N a j v y š š í   s ú d  

2 Ndt 11/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí konanom 9. júla 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému Ing. J. Š. a spol., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8T/47/2006 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, o návrhu obvineného Ing. J. Š. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto

r o z h o d o l:

Trestná vec obvineného Ing. J. Š. a spol., vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 3To/56/2012 sa tomuto súdu   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trenčíne je proti obvinenému Ing. J. Š. a spol. vedené odvolacie konanie pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

V priebehu odvolacieho konania, pred konaním verejného zasadnutia určeného   na 19. júna 2013 obvinený Ing. J. Š. v písomnom podaní z 12. júna 2013 (doručenom súdu 12. júna 2013) podal súdu návrh na odňatie jeho trestnej veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 ods. 1 Tr. por. (č.l. 2936-2943). Uviedol v ňom nasledovné:

„V danej veci som dnešného dňa podal podnet ministrovi spravodlivosti na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi, ktorý na OS TN rozhodoval v mojej veci. Konkrétne sa jedná o JUDr. M. M.. Dôvody, pre ktoré si myslím, resp. možno mať objektívne za to, že menovaný sudca konal v rozpore so zákonom a sudcovskou etikou som podrobne rozpísal v spomenutom podnete, ktorý prikladám. Podotýkam, že daný podnet som vypracoval po úvahe a porade s odborníkmi z radov sudcovského, advokátskeho stavu ako aj prokuratúry a títo odborníci s dlhoročnou praxou v trestnom práve a vo veci nezaujatí vyslovili doslova zhrozenia nad prácou menovaného sudcu a jeho vedením trestného stíhania v mojom prípade.

Taktiež boli dané informácie, že Krajský súd v TN má rozhodnúť v môj neprospech a to bez toho, aby naprával zjavné pochybenia prvostupňového súdu a že tento súd je voči mojej osobe zaujatý, že má inštrukcie, aby rozhodnutie Okresného súdu v TN bolo potvrdené a tým som bol ja na zjavne nedôveryhodnom základe odsúdený na rozsiahly trest odňatia slobody, hoci som sa ani jedného skutku kladeného mi za vinu nikdy nedopustil a pri logickom, nezaujatom ako aj odbornom zvážení veci ostáva v mojom prípade veľmi veľa nezodpovedaných podstatných otázok.

Taktiež výška samotného trestu je zjavne neprimeraná, vzhľadom aj na dĺžku samotného konania. Dávam do pozornosti rozhodnutie NS SR 5To/14/2009 z 10. marca 2010.

Istou indíciou v tejto veci, ktorá potvrdzuje hore uvedené skutočnosti je, že súd v zmysle § 326 Tr. por. už dávno nezrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a to z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/ Tr. por., ale striktne trvá na verejnom zasadnutí. Podľa mňa je to tak z dôvodu, že druhostupňový súd chce formálne dodržať zákon, ktorý uvádza, že potvrdiť možno rozsudok len na verejnom zasadnutí.

Nakoľko ja skutočne mám podozrenie resp. hlboké presvedčenie, že Krajský súd v Trenčíne, čisto len z dôvodu zaujatosti rozhodne tendenčne v môj neprospech, žiadam, aby vec bola odňatá z rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne a bola vylúčená mimo kompetencie súdov v Trenčianskom kraji.

Podotýkam, že za celým mojim vykonštruovaným trestným stíhaním podľa môjho názoru stojí samotný v trestnom konaní formálne ako poškodený označený K., ktorého motívom môže byť snaha takto sa brániť pred rozsiahlou exekúciou a zjavne mám za to, že tento človek má vplyv na orgány činné v trestnom konaní ako sú v Trenčíne a možné indície, že do súdneho konania a môjho odsúdenia zasahovali exministerka spravodlivosti L. Ž., exminister vnútra D. L. a to len na základe intríg poškodeného K. a M. B. z Bánoviec nad Bebravou.

Ohľadom dôvodov, pre ktoré si myslím, že Krajský súd v Trenčíne môže byť zaujatý, plne odkazujem na svoje podania – odvolania Krajskému súdu v Trenčíne proti rozsudku OS v Trenčíne, následne doplnenie odvolania ako aj na argumenty uvedené v priloženom podnete ministrovi spravodlivosti na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi OS TN JUDr. M. M..“  

Z obsahu trestného spisu vyplýva, že ide o opakovaný návrh obvineného, ktorý je založený na iných dôvodoch než jeho predošlý návrh z 18. októbra 2012 na odňatie jeho trestnej veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 23 ods. 1 Tr. por., o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2012, sp. zn. 1Ndt/17/2012 tak, že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obvineného Ing. J. Š., vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 3T/56/2012, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné sa Krajskému súdu v Trenčíne neodníma.

Ďalej tiež vyplýva, že na podklade obvineným vznesenej námietky zaujatosti proti členom odvolacieho senátu Krajský súd v Trenčíne uznesením z 22. októbra 2012, sp. zn.   3To/56/2012 rozhodol, že podľa § 31 ods. 1 Tr. por. senát odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne zložený z predsedu senátu JUDr. R. V. a sudcov JUDr. J. J. a JUDr. S. H. v predmetnej trestnej veci z vykonávania úkonov trestného konania nie je vylúčený. Obvinený podal následne proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej postupom uvedeným v § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. rozhodol iný senát Krajského súdu v Trenčíne uznesením z 15. februára 2013, č. k. 23Tos/15/2013 - 2874 tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. J. Š. ako nedôvodnú zamietol.  

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol návrh obvineného na odňatie a prikázanie veci v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por. za účelom rozhodnutia spolu s príslušným spisovým materiálom predložený 20. júna 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takéhoto návrhu preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že návrh obvineného na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa citovaného ustanovenia za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, čo najrýchlejšie prejednanie veci, výchovné pôsobenie trestného konania na obvineného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov   v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.

Pre výrok, ktorým sa konkrétna vec jednému súdu odníma a prikazuje sa druhému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s ústavnou zásadou príslušnosti súdu v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Obvinený vo svojej žiadosti uviedol, že má „informácie, že Krajský súd v TN má rozhodnúť v   jeho neprospech a že tento súd je voči nemu zaujatý“, ktoré nijako relevantne neodôvodnil. Poukázal i na procesný postup súdu prvého stupňa (uvádzané v podnete na podanie disciplinárneho návrhu sudcu adresovanom Ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky), a to napr. nevyhovenie návrhu na doplnenie dokazovania, nesprávne vedenie hlavného pojednávania atď. Pokiaľ ide o procesný postup odvolacieho súdu vytýkal mu, že „už dávno mal zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a nie vytyčovať verejné zasadnutia“. Avšak okolnosť spočívajúca v procesnom postupe nie je spôsobilá spochybniť nezaujatosť sudcov a podľa § 32 ods. 6 Tr. por. ani nemôže byť dôvodom námietky zaujatosti.

Je zrejmé, že obvinený vo svojom podaní neuviedol žiadne právne relevantné námietky voči konkrétnym sudcom Krajského súdu v Trenčíne. Navyše súčasťou spisu je aj vyjadrenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne, ktorí (okrem JUDr. D. E. a JUDr. F. K.) sa vyjadrili, že v predmetnej veci sa necítia byť zaujatí, obvineného nepoznajú a teda nemajú žiaden pomer k prejedávanej trestnej veci, ktorý by odôvodňoval ich zaujatosť (č. l. 2848 – 2854).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného potom dospel   k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, a preto trestnú vec obvineného Ing. J. Š. a spol. Krajskému súdu v Trenčíne neodňal.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. júla 2013

  JUDr. Peter   K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková