N a j v y š š í s ú d
2 Ndt 11/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. júla 2009, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému A. K. a spol., pre trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006 a iné, vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp. zn. KÚJP-13/2003, o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozhodnutie o neprípustnosti účasti poškodených v trestnom konaní, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 47 ods. 3 Tr. por. v trestnej veci proti obvinenému A. K. a spol., vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp. zn. KÚJP-13/2003, sa v trestnom konaní n e p r i p ú š ť a účasť poškodených.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica bolo dňa 27. decembra 2001 pod sp. zn. OUV-250/10-BB-2000 vznesené obvinenie A. K., H. K. a Ing. J. W. pre trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006 a trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006 na skutkovom základe, podrobne rozvedenom v citovanom uznesení vyšetrovateľa. Obvinení boli upozornení na zmenu právnej kvalifikácie oznámením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 13. októbra 2005 tak, že konanie bude ďalej kvalifikované ako trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006 a trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom do 01. januára 2006.
Dňa 16. novembra 2005 bolo podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku v znení účinnom do 01. januára 2006 zastavené trestné stíhanie obvineného Ing. J. W., lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený.
Obvinenému A. K. bolo 30. októbra 2002 vznesené obvinenie vyšetrovateľom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp. zn. OUV-251/10-BB-2000 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 a pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 na skutkovom základe, podrobne rozvedenom v uznesení vyšetrovateľa.
Obvinenému H. K. vyšetrovateľ KÚJP OR PZ Bratislava pod sp. zn. KÚJP 20/2001 dňa 31. októbra 2002 vzniesol obvinenie pre trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 250d ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 01. januára 2006 na skutkovom základe, podrobne rozvedenom v uznesení vyšetrovateľa.
Po spojení týchto trestných vecí vedie spoločné konanie pre všetky vyššie uvedené trestné činy vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici pod sp. zn. KÚJP 13/2003.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v predmetnej veci na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15. júna 2009 návrh na rozhodnutie o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že v predmetnej trestnej veci podľa doterajších zistení vystupuje najmenej 60 000 poškodených v Slovenskej republike a trestnou činnosťou obvinených mala byť spôsobená škoda vo výške 280 000 000 Sk, t.j. 9 294 297,285 eur. Doručovanie meritórneho rozhodnutia poškodeným ako aj prípadné samotné vyrozumenie o preštudovaní vyšetrovacieho spisu by trvalo neprimerane dlho, čo by spôsobovalo aj prekážku vo vykonávaní ďalších procesných úkonov z dôvodu, že niektorí poškodení žijú mimo územia Slovenskej republiky, medzičasom zomreli, atď. V dôsledku toho by výkonom oprávnení jednotlivých poškodených bol ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania. Generálny prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 47 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh z hľadísk uvedených v ustanovení § 47 ods. 3 Trestného poriadku na podklade predloženého spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh generálneho prokurátora je dôvodný.
Z preskúmaných podkladov vyplýva, že trestnou činnosťou malo byť podľa doterajších zistení poškodených v Slovenskej republike najmenej 60 000 osôb. Prípravné konanie doteraz nebolo skončené, aktuálne sa vykonávajú potrebné procesné úkony, pričom po skončení vyšetrovania by poškodení mali byť upovedomení o možnosti preštudovať spis a možnosti podať návrhy na doplnenie dokazovania.
Podľa § 47 ods. 3 Trestného poriadku, ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci 100 a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.
Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, hodnotených jednotlivo i v ich súhrne, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na postup v zmysle § 47 ods. 3 Trestného poriadku. Špecifický charakter spáchanej trestnej činnosti s vysokým počtom poškodených (podľa doterajších zistení najmenej 60 000 osôb) vyžaduje v záujme rýchlosti konania sústredenie vyšetrovania predovšetkým na základné skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 1 Trestného poriadku. Výkon práv jednotlivých poškodených v uvedenom mimoriadne vysokom počte by mohol závažným spôsobom ohroziť účel a rýchly priebeh trestného stíhania. Naznačený počet poškodených by v prípade ich pripustenia do trestného konania zjavne mohlo spôsobiť predlžovanie vyšetrovania a tým v konečnom dôsledku aj ohroziť včasné dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je predovšetkým zistenie páchateľa a jeho potrestanie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a platný právny stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodol, že sa v trestnom konaní v predmetnej veci nepripúšťa účasť poškodených. Toto rozhodnutie síce nemení nič na procesnom postavení poškodených v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku, ale na druhej strane z neho vyplýva, že poškodení už nemôžu v priebehu ďalšieho trestného konania vykonávať práva uvedené v § 46 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku.
So zreteľom na to, že návrh generálneho prokurátora na postup podľa § 47 ods. 3 Trestného poriadku nebol zamietnutý, bude povinnosťou generálneho prokurátora v zmysle § 47 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku zabezpečiť, aby toto uznesenie bolo vhodným spôsobom zverejnené, lebo odo dňa jeho zverejnenia plynú premlčacie lehoty ohľadom nárokov poškodených na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 14. júla 2009
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková