UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., nar.: XX. marca XXXX, bytom J., Z., zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. SELP-120-5/2017-RK zo dňa 24. marca 2017, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci nie je dôvodný.
Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12. apríla 2017, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 27. apríla 2017, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ministra obrany Slovenskej republiky č. SELP- 120-5/2017-RK zo dňa 24. marca 2017, ktorým minister zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni žalovaným Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Sekciou ľudských zdrojov, o odmietnutí poskytnúť informácie č. SEĽUZ-41-27-2/2017-OdSP zo dňa 20. februára 2017.
2. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 31S/74/2017-134 zo dňa 05. marca 2019, právoplatným dňa 18. marca 2019, podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že v danom prípade sa miestna príslušnosť spravuje podľa § 13 ods. 1 SSP a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je sídlo žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. V tomto prípade je prvostupňovým správnym orgánom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktorý má sídlo v obvode Krajského súdu v Bratislave, a preto je v danej veci miestne príslušným súdom Krajský súd v Bratislave.
3. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, a to z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. Krajský súd v Bratislave, vychádzajúc z § 9 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 1 a § 18 ods. 3 uviedol, že § 25SSP upravuje na konanie pred správnym súdom primerané použitie ustanovení prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na § 41 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Krajský súd v Bratislave dôvodil, že žalobca pri podaní žaloby považoval Krajský súd v Žiline za miestne príslušný súd. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že účastníci konania pri prvom úkone, ktorý im patril, námietku miestnej príslušnosti nepodali. Zároveň z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Žiline po doručení žaloby vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a predloženie administratívneho spisu, vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného a tiež vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu. Týmito úkonmi mal Krajský súd v Žiline podľa názoru Krajského súdu v Bratislave založiť svoju miestnu príslušnosť a následne ju mohol skúmať len na námietku účastníka konania uplatnenú pri prvom úkone, ktorý mu patril. Takáto námietka podaná nebola.
4. Krajský súd v Bratislave poukázal ďalej na zásadu perpetuatio fori, ktorá je obsiahnutá v § 9 ods. 1 SSP a podľa ktorej sa príslušnosť súdu určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Krajský súd v Bratislave mal za to, že miestna príslušnosť je považovaná za jednu z podmienok, ktorých nedostatok je zhojiteľný (uskutočnením konania) i miestne nepríslušným súdom, či presnejšie už začatím konania vo veci v spojení s nevyužitím možnosti namietania príslušnosti, a to oprávneným účastníkom pri jeho prvom úkone, ktorý mu patrí.
5. Tým, že konanie začalo na miestne nepríslušnom Krajskom súde v Žiline a tento začal konať vo veci samej, podľa názoru Krajského súdu v Bratislave tým založil svoju príslušnosť úkonmi vo veci samej adresovanými účastníkom konania, ktorí neuplatnili námietku nedostatku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý im patril. Preto už nie je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo možné zmeniť stav, že konanie bolo začaté na miestne nepríslušnom správnom súde. Nedostatok miestnej príslušnosti správneho súdu je tak v dôsledku koncentrácie konania zhojený.
6. Podľa § 9 ods. 1 SSP konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
7. Podľa § 13 ods. 1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 18 ods. 2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
9. Podľa § 18 ods. 3 SSP ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Bratislave postúpená v súlade s § 18 ods. 2 SSP a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
11. V predmetnom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu za preukázané, že Krajský súd v Žiline potom ako si vyžiadal od žalovaného administratívny spis spolu s vyjadrením k žalobe (v rámci hospodárnosti konania), už disponoval všetkými údajmi potrebnými k správnemu určeniu miestnej príslušnosti súdu, z ktorých bolo zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 SSP je miestne príslušným na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni. V predmetnom prípade bolo prvostupňovým správnym orgánom Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Sekcia ľudských zdrojov, ktorého sídlo sa nachádza v obvode Krajského súdu v Bratislave, preto bola daná práve miestna príslušnosť súdu v Bratislave. Suvedeným konštatovaním sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline, ktorý považuje uvedenú skutočnosť rovnako za nespornú.
12. Procesne spornou otázkou sa stali úkony, ktoré v predmetnej veci zrealizoval Krajský súd v Žiline po podaní žaloby na súd. Z obsahu súdneho spisu bolo najvyšším súdom zistené, že boli zrealizované nasledovné úkony: výzva žalobcovi na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, výzva adresovaná žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a na pripojenie administratívneho spisu spolu s poučením o procesných právach účastníkov konania, doručenie vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi na vyjadrenie, doručenie vyjadrenia žalobcu žalovanému na vyjadrenie.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené dospel k záveru, že uvedené úkony Krajského súdu v Žiline majú charakter čisto procesný. Nejde o úkony vo veci samej. Navyše, žiadosť súdu na pripojenie samotného administratívneho spisu k súdnemu spisu je vždy spojená so žiadosťou na vyjadrenie sa žalovaného správneho orgánu k žalobe (aj v rámci hospodárnosti konania), pretože bez podkladového spisu by sa správny orgán už nemohol kvalifikovane vyjadriť k obsahu správnej žaloby. Na strane druhej je potrebné zdôrazniť, že práve obsah administratívneho spisu, ktorý tvorí zväzok listín vrátane rozhodnutí správnych orgánov, slúži súdu na verifikovanie procesných podmienok a na určenie príslušnosti správneho súdu, ak má súd o nej nejasnosti.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keďže sa nestotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo záverov uvedených v uznesení sp. zn. 4Nds/1/2018 zo dňa 06. februára 2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2018. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.