2 Ndt 12/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora

Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obžalovaného Ľ. B., pre zločin zabitia podľa § 148

ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci,

takto  

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného Ľ. B., vedená na Krajskom súde v

Trnave pod sp. zn. 5To/20/2015, sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

V trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trnave, pod sp. zn. 5To/20/2015,

je obžalovaný Ľ. B. trestne stíhaný pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2, písm. a/, §

139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a pre prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.

a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák.

Krajskému súdu v Trnave bolo predložené na rozhodnutie odvolanie obžalovaného Ľ.

B. proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 176/2008,

z 13. apríla 2015. Obžalovaný písomným podaním (č. l. 506 spisu) doručeným Krajskému

súdu v Trnave 3. júna 2015 podal návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave

a jej prikázanie Krajskému súdu v Bratislave alebo v Nitre. Návrh odôvodnil tým, že medzi

sudcami Okresného súdu Piešťany a Krajského súdu v Trnave sú priame väzby, sú v blízkom

rodinnom prepojení a existujú medzi nimi nadštandardné priateľské vzťahy a to spôsobuje,

že sudcovia Krajského súdu v Trnave vždy potvrdzujú rozhodnutia Okresného súdu Piešťany.

Príkladom sú aj jeho zamietnuté návrhy na povolenie obnovy konania bez toho, aby boli

preskúmané všetky podrobnosti. Tieto skutočnosti, ako aj to, že všetci sudcovia sú prekážkou

spravodlivého rozhodnutia v jeho veci, a preto žiadal vec odňať Krajskému súdu v Trnave

a prikázať ju Krajskému súdu v Bratislave alebo v Nitre. Ak by o jeho návrhu nebolo

pozitívne rozhodnuté došlo by tým k porušeniu jeho práv uvedených v článkoch 17 ods. 2 a 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v článkoch 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obžalovaný Ľ. B. uviedol, že tieto informácie má z osobnej korešpondencie od svojho brata a aj kamaráta, ktorý má na súde v Piešťanoch rodinu. Týmto ľuďom dôveruje, a preto

akonáhle sa tieto skutočnosti dozvedel vzniesol námietku zaujatosti označených sudcov

a podal návrh na odňatie a prikázanie veci.

Na základe tohto návrhu predseda Krajského súdu v Trnave predložil Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky návrh obžalovaného spoločne s vyjadreniami dotknutých sudcov

Krajského súdu v Trnave.

Z vyjadrenia všetkých prítomných sudcov Krajského súdu v Trnave, zo všetkých

oddelení, ktorí sa vyjadrili k návrhu obžalovaného Ľ. B. vyplynulo, že nemajú žiadne

nadštandardné priateľské, ani príbuzenské väzby so sudcami Okresného súdu Piešťany

a necítia sa byť vo veci zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade predloženého návrhu a po preskúmaní

predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné

podmienky na odňatie veci vedenej pod sp. zn. 5 To 20/2015 Krajskému súdu v Trnave a jej

prikázanie Krajskému súdu v Bratislave alebo Nitre - inému súdu toho istého druhu a stupňa.

V zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Osobitným dôvodom delegácie je vylúčenie všetkých sudcov toho istého súdu, ktorý

by bol inak príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní obžalovaného Ľ. B..

Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi

(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať

iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná s

významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

Obžalovaný Ľ. B. všeobecne namietol zo zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave poukazujúc na ich blízke rodinné a priateľské vzťahy k sudcom Okresného súdu

Piešťany, čo má v rozhodovaní v konkrétnych veciach viesť k potvrdzovaniu rozhodnutí

sudcov uvedeného okresného súdu.

Všeobecnú námietku zaujatosti sudcov príslušného súdu možno považovať za návrh

na odňatie a prikázanie veci. Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia

treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju

závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu,

znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu

a podpredsedu z rozhodovania.

Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo

k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

Tr. por. rozumie napr., že sudca, resp. v citovanom ustanovení iný uvedený orgán alebo jemu

blízka osoba, boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie,

že sudca, resp. ďalší subjekt, o ktorého vylúčenie by malo ísť, je k osobám vymenovaným

v § 31 ods. 1 Tr. por. v pomere príbuzenskom, švagrovskom, v pomere druha a družky,

prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo

týka, sú najmä strany trestného konania.

Takýto vzťah medzi sudcami Okresného súdu Piešťany a Krajského súdu v Trnave

preukázaný nebol a ani sudcovia Krajského súdu v Trnave ho vo svojich vyjadreniach

k návrhu obžalovaného nepotvrdili. Vzhľadom na to, že obžalovaný Ľ. B. neuviedol konkrétne rodinné, či priateľské väzby medzi konkrétnymi sudcami okresného a krajského

súdu nemohol ich Najvyšší súd Slovenskej republiky verifikovať inak, než vyjadrením

dotknutých sudcov. Z nich však žiadna zaujatosť v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. nevyplynula.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o návrhu tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 23. júna 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková