UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U.. A. M., nar. X. B. XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX I., zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému A.. C. A., A., nar. XX. W. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX I., o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 39Cb/113/2019, o námietke zaujatosti uplatnenej žalovaným proti sudcom Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Andrea Sedlačková, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašinková nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Ncb/3/2020.
Odôvodnenie
1. Dňa 2. júna 2020 predložila JUDr. Andrea Sedlačková, predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) súdny spis Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 39Cb/113/2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú uplatnil žalovaný A.. C. A., A., spolu s vyjadrením namietaných sudcov Krajského súdu v Bratislave k predmetnej námietke.
2. Žalovaný podaním z 29. januára 2020 vzniesol námietku zaujatosti proti sudkyni Mgr. Jane Brídzikovej, všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I a všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave a zároveň podal návrh na prikázanie sporu z dôvodu nutnosti inému súdu mimo obvod Krajského súdu v Bratislave.
3. Svoju námietku zaujatosti odôvodnil tým, že existujú mimoriadne závažné podozrenia zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, pričom poukázal na komunikáciu medzi O.. K. S. a A. D. z aplikácie Threema, ktorej časť týkajúcej sa konaní, v ktorých je účastníkom konania A.. A., jeho manželka Y. D. a obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., Carlton Property,s.r.o., AREC 3, s.r.o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a EQUITY TRUST, s.r.o., pripojil k námietke zaujatosti. Predmetná komunikácia podľa žalovaného dosahuje také obludné rozmery, že pôjde o dokonanie úplného rozkladu právneho štátu, ak pre tieto zásadné podozrenia nebudú oba súdy kompletne vylúčené z rozhodovacej činnosti v sporových veciach týkajúcich sa žalovaného a vyššie uvedených subjektov.
4. Vo vzťahu k vylúčeniu sudcov Okresného súdu Bratislava I žalovaný v prvom rade poukázal na priznanie O.. K. S., ako bývalého podpredsedu Okresného súdu Bratislava I k manipulácii so zápismi v Obchodnom registri a k ovplyvňovaniu iných sudcov na tomto súde v neprospech žalovaného. Ďalej žalovaný podrobne poukázal na dôkazy o korumpovaní O.. K.X. S. o možnom ovplyvňovaní ďalších sudcov a prepojenia sudcov na tretie osoby majúce záujmy v sporoch o hotel Carlton. Na základe dostupných informácií je preto podľa žalovaného zrejmé, že zo všetkých konaní týkajúcich sa jeho osoby musia byť vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Bratislava I. Je totiž podľa žalovaného nepochybné, že korupčné a osobné motívy JUDr. K. S. mohli mať dlhodobý vplyv na všetkých jeho sudcov, a to najmä na obchodnom úseku. Výsledky aktivity O.. K. S. sa podľa žalovaného potvrdzujú v kauzách, týkajúcich sa hotela Carlton rozhodovaných na Okresnom súde Bratislava I od 17.07.2017 do dňa podania námietky zaujatosti. Okresný súd Bratislava I postupne rozhodol v neprospech žalovaného v sporoch 28Cb/150/2017, 28Cb/161/2017, 26Cb/167/2017, 33Exre/450/2017, 33Exre/516/2017, 25Nsre/48/2019, 27Cb/125/2019, 40Cb/130/2019 a v zápisových konaniach 1Re/1186/2017, 6Re/2825/2017, 7Re/2334/2017. Zaujatosť Okresného súdu Bratislava I je podľa žalovaného zrejmá aj po personálnych zmenách vo vedení súdu, a to z konania JUDr. Jána Goliana, PhD. Z tohto dôvodu dal žalovaný do pozornosti ostrý kontrast súčasného predsedu Okresného súdu Bratislava I s reakciou verejnej ochrankyne práv na obdobný podnet, ktorý žalovaný zasielal aj predsedovi okresného súdu JUDr. Jánovi Golianovi, PhD.
5. Vo vzťahu k vylúčeniu sudcov Krajského súdu v Bratislave žalovaný uviedol, že minimálne časť sudcov odvolacieho súdu je vo všetkých sporoch, v ktorých jednou zo strán je on a druhou stranou páni M. a G. alebo obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. alebo Carlton Property, s.r.o. zaujatá, pričom nie je možné objektívne určiť, ktorí sudcovia sú zaujatí a ktorí nie. Pri tomto tvrdení sa opieral o vyhlásenia z komunikácie z aplikácie Threema medzi O.. O. alebo O.. S. na jednej strane a A. D. na druhej strane, z ktorej má vyplývať, že určitá osoba (označená emotikonom hlavy mimozemšťan - pozn. najvyššieho súdu) má mať kraj (Krajský súd v Bratislave - pozn. najvyššieho súdu) pod palcom v celku. Má ísť síce o názor O.. S., ktorý však podľa namietajúceho účastníka konania je potrebné vnímať v kontexte jeho skorších vyjadrení a predovšetkým v kontexte reálneho rozhodovania Krajského súdu v Bratislave v konaniach týkajúcich sa hotela Carlton. Konkrétne uviedol konania vedené pod sp. zn. 4Cob/205/2017, 4Cob/210/2017, 4Cob/211/2017, 4Cob/22/2018, 1Cob/49/2018, 1Cob/208/2019, 3Cob/90/2018, 3Cob/169/2019, 4Cob/111/2019 a 4Cob/197/2018.
6. K členom senátu krajského súdu [ktorý má vo veci rozhodovať (t. j. vo vzťahu k senátu 1Cob, resp. 1Ncb)], účastník konania uviedol, že jeho členkou je JUDr. Andrea Haitová, sestra sudkyne a bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti O.. A. O., voči ktorej sa vedie disciplinárne konanie. JUDr. Andrea Haitová je pritom v Threeme spomínaná v rôznych súvislostiach na viacerých miestach.
7. Súčasne žalovaný uviedol, že členkou senátu 3Cob je JUDr. Mária Ondrišová, ktorej nevesta JUDr. Katarína Ondrišová, konala v neprospech žalobcu vo viacerých registrových konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. Členkou senátu 4Cob je JUDr. Tatiana Pastieriková, ktorá sa spomína v kontexte, že na ňu má mať vplyv osoba pod menom Zoro.
8. Zároveň namietajúci účastník konania poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave zamietol všetky ním podané sťažnosti, ktorými sa domáhal prešetrenia postupu Okresného súdu Bratislava I pri riešení jeho sťažností a podnetov.
9. K námietke zaujatosti sa písomne vyjadrili namietaní sudcovia Krajského súdu v Bratislave.
10. Sudkyne Krajského súdu v Bratislave, aktuálne tvoriace senát konajúci a rozhodujúci vo veci sp. zn. 1Ncb/3/2020, JUDr. Andrea Sedlačková, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašinková, vo svojich vyjadreniach k vznesenej námietke zaujatosti uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujaté, strany sporu nepoznajú a nemajú žiadny vzťah k predmetu sporu.
11. Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 C.s.p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalovaným (§ 52 ods. 1, 2 a § 49 ods. 1 C.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
12. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
I. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, zástupcom strany, prípadne intervenient, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),
II. k stranám sporu, resp. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], či k zástupcom a stranám sporu, alebo osobám zúčastneným na konaní (viď vyššie II.).
1 3. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu je nutné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k stranám sporu alebo k ich zástupcom možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti (viď znenie ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p.).
14. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na základe uplatnenia námietky zaujatosti stranou sporu, resp. účastníkom konania (§ 52 C.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 C.s.p.).
1 5. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom pritom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
16. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
17. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. Rozhodujúca je tak existencia objektívnych skutočností, ktoré sa musia preukázať, a nie subjektívne domnienky uvedené stranou sporu.
18. Zároveň najvyšší súd uvádza, že pri rozhodovaní o námietke zaujatosti je nevyhnutné prednostne posudzovať, či sú dané dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu (člena senátu, resp. celého senátu). Až po kladnom závere (t. j. že je dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu) môže nadriadený súd posudzovať námietku zaujatosti aj vo vzťahu k ďalším stranou sporu, resp. účastníkom konania namietanýmsudcom.
19. Na základe uvedeného najvyšší súd sa zaoberal tým, či sú dané dôvody podľa § 49 ods. 1 C.s.p pre vylúčenie sudkýň tvoriacich vec prejednávajúci senát (1Ncb), teda JUDr. Andrey Sedlačkovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej.
20. V rozhodovanej veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Ncb/3/2020 podľa najvyššieho súdu nie sú dané dôvody pre vylúčenie sudkýň JUDr. Andrey Sedlačkovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, ako členiek senátu 1Ncb, ktorému bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie o námietke zaujatosti strany sporu proti sudcom súdu prvej inštancie. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že JUDr. Andrea Haitová (pôvodná členka senátu 1Ncb) má rozhodnutím Disciplinárneho senátu 1Dp 1/2020 zo dňa 17. marca 2020 podľa § 22 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dočasne pozastavený výkon funkcie sudkyne a následne v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2020 s účinnosťou od 7. apríla 2020 došlo ku zmene zloženia senátu 1Ncb.
2 1. Najvyšší súd uvádza, že v rozhodovanej veci nebola namietajúcou stranou sporu preukázaná skutočná zaujatosť vo veci sp. zn. 1Ncb/3/2020 konajúcich sudkýň Krajského súdu v Bratislave. Z obsahu predloženého súdneho spisu, námietky zaujatosti (vrátane priloženého prepisu komunikácie z aplikácie Threema) a ani z vyjadrenia jednotlivých členiek senátu krajského súdu 1Ncb nevyplýva splnenie zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 C.s.p. pre rozhodnutie o ich vylúčení. Žalovaný nepreukázal, že by konkrétne sudkyne Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Andrea Sedlačková, JUDr. Monika Školníková a JUDr. Marta Šašinková, mali nejaký pomer k stranám sporu, ich zástupcom, prípadne k prejednávanému sporu, resp. že by na ich rozhodovaciu činnosť mala vplyv nejaká tretia osoba, aby bol spor rozhodnutý určitým spôsobom (napr. v neprospech dotknutej strany sporu). K tomuto záveru najvyšší súd dopĺňa, že samotný žalovaný vo svojej námietke zaujatosti (časť B.) výslovne uviedol, že jeho podanie nesmeruje proti všetkým sudcom a je možné a pravdepodobné, že na Krajskom súde v Bratislave sú sudcovia, ktorí by tieto konania mohli rozhodovať nezaujate.
22. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z prezumpcie nestrannosti konajúcich sudcov. Pritom najvyšší súd poukazuje aj na jednoznačné vyjadrenia sudkýň Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Andrey Sedlačkovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej k námietke zaujatosti, že nepoznajú strany sporu, ani ich zástupcov, nemajú pomer k rozhodovanej veci, stranám a k ich zástupcom a výslovne, že sa necítia (nie sú) zaujaté, z ktorých vyjadrení vyplýva vylúčenie akéhokoľvek vplyvu na ich rozhodovaciu činnosť.
23. Nakoľko zo vznesenej námietky zaujatosti a z vyjadrenia namietaných sudcov neboli zistené žiadne skutočnosti významné z hľadiska § 49 ods. 1 C.s.p., ktoré by relevantne spochybňovali nezaujatosť a nestrannosť sudkýň Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Andrey Sedlačkovej, JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, rozhodujúcich v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Ncb/3/2020, najvyšší súd podľa ustanovenia § 54 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že ich nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
24. O námietke zaujatosti účastníka konania uplatnenej voči ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave najvyšší súd nerozhodoval s poukazom na znenie ustanovenia § 55 druhá veta C.s.p., keďže nebol daný dôvod pre rozhodnutie o vylúčení žiadnej zo sudkýň zaradených rozvrhom práce tohto krajského súdu do senátu 1Ncb konajúceho vo veci.
25. Rovnako tak najvyšší súd nerozhodoval o námietke zaujatosti žalovaného v časti, ktorá smerovala proti sudcom Okresného súdu Bratislava I, nakoľko vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I je nadriadeným súdom Krajský súd v Bratislave. Preto o námietke zaujatosti žalovaného v časti, ktorá sa týka sudcov Okresného súdu Bratislava I, je oprávnený rozhodnúť Krajský súd v Bratislave.
26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.