UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. E., nar.: XX. H. XXXX, trvale bytom V. XX, B., korešpondenčná adresa: X.. H.. B. XX, F., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. KaBA 15626/2019 ČRZ:65931/2019 zo dňa 09. mája 2019, č. KaBA 20453/2019 ČRZ: 90249/2019 zo dňa 21. júna 2019 a č. KaBA 15626/2019 ČRZ: 101134/2019 zo dňa 11. júla 2019, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci je dôvodný.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/211/2019-12 zo dňa 24. októbra 2019, právoplatným dňa 19. decembra 2019, s poukazom na § 9 ods. 1, § 10, § 13 ods. 3, § 18 ods. 2 a 5 a § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach s odôvodnením, že tento je v prejednávanej veci miestne príslušným. Krajský súd v Bratislave mal z podanej správnej žaloby, ako aj z napadnutého rozhodnutia, za preukázané, že žalobca má trvalý pobyt v Bratislave, ale bez uvedenia adresy a zdržiava sa v Michalovciach. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že z bytu v Bratislave bol vysťahovaný a nie je jeho vlastníkom. Taktiež jeho osobné veci, ktoré boli vysťahované z bytu, boli odoslané na jeho adresu v Michalovciach, kde sa zdržiava. Vzhľadom na to dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že v tejto veci je vhodné uprednostniť najbližší krajský súd k miestu pobytu žalobcu.
2. Krajský súd v Košiciach, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a to z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Zastával názor, že pre procesný postup zvolený Krajským súdom v Bratislave nebol dôvod. Ustanovenie § 13 ods. 3 SSP neobsahuje možnosť postúpenia veci z dôvodu vhodnosti správnemu súdu najbližšiemu miestu, kde sa žalobca fakticky v súčasnej dobe zdržiava. Konať a rozhodnúť v danej veci má preto miestnepríslušný Krajský súd v Bratislave, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Nds/2/2020 zo dňa 28. apríla 2020 vydaného v právnej veci manželky žalobcu za identických procesnoprávnych podmienok konania. Krajský súd v Košiciach poukázal tiež na to, že aj sám žalobca sa v podaní zo dňa 26. decembra 2019 (č. l. 15 spisu) domáhal zachovania miestnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.
3. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
4. Podľa § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
5. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
6. Podľa § 18 ods. 3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Košiciach postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
8. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého je daná osobitná miestna príslušnosť vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobách proti rozhodnutiam vydaných v konaní o poskytnutí právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. Miesta príslušnosť sa určuje podľa obvodu, v ktorom má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo, v danom prípade miesto trvalého pobytu. V prípade, ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri skúmaní miestnej príslušnosti, ak je žalobcom fyzická osoba, je v prvom rade dané kritérium trvalého pobytu a až následne, subsidiárne, ak takého súdu niet, adresa, kde sa fyzická osoba zdržuje. Ak by zákonodarca chcel, aby tieto kritériá boli rovnocenné, použil by slovo „alebo“, resp. dodatok „ak je to pre žalobcu vhodnejšie“. Pri posudzovaní miestnej príslušnosti je však daný princíp subsidiarity, preto ak žalobca, ktorý je fyzickou osobou, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, použije sa pre určenie miestnej príslušnosti kritérium adresy trvalého pobytu. Ustanovenie § 13 ods. 3 SSP teda neposkytuje správnym súdom možnosť výberu (podľa ich úsudku) „vhodnejšieho“ súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, ale zakotvuje striktné kritériá pre určenie miestnej príslušnosti, ktoré je potrebné aplikovať v zákonom vymedzenom poradí. Preto pokiaľ Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobca má trvalý pobyt v Bratislave, nebol dôvod pre aplikáciu kritéria podľa § 13 ods. 3 SSP vety za bodkočiarkou. Na uvedenom nič nemenia ani Krajským súdom v Bratislave konštatované zistenia o tom, že žalobca v Bratislave nevlastní nehnuteľnosť, prípadne mal byť zo svojho pôvodného bydliska vysťahovaný. Okrem toho z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca trvá na tom, aby jeho vec bola prejednaná Krajským súdom v Bratislave.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako jeuvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci vychádzal zo záverov uvedených v uzneseniach sp. zn. 1Nds/2/2020 zo dňa 28. apríla 2020 a sp. zn. 6Nds/9/2017 zo dňa 23. novembra 2017.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.