2 Ndt 13/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 13. septembra 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

M.   N., pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., o návrhu obvineného na odňatie

a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto

r o z h o d o l :

I. Trestná vec obvineného M. N. vedená na Krajskom súde v Žiline

pod sp. zn. 3Tos/65/2011 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

II. Trestná vec obvineného M. N. vedená na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 28T/122/2010 sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 3. septembra 2011,

č. k. 28T/122/2010-144 bol obvinený uznaný vinným z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1

Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa X. na pošte v K. N. M. podal list, ktorý adresoval Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky, priamo k rukám ministra vnútra JUDr. R. K., Pribinova č. 2, Bratislava, ako aj na

Úrad vlády Slovenskej republiky k rukám predsedu vlády JUDr. R. F., Námestie slobody č. 1,

Bratislava, v ktorom opísal Mgr. R. L. z K. nad K., okr. Č. – prokurátora Okresnej

prokuratúry v Čadci, v ktorom ho označil za „skorumpovaného pracovníka Okresnej

prokuratúry v Čadci“, ktorý na základe svojho postavenia zneužíva políciu vo svoj prospech

a obohacuje sa tým, označuje ho za „veľkého Bossa, s ktorým je polícia spriahnutá a ktorému

robí protislužby“, ďalej ho označil za „zlodeja“, ktorý z jeho bytu ukradol kočík, autosedačku

a detské veci v hodnote presahujúcej 20.000, Sk, pričom tieto tvrdenia o Mgr. R. L. sa nezakladajú na pravde.

Za to bol odsúdený podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/

Tr. zák. s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Tr. por. na trest odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr zák. bol obvinenému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba

vo výmere 1 rok.  

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal obvinený odpor (21. decembra 2010

do zápisnice), ktorý bližšie odôvodnil samostatným podaním z 22. decembra 2010

pod názvom „Odvolanie, odpor proti trestnému rozkazu SR pod značkou 28T122/2010-144,

ktorý vydala samosudkyňa OS v Žiline, JUDr. E. B., dňa 03. 09. 2010 a mne bol doručený

dňa 21. 12. 2010.“. V tomto podaní uviedol (aj) nasledovné:

„A v poslednom rade som taktiež namietal na zaujatosť súdov a sudcov v Žilinskom

kraji, nakoľko sa s pánom Mgr. R. L. osobne dobre poznáte, či už Vy, ako aj vaši kolegovia.

Čo vrhá zlé svetlo, podozrenie, že pôjde o nezákonné konanie z vašej strany...

Nakoľko samosudca musí konať nestranne a vypočuť a vydokazovať obe strany a nie

trepať do hlúpa, len podvodné L. výroky. Súd musí konať podľa zákona nestranne a nie

podvodne na objednávku, čo je vo vašom prípade. A preto žiadam o nezávislé a nestranné konanie v Bratislave. Lebo podľa ustanovenia § 15a ods. 1 OSP, mám ako účastník tohto

konania na toto všetko zo zákona nárok.

Preto z dôvodu podľa § 14a ods. 1 si chcem uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi

a sudcom z OS v Žiline, ako aj celého Žilinského kraja a KS, ktorý majú vec prejednať

a rozhodnúť. Nakoľko OS v Žiline, súdom v Žilinskom kraji nedôverujem a podal som už na

niektorých sudcov aj trestné oznámenia, prípadne požiadal o disciplinárne konania. Nakoľko

na týchto súdoch sa porušujú dobré mravy, právomoci verejného činiteľa, zasahuje sa do

ochrany osobnosti, falšujú sa spisy alebo sa strácajú, koná sa podvodne na objednávku pre

dobrého známeho, krivo bezdôkazne sa obviňuje, len na základe domnienok, nie riadnych

dôkazov, zasahujú do nezávislosti v spravodlivom konaní a iných vecí...“

Na základe tohto podania potom konajúca samosudkyňa Okresného súdu Žilina vydala

(nadbytočne) uznesenie zo 04. februára 2011, č.k. 28T/122/2010 – 161, ktorým sa podľa § 32 ods. 3 Tr. por. nevylúčila z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci.

Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nemá žiadny vzťah k osobe obvineného, poškodeného

ani k prejednávanej veci.

Obvinený M. N. následne podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť (doručenú

okresnému súdu 21. júna 2011), v ktorej opätovne namietal zaujatosť všetkých sudcov

v Žilinskom kraji a to z dôvodu, že konanie je zmanipulované na objednávku prokurátora

Okresnej prokuratúry v Čadci Mgr. R. L.. Vyslovil v nej aj názor, že sama samosudkyňa

nemohla rozhodovať, či je vylúčená z konania, ale vec mala byť pridelená počítačom a nie

(ako sám tvrdí) na objednávku. V závere uviedol, že všetci sudcovia a pracovníci súdov

v Žiline majú priateľské vzťahy s menovaným prokurátorom.  

Predmetná trestná vec (sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina

zo 04. februára 2011, č.k. 28T/122/2010 – 161) bola po predložení Krajskému súdu v Žiline

pridelená na vybavenie do senátu 3Tos.

Dňa 16. augusta 2011 predložil Krajský súd v Žiline Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o námietke obvineného voči všetkým

sudcom Krajského súdu v Žiline, ktorú možno považovať za návrh na odňatie veci,

ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého okresného a krajského súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci. Z vyjadrení sudcov pritom vyplýva,

že tí obvineného ako aj poškodeného nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí (č. l. 165

167, č.l. 182 – 188). Len z vyjadrenia sudkyne okresného súdu JUDr. G. P. vyplýva,

že Mgr. R. L. pozná, avšak vo veci sa necíti byť zaujatá. A z vyjadrenia sudkyne príslušného

krajského súdu Mgr. K. H. vyplýva, že sa cíti byť zaujatá, a to z dôvodu, že obvinený v inej

veci vedenej na krajskom súde ju ohováral z nezákonného rozhodnutia takým spôsobom,

že zasiahol do jej sudcovskej cti.  

V súlade s existujúcou súdnou praxou Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil

námietku zaujatosti vznesenú obvineným proti všetkým sudcom Žilinského kraja ako návrh

na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal

podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod

na odňatie predmetnej trestnej veci Okresnému súdu Žilina a Krajskému súdu v Žiline

a jej prikázanie inému súdu (resp. iným súdom) toho istého druhu a stupňa.

„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré zákon bližšie

nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,

výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie

prejednanie veci.

Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka

zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy

vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené

tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Obvinený M. N. neuviedol ani voči jednému sudcovi (či už okresného alebo krajského

súdu) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z

nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Skutočnosť, že ide o prokurátora pôsobiaceho v Žilinskom kraji nemôže byť sama osebe dôvodom pre ich

vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1

Tr. por. a nemôže teda ani odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Navyše

i z písomných vyjadrení týchto sudcov vyplýva, že sa necítia byť v danej veci zaujatí (okrem

vyššie menovanej sudkyne krajského súdu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu

zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod

predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené

nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci, a preto trestnú vec obvineného M. N.

Okresnému súdu Žilina a Krajskému súdu v Žiline neodňal (rozhodnutie sa týka oboch súdov,

nakoľko samosudkyňa okresného súdu nepredložila vec hneď na rozhodnutie podľa § 23

ods. 1 Tr. por. najvyššiemu súdu, ale najprv rozhodla uznesením podľa § 32 ods. 3 Tr. por.,

a tak po podaní sťažnosti obvineným sa vec dostala aj na krajský súd).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková