N a j v y š š í   s ú d

2 Ndt 11/2017

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej

veci proti obžalovanému Ľ. T. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.

1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2017 v Bratislave

o návrhu obžalovaného Ľ. T. na odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V a Krajskému súdu

v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. s a trestná vec obžalovaného Ľ. T. vedená na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/25/2015 tomuto súdu a Krajskému súdu v Bratislave

n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na obvineného Ľ. T. bola 29. mája 2015 podaná na Okresný súd Bratislava V

obžaloba pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.

zák., ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom zneužitia právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom

v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V z 28. mája 2015, sp. zn. 3Pv

587/14/1105. Táto trestná vec bola náhodným výberom pridelená samosudkyni JUDr. Ivete

Willantovej (ďalej aj „zákonná sudkyňa“) a je vedená pod sp. zn. 2T/25/2015.

Podaním z 19. mája 2017 obžalovaný prostredníctvom obhajcu podľa § 23 ods. 1

Tr. por. navrhol, aby jeho trestná vec bola odňatá Okresnému súdu Bratislava V a krajskému

súdu v Bratislave a prikázaná inému súdu rovnakého druhu a stupňa v obvode iného krajského súdu. V dôvodoch tohto návrhu najprv podrobne rekapituluje obsah námietok

zaujatosti, ktoré doposiaľ voči zákonnej sudkyni vzniesol, a ďalších súvisiacich podaní, vrátane rozhodnutí o nich a v súlade s nimi v podstate tvrdí, že:

zákonná sudkyňa jednoznačne prezentovala názor, že sa cíti byť voči jeho osobe

zaujatá, pričom dospela k presvedčeniu, že vzhľadom na svoj negatívny postoj

voči jeho osobe už nemôže a nevie v trestnej veci vedenej voči nemu objektívne a nezaujato

rozhodnúť. V dôsledku toho sú obžalovanému podľa neho upreté základné práva,

ktoré mu v zmysle Ústavy SR patria, pričom jedným z nich je aj právo na zákonného sudcu.

V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že zákonná sudkyňa mu na pojednávaniach niekoľkokrát

pripomínala, že nebyť jej, tak je vo väzbe doteraz, a na ostatnom pojednávaní uviedla,

že na neho podá trestné oznámenie z dôvodu údajného ohovárania, čo sa do dnešného dňa nestalo. Preto vzhľadom na narušený princíp právnej istoty nemožno predpokladať,

že v jeho veci bude rozhodovať nezávislý a nestranný súd.

už vo fáze predsúdneho konania boli porušené jeho práva, keď o námietke zaujatosti

všetkých okresných prokuratúr v rámci Bratislavského kraja vznesenej pri výsluchu

27. januára 2015 nebolo, okrem námietky zaujatosti proti prokurátorovi okresnej prokuratúry

JUDr. Jiřímu Pivoňkovi, do dnešného dňa rozhodnuté. Zároveň poukazujúc na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. marca 2016, sp. zn. I. ÚS 120/2016, namieta,

že zákonná sudkyňa sa s touto vecou vôbec nevysporiadala a napriek tomu pokračovala

v konaní.

tým, že ani orgány činné v trestnom konaní a ani súd si napriek jeho mnohonásobným

žiadostiam nevyžiadali zdravotnú dokumentáciu poškodenej, došlo k porušeniu ustanovenia

§ 2 ods. 10 Tr. por.

v rámci svojej viac ako dvanásťročnej služby v Policajnom zbore prichádzal častokrát

do kontaktov s prokurátormi okresných prokuratúr v pôsobnosti Bratislavského kraja

a taktiež aj so sudcami okresných súdov a preto s poukazom na značný nátlak zo strany médií

nie je možné predpokladať, že jeho trestná vec bude rozhodnutá nezávislým a nestranným

súdom.

JUDr. Danica Veselovská – členka senátu Krajského súdu v Bratislave,

ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V

z 25. októbra 2014, sp. zn. 0Tp/539/2014, bola jednoznačne zaujatá, keďže jej manžel dával

na neho sťažnosti. Zároveň namieta nezávislosť a nestrannosť Krajského súdu v Bratislave,

ktorý uznesením zo 4. novembra 2014, sp. zn. 3Tpo/85/2014, zamietol jeho sťažnosť voči

podľa neho zjavne nedôvodnej a nezákonnej väzbe.

ak Krajský súd v Bratislave napriek oznámeniu zákonnej sudkyne, že sa cíti byť voči

jeho osobe zaujatá, rozhodol o jej nevylúčení, treba jeho rozhodnutie považovať

za nezákonné, ktoré vážnym spôsobom porušuje jeho práva na spravodlivý proces vedený

zákonným sudcom, ktorý má byť nestranný a nezaujatý.

Po predložení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

ako súdu príslušnému na rozhodnutie o predmetnom návrhu (§ 23 ods. 1, veta

za bodkočiarkou Tr. por.) bola táto 26. mája 2017 náhodným výberom pridelená senátu 2T,

ktorého zloženie bolo v súlade s čl. II ods. 14 rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2017

určené: JUDr. Peter Paluda – predseda senátu, JUDr. František Mozner – sudca spravodajca

a JUDr. Dana Wänkeová – sudkyňa.

Následne, 13. júna 2017 bolo najvyššiemu súdu doručené podanie obžalovaného Ľ. T.

označené ako „Návrh na vylúčenie sudcu JUDr. Petra Paludu“,

ktorým žiada z ďalšieho konania vylúčiť menovaného sudcu z dôvodu, že na portáli GINN

sa dozvedel, že tento sudca v minulosti hlasoval (na zasadnutí trestnoprávneho kolégia

najvyššieho súdu, pozn.) za zákonnosť inšpekcie, čo ho v tejto veci robí predpojatého

a nemôže vystupovať nezaujato, keďže jeho (obžalovaného, pozn.) vyšetrovala Inšpekcia

Policajného zboru. Preto skôr, než najvyšší súd pristúpil k rozhodovaniu o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, musel sa vysporiadať s námietkou zaujatosti,

ktorú obžalovaný vzniesol voči predsedovi senátu 2T, ktorému bola vec pridelená.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný

a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Sudca,

prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník je vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor,

policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby

alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca,

prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník,

ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania

o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca

alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne

je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn.  

Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov

činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke,

ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že ak je námietka zaujatosti

strany trestného konania založená na iných, než zákonom stanovených dôvodoch, o takejto námietke sa nekoná. Odhliadnuc od toho, že predmetom rozhodovania najvyššieho

súdu v tejto fáze konania nie je otázka zákonnosti postavenia inšpekčnej služby Policajného

zboru, ktorá už navyše bola zákonom predpísaným spôsobom vyriešená [pozri stanovisko

najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 95/2015], hlasovanie sudcu ako člena

príslušného kolégia najvyššieho súdu o ktorejkoľvek otázke spadajúcej do pôsobnosti kolégia

nemožno podradiť pod žiaden z možných dôvodov vylúčenia podľa § 31 ods. 1 až 3 Tr. por.

Vylúčiť sudcu z trestného konania totiž možno iba z dôvodu existencie konkrétneho

(pochybnosti o nezaujatosti vzbudzujúceho) pomeru k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k ich zástupcom alebo k inému orgánu činnému v tomto konaní

(§ 31 ods. 1 Tr. por.), prípadne preto, že bol vo veci činný v inom procesnom postavení,

resp. na inom stupni súdu (§ 31 ods. 2, 3 Tr. por.).

Senát najvyššieho súdu preto v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke obžalovaného

smerujúcej voči jeho predsedovi nekonal a v nezmenenom zložení preskúmal jednak návrh

na odňatie a prikázanie veci, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru,

že v posudzovanej veci niet dôležitého dôvodu na jej odňatie Okresnému súdu

Bratislava V, ani Krajskému súdu v Bratislave.  

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu

je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky

garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky). Hoci zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje

dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie

uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne

príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť

akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je tak i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci.

Preto základná otázka, ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť bola tá,

či z vykonávania úkonov trestného konania v nej sú vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu

Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave. Pritom platí, že ak je dôležitým dôvodom, o ktorý sa návrh na odňatie a prikázanie veci opiera, námietka zaujatosti smerujúca voči

všetkým sudcom konajúceho súdu, najbližšie spoločne nadriadený súd posudzuje

takýto dôvod v zmysle už citovaných ustanovení § 31 ods. 1 až 3 a § 32 ods. 6 Tr. por.

V nadväznosti na to treba najprv zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov

z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom

takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,

že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu,

že nikto (teda žiadna zo strán trestného konania, ktorá môže byť rozhodnutím priamo

dotknutá) nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno

vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie

tieto požiadavky spĺňať nebude.

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup,

ktorý vychádza prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu,

ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže

opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen

vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujú

nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Aj pri uplatnení druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom

prípade daný legitímny dôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť

stanovisko strán trestného konania, prípadne dotknutého sudcu síce dôležité,

nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava môže byť považovaná

za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989 a vo veci D. N. proti Švajčiarsku

z 29. marca 2001). Povedané inými slovami, aj pri posudzovaní tzv. javovej stránky

nestrannosti sudcu je podstatnou reálna existencia objektívnych okolností, ktoré by mohli

viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým – nie nezaujatým – vzťahom k veci,

stranám alebo ich zástupcom. Objektívnu nestrannosť pritom nemožno chápať tak, že by snáď

čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky

vylučovalo ako zaujatého. Preto aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba

pristupovať k posudzovaniu tejto otázky realisticky a vyžadovať, aby sa obava z absencie

nestrannosti sudcu zakladala na konkrétnych, preukázateľných a dostatočne závažných

skutočnostiach.

Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami považoval najvyšší súd pri posúdení

predloženej veci za rozhodujúce, že z vyjadrení jednotlivých sudcov Okresného súdu

Bratislava V vyplýva, že okrem JUDr. Romana Benedikoviča a JUDr. Ivety Willantovej

sa títo necítia byť v preskúmavanej veci zaujatí, pričom niet žiadneho dôkazu o opaku.

Za taký totiž nemožno v žiadnom prípade považovať tvrdenie obžalovaného, že vzhľadom

na tlak médií a skutočnosť, že ako policajt prichádzal do kontaktu so sudcami okresných

súdov v územnom obvode Bratislavského kraja, nie je predpoklad, že jeho trestná vec bude

rozhodnutá nezávislým a nestranným súdom. Takéto všeobecné (vo vzťahu k jednotlivým

sudcom konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnené) vyjadrenie nie je zároveň spôsobilé vyvolať také pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov príslušného okresného súdu,

ktoré by bolo možné považovať za objektívne oprávnené.

Ostatné, v rámci návrhu na odňatie a prikázanie veci uplatnené námietky pritom

smerujú iba voči zákonnej sudkyni a tieto sa nijakým spôsobom nedotýkajú ostatných sudcov

Okresného súdu Bratislava V. Väčšina z nich sa navyše týka doterajšieho

(podľa obžalovaného nesprávneho) procesného postupu súdu v konaní (nezabezpečenie

zdravotnej dokumentácie poškodenej, nevysporiadanie sa s tým, že podľa obžalovaného

nebolo doposiaľ rozhodnuté o jeho námietke voči všetkým prokurátorom v Bratislavskom

kraji). Takéto námietky však podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nestačia ani na vylúčenie zákonnej

sudkyne, nie to na odňatie veci príslušnému súdu pre zaujatosť všetkých jeho sudcov.

Pokiaľ obžalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákonná sudkyňa sama oznámila

svoju zaujatosť, najvyšší súd len pre úplnosť dodáva, že skutočnosť, že sudca sa zo svojich

subjektívnych hľadísk „cíti zaujatý“, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci. Krajský súd v Bratislave pritom v dôvodoch uznesenia

z 2. mája 2016, sp. zn. 1Nto/4/2016, ktorým rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená

z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci, aj podľa najvyššieho súdu vecne

správne a presvedčivo vysvetlil, prečo povaha okolností, z ktorých zákonná sudkyňa

vyvodzovala možnosť vzniku pochybností o jej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska

viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania (primerane pozri

rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 31/2014). Zároveň treba opakovane

zdôrazniť, že dôležitým dôvodom odňatia veci príslušnému súdu môže byť zaujatosť

iba vtedy, ak sa týka všetkých jeho sudcov.

Na základe týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že podmienky na odňatie

posudzovanej veci Okresnému súdu Bratislava V nie sú splnené.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie predmetnej veci aj Krajskému súdu

v Bratislave, poukazuje najvyšší súd na to, že obžalovaný odôvodňuje zaujatosť tohto súdu

ako celku tým, že vydal podľa neho zjavne nezákonné rozhodnutia, ktoré vážnym spôsobom

porušujú jeho práva na spravodlivý proces. Ako už bolo uvedené vyššie,

takáto na predchádzajúcom procesnom postupe súdu, ktorý zahŕňa aj jeho skoršie

rozhodnutia, založená námietka nie je dôvodom ani na vylúčenie sudcov,

ktorí sa na rozhodovaní podieľali. O to viac nemôže byť ani dôvodom odňatia veci krajskému súdu pre zaujatosť všetkých jeho sudcov. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že vo vzťahu k jednej sudkyni Krajského súdu v Bratislave obžalovaný spochybňuje jej nezaujatosť

z dôvodu negatívneho vzťahu jej manžela k nemu. Preto v záujme procesnej ekonómie,

keďže Krajský súd v Bratislave má rozhodnúť o sťažnostiach obžalovaného a jeho obhajcu

proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, ktorými im boli uložené poriadkové pokuty,

najvyšší súd súčasne rozhodol, že predmetnú vec neodníma ani tomuto súdu.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. júna 2017

JUDr. Peter P a l u d a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. František Mozner

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová