalcovej, keďže jej manžel JUDr. Juraj Gavalec zastupuje
obžalovanú Z. Š.. JUDr. P. Sládok bol uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
3Nto/8/2016 zo dňa 12. apríla 2016 vylúčený z vykonávania úkonov a rozhodnutia v trestnej
veci vedenej na Krajskom súde Trnava pod sp. zn. 6Tos/34/2016
proti obžalovanému A.... V.. JUDr. Rastislav Kresl bol uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 3Nto/31/2015 zo dňa 3. novembra 2015 vylúčený z prejednávania trestnej veci proti
obžalovanému P. M. a spol., vedenej na Okresnom súdu Trnava
pod sp. zn. 7Tk/3/2015.
K dôvodom, ktoré vo svojich doplneniach k návrhu zo dňa 2. júna 2017 uvádzajú
obžalovaní je potrebné uviesť nasledovné: „doplnky“ obžalovaného V. sa týkajú
predovšetkým sporu s jeho bývalou obhajkyňou JUDr. Evou Kresl a z toho vyplývajúcej
zaujatosti všetkých sudcov krajského súdu a tiež namietaného procesného postupu
Mgr. Polláka na pojednávaniach – v tejto časti najvyšší súd odkazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie. Čo sa týka tvrdenia obžalovaného o údajnom rozhovore medzi Mgr. Pollákom a JUDr. Kesslerom, z ich vyjadrení založených v spise vyplýva, že takáto komunikácia medzi
nimi neprebehla a obžalovaný v tejto súvislosti nepredložil žiadny dôkaz o opaku. Pokiaľ ide
o údajný priateľský vzťah medzi otcom obžalovanej M. a prísediacou Moncmannovou, v tejto
súvislosti obžalovaný taktiež nepredložil žiadny dôkaz
a ani neuviedol, kto ich mal pred daným penziónom vidieť (aby túto skutočnosť mohol
dosvedčiť), keďže obžalovaný V.. sa v súčasnosti nachádza v ústave na výkon väzby.
Uvedené námietky obžalovaného preto nemôžu byť dôvodom na odňatie veci.
Obžalovaný M. vo svojich doplneniach opisuje predovšetkým svoj zlý zdravotný stav
a žiada o presunutie do iného ústavu na výkon väzby, aby bol čo najbližšie
k nemocnici v Ružomberku. Tu je potrebné uviesť, že medzi dôležité dôvody odôvodňujúce
odňatie a prikázanie veci možno považovať aj nepriaznivý zdravotný stav obvineného,
ktorý mu znemožňuje účasť na určených hlavných pojednávaniach a zároveň
aj v tomto prípade musia byť splnené predpoklady, že na súde, ktorému bola vec delegovaná
bude možné vec obvineného prerokovať a rozhodnúť. V predmetnej veci však z lekárskych správ založených v spise vyplýva, že zdravotný stav obžalovaného M. umožňuje jeho účasť na hlavných pojednávaniach, pričom z vyjadrenia Mgr. Polláka je zrejmé,
že tieto súd vytyčuje do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne práve
z toho dôvodu, aby obžalovaný na nich mohol byť prítomný (keďže nesúhlasil s vykonaním
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti) a aby mu v prípade zhoršenia zdravotného stavu
mohla byť poskytnutá okamžitá lekárska starostlivosť. Z uvedeného je zrejmé, že postup súdu
tu nie je účelový, sledujúci zhoršenie jeho zdravotného stavu, ale naopak, v záujme toho,
aby sa aj napriek svojmu zdravotnému stavu mohol hlavných pojednávaní zúčastniť.
Na opakované žiadosti obžalovaného M. týkajúceho sa jeho účasti na neverejnom
zasadnutí najvyšší súd reagoval listom zo dňa 9. augusta 2017, v ktorom obžalovanému
oznámil, že jeho účasť na neverejnom zasadnutí nie je možná, nakoľko by znamenala
porušenie § 302 Tr. por., v ktorom je výslovne uvedené, ktoré osoby sa neverejného
zasadnutia môžu zúčastniť. V nadväznosti na jeho tvrdenia o tom, že do spisu nezaložil
priame dôkazy preukazujúce zaujatosť Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave,
aby sa tieto súdy na ne nemohli pripraviť, najvyšší súd len poznamenáva, že obžalovanému
nič nebránilo v tom, aby tieto dôkazy zaslal pred rozhodnutím o návrhu na odňatie
a prikázanie veci priamo najvyššiemu súdu (prípadne aspoň označil, o aké dôkazy
sa malo jednať), čo však neurobil (aj napriek skutočnosti, že matka obžalovaného sa pravidelne v jeho mene telefonicky informovala o stave spisu), a preto sa nimi najvyšší súd
nemohol zaoberať.
Záverom je potrebné vyjadriť sa aj ku skutočnostiam, ktoré uviedol vo svojom
vyjadrení k návrhu na odňatie a prikázanie veci predseda senátu Mgr. Pollák. V súvislosti
s jeho námietkami týkajúcimi sa presunu senátu z Trnavy do Trenčína najvyšší súd poukazuje
na to, že hľadisko hospodárnosti konania nemožno nadradiť ostatným zásadám trestného
konania a rovnako tak ani delegácia veci len z dôvodu zabránenia presunov členov senátu
mimo budovy súdu nie je možná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej
republiky zo dňa 15. marca 1930, sp. zn. Nd I 591/29). Z lekárskych správ obžalovaného M.,
založených v spise vyplýva, že jeho zdravotný stav mu umožňuje zúčastňovať
sa nariadených pojednávaní a v súčasnosti nie je ani dlhodobo hospitalizovaný. Bude
preto len na úvahe súdu, aby v závislosti od aktuálneho zdravotného stavu, vyplývajúceho
z lekárskych správ a posudkov na tohto obžalovaného, zvážil vykonávanie hlavného
pojednávania v Trnave alebo v nemocnici pre odsúdených v Trenčíne. Nejaví sa byť ani hospodárnym delegovanie veci Okresnému súdu Trenčín, pretože obžalovaný M.
je jediným, ktorému by to bolo na prospech (hoci aj obžalovaný V.. signalizuje
na pojednávaniach zdravotné problémy), avšak spoluobžalované, obhajcovia, náhradní
obhajcovia, svedkovia a ďalšie osoby, ktoré by mohli byť účastné v tomto trestnom konaní,
by museli vynakladať ďaleko väčšie prostriedky na splnenie výziev súdu, ak by nebolo možné
vykonať jeho úkony mimo Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci
Okresnému súdu Trnava a jej prikázanie inému okresnému súdu mimo pôsobnosti Krajského
súdu v Trnave, preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaných A. V. a spol., vedenú na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7Tk/3/2015 a na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 6Nto/9/2017 týmto súdom neodňal.
P o u č e n i e: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. augusta 2017
JUDr. Peter P a l u d a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová