2Ndob/8/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: Auto Palace Bratislava s.r.o., so sídlom Vajnorská 136/C, 831 04 Bratislava, IČO: 17 320 712, zastúpeného KRION Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Palisády 50, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, proti žalovanému: BIELA LABUŤ, s.r.o., so sídlom Medená 110/31, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 691, v konaní o zaplatenie 12.773,34 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Cb/37/2021, o návrhu žalovaného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14Cb/37/2021 na Okresný súd Bratislava I n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Lučenec predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalovaného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Bratislava I. Žalovaný v návrhu na prikázanie uviedol, že od roku 2019 presunul svoje obchodné aktivity z Lučenca do Bratislavy a v súčasnosti pôsobí v Bratislave, kde má aj sídlo na adrese Medená 110/31, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 02. V čase podania návrhu na prikázanie veci žalovaný ukončil dohodou právne zastupovanie advokátom z Lučenca, ktorý ho zastupoval pôvodne vo veci na Okresnom súde Lučenec. 2. Žalovaný je názoru, že prikázaním veci z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Bratislava I, ktorý je súdom tej istej inštancie a v súčasnosti aj miestne príslušným na prejednanie sporu, by bol naplnený princíp hospodárnosti konania, pretože prejednaním veci súdom v mieste sídla sporových strán a ich právnych zástupcov sa znížia trovy konania a zabezpečí sa rýchlosť konania, pričom prikázaním veci nedôjde k ujme ani jednej sporovej strane. 3. Žalobca s prikázaním veci z Okresného súdu Lučenec na Okresný súd Bratislava I z dôvodu vhodnosti súhlasil. 4. Okresný súd Lučenec vec predložil podľa § 39 ods. 2, 3 C.s.p.

na rozhodnutie o návrhu žalovaného na prikázanie veci najvyššiemu súdu, ktorý vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie veci nie je dôvodný. 5. Podľa § 39 ods. 2, 3 C.s.p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 6. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko vec má byť prikázaná z Okresného súdu Lučenec na Okresný súd Bratislava I.

7. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu.

8. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť o dôvod vhodný osobitného zreteľa. Výnimočnosť inštitútu prikázania sporu z dôvodu vhodnosti je opakovane zdôrazňovaná aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Ndc/20/2010, 7Ndc/11/2012, 4Ndc/14/2011, 3Ndc/18/2010).

9. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. preto prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov oboch procesných stranách, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť občianskeho súdneho konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci.

10. Skutočnosť, ktorou žalovaný odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti vzdialenosť sídla žalovaného (ako aj žalobcu), resp. sídla jeho právneho zástupcu od príslušného súdu. K tomu najvyšší súd uvádza, že sídlo niektorej zo strán alebo ich právnych zástupcov, či prekonanie väčšej vzdialenosti za účelom dostavenia sa na príslušný súd a vynaloženie vyšších výdavkov, nepredstavuje výnimočný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 C.s.p.). Okolnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Akceptáciou takéhoto návrhu žalovaného by - bez danosti okolností výnimočnej povahy - došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich vecnú a miestnu príslušnosť súdov.

11. Zároveň najvyšší súd analogicky poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 1Ndob/64/2010, v zmysle ktorého vec možno prikázať z dôvodu vhodnosti za splnenia nasledovných podmienok, a to predovšetkým súhlasu aj druhej strany sporu a vtedy, ak ide o prejednávanú vec v takom procesnom štádiu, kedy ešte nebolo vo veci konané. V prejednávanom spore už konal ako Okresný súd Lučenec, tak Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorých rozhodnutia boli na dovolanie žalobcu zrušené a vec bola následne vrátená Okresnému súdu Lučenec na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle intencií dovolacieho súdu. Z tohto dôvodu je v tomto procesnom štádiu konania prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava I neúčelné, nakoľko Okresný súd Lučenec, ktorý bol vecne a miestne príslušný na prejednanie sporu v čase podania žalobného návrhu dňa 24.09.2018 je s vecou oboznámený, vykonával dokazovanie a ostatné procesné úkony smerujúce k vydaniu meritórneho rozhodnutia, čím návrhu žalovaného na prikázanie veci inému súdu vyhovieť nie je možné.

12. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p., a preto návrhu žalovaného nevyhovel.

13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.