2Ndt/11/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 4. septembra 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča
a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného Z.
R., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., o návrhu
obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obžalovaného Z. R. vedená na Krajskom súde v Trenčíne
pod sp. zn. 23To/76/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 24. mája 2012, č.k. 3T/26/2012-830
bol obžalovaný Z. R. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
na skutkovom základe tak ako je uvedené v predmetnom rozhodnutí.
Za to súd obžalovanému podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 písm. b/ a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd
2
obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka spočívajúci v povinnosti osobne
sa hlásiť v určených lehotách.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd zároveň uložil obžalovanému trest
prepadnutia veci a to kuchynského noža o dĺžke 24,7 cm.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor i obvinený.
Ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu podal obžalovaný na okresný súd žiadosť
o prepustenie z väzby a nahradenie väzby písomným sľubom (č.l. 870). Krajský súd
v Trenčíne na verejnom zasadnutí konanom 4. júla 2012 uznesením žiadosť obžalovaného
Z. R. o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods. 3 Tr. por. ako nedôvodnú zamietol
a podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. návrh obžalovaného o nahradenie jeho väzby písomným
sľubom neprijal.
Obžalovaný Z. R. na verejnom zasadnutí (o odvolaní prokurátora i obžalovaného proti
rozsudku prvostupňového súdu) konanom na Krajskom súde v Trenčíne 23. augusta 2012
vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu senátu krajského súdu a prokurátorovi, a to z
dôvodu, že prokurátor JUDr. V. G. sa v prípade rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby pred začiatkom verejného zasadnutia na chodbe rozprával s členom senátu JUDr. F.
K. a tým bolo podľa jeho názoru porušeného jeho právo na spravodlivé rozhodnutie.
Na podklade vznesenej námietky zaujatosti obžalovaným Krajský súd v Trenčíne
uznesením z 23. augusta 2012, sp. zn. 23To/76/2012 rozhodol, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por.
senát odvolacieho súdu v zložení predsedu senátu JUDr. O. G. a sudcovia JUDr. F. K.
a JUDr. O. S., nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci
obžalovaného Z. R. vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23To/76/2012, pretože
nie sú dané dôvody uvedené v § 31 ods. 1 Tr. por. Ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný
zahlásil do zápisnice sťažnosť a predseda senátu odročil verejné zasadnutie na 28. augusta
2012 so začiatkom o 9.30 hod.
O podanej sťažnosti obžalovaného rozhodol iný senát odvolacieho súdu,
3
a to uznesením tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného Z. R.
zamietol. O tejto sťažnosti bolo rozhodnuté ešte pred písomným podaním obžalovaného (č.l.
888) na krajský súd, v ktorej (okrem iného) namietol zaujatosť voči všetkým sudcom
Krajského súdu v Trenčíne (bod II.).
Obžalovaný v nej uvádza nasledovné:
„Ak sa sudca uvedeného senátu stretáva s prokurátorom, ktorý je protistranou
v tejto trestnej veci bez prítomnosti môjho obhajcu a následne tento senát rozhodne v môj
neprospech bez náležitého odôvodnenia, je možné sa len domnievať, že sa na tomto
rozhodnutí spolu vopred dohodli.
Keďže sa tento senát nevylúčil z uvedeného konania aj napriek tomu, že uvedené stretnutie sudcu a prokurátora potvrdil, mám za to, že bolo porušené moje právo
na spravodlivý súdny proces a nestranný súd.
Týmto podávam generálnu námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského
súdu v Trenčíne, nakoľko predsedom senátu prvostupňového súdu bola
JUDr. E. T., tento súd rozhodoval v mojej trestnej veci, sp. zn. 3T/26/2012.
Zároveň uvádzam, že pani JUDr. T. je manželkou JUDr. T., ktorý je sudcom
Krajského súdu v Trenčíne. Vzniká tu dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudcov
Krajského súdu v Trenčíne, ktorý sú kolegami JUDr. T..
Toto súdne konanie už trvá šiesty mesiac, počas tohto obdobia bolo viackrát
medializované. Je ťažko predpokladať, že sa manželia T. o takto medializovanej kauze
spolu nezhovárali, resp. neradili.
Keďže považujem rozhodnutie Okresného súdu Trenčín za nesprávne, čo som
vyjadril svojím odvolaním voči tomuto rozhodnutiu, mám za to, že v odvolacom konaní
nedôjde k objektívnemu rozhodovaniu, pretože týmto vzťahom bola objektívnosť
a nestrannosť súdu spochybnená. Je možné sa domnievať, že JUDr. T. konzultoval tento
prípad aj so svojimi kolegami na Krajskom súde v Trenčíne.
4
Bezvýznamná nie je ani skutočnosť, že predseda senátu odvolacieho súdu
po mojej námietke zaujatosti odročil zasadnutie len na 28. 8. 2012, čo tiež odôvodňuje
predpoklad, že pozná vopred výsledok rozhodnutia o mojej sťažnosti voči uzneseniu
z 23. 8. 2012, o ktorej budú rozhodovať jeho kolegovia na Krajskom súde v Trenčíne.“
Dňa 30. augusta 2012 predložil Krajský súd v Trenčíne Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o návrhu obžalovaného Z. R. na odňatie
a prikázanie veci inému krajskému súdu, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov
dotknutého krajského súdu k ich zaujatosti v predmetnej trestnej veci (č.l. 895 – 901).
Z vyjadrení sudcov pritom vyplýva, že tí obžalovaného nepoznajú a vo veci sa necítia byť
zaujatí okrem sudcu JUDr. P. T., ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnej trestnej
veci na okresnom súde rozhodovala jeho manželka, a preto by mohli vzniknúť pochybnosti
o jeho nezaujatosti pre pomer k veci alebo osobám, ktorých sa úkon týka.
V súlade s existujúcou súdnou praxou Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil
námietku zaujatosti vznesenú obžalovaným proti všetkým sudcom Krajského súdu v Trenčíne
ako návrh na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal
podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na
odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu toho
istého druhu a stupňa.
„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., ktoré zákon bližšie
nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,
výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie
prejednanie veci.
5
Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka
zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú
vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
V danom prípade však takéto dôvody obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie
a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.
Obžalovaný Z. R. neuviedol voči žiadnemu konajúcemu sudcovi odvolacieho senátu
(či už predsedovi senátu alebo jeho členom) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného
rozhodovania v danej veci. Skutočnosť, že člen senátu JUDr. F. K. sa pred začatím verejného
zasadnutia rozprával s konajúcim prokurátorom v tejto veci, nemôže byť sama osebe
dôvodom pre vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trenčíne z vykonávania úkonov trestného
konania podľa § 31 ods. 1 Tr. por. a nemôže teda ani odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1
Tr. por. Z vyjadrenia tohto sudcu je zrejmé, že išlo len o procesnú otázku prítomnosti
prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí, v dôsledku čoho sa JUDr. V. G.
verejného zasadnutia 4. júla 2012 ani nezúčastnil (č.l. 883). Navyše i z písomných vyjadrení
týchto sudcov vyplýva, že sa necítia byť v danej veci zaujatí (okrem sudcu krajského súdu
JUDr. P. T., ktorý však nie je ani konajúcim sudcom v predmetnej trestnej veci).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu
zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod
6
predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené
nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci, a preto trestnú vec obžalovaného Z.
R. Krajskému súdu v Trenčíne neodňal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 4. septembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková