2Ndob/61/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: CMK, s.r.o., Sandrická 30, 966 81 Žarnovica, IČO: 31 622 780, proti žalovanému: CMK, s.r.o., Teplická 105, 921 01 Piešťany, IČO: 36 247 421, o uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 85Cb/21/2024, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Trnava, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Banská Bystrica.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava listom, sp. zn. 60Cb/111/2024 zo dňa 6. septembra 2024 postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na prejednanie sporu podľa § 26 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“). Podľa Okresného súdu Trnava z návrhu žalobcu vyplýva, že predmet sporu vykazuje znaky vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), a teda vykazuje znaky nekalého súťažného konania. Keďže žalovaný má adresu v obvode Krajského súdu v Bratislave, tak kauzálne príslušným je Mestský súd Bratislava III.

2. S postúpením sporu Mestský súd Bratislava III nesúhlasil a predložil vec spoločne nadriadenému súdu podľa § 43 ods. 2 CSP. Mestský súd Bratislava III poukázal na to, že predmetom konania je návrh o splnenie povinnosti zmeniť obchodné meno žalovaného. Žalobca sa tak na Okresnom súde Trnava, obchodný register, domáhal nápravy skutočnosti, ktorá má pôvod v konaní obchodného registra Okresného súdu Trnava, ktorý pravdepodobne zapísal obchodné meno žalovaného bez predchádzajúceho preverenia si už existujúceho obchodného mena. Podľa Mestského súdu Bratislava III žalobca správne podal návrh na uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno žalovaného na kauzálne a miestne príslušný súd, domáhajúc sa nápravy podľa § 299 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“), a teda Mestský súdBratislava III nie je príslušným na prejednanie veci. Alternatívne, ak by aj Okresný súd Trnava nebol príslušným na prejednanie veci, podľa Mestského súdu Bratislava III by bol príslušným na prejednanie veci Okresný súd Banská Bystrica podľa § 25 ods. 1, ods. 2 CSP, nakoľko medzi priemyselné práva k označeniam sa radí i právo obchodných mien. Na základe uvedeného Mestský súd Bratislava III skonštatoval, že nie je kauzálne príslušným súdom na prejednanie tohto sporu.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Mestskému súdu Bratislava III, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Trnava v zmysle § 43 ods. 2 CSP tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci je dôvodný.

4. Podľa § 25 ods. 1 CSP na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

5. Podľa § 25 ods. 2 CSP ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1.

6. Podľa § 26 písm. a) CSP na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave.

7. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

8. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

9. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

10. Podľa § 299 ods. 1 CMP každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, môže navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra.

11. Podľa § 299 ods. 2 CMP návrh na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra treba odôvodniť tým, že skutkové a právne predpoklady na vykonanie zápisu neboli splnené.

12. Podľa § 300 CMP zápis údajov do obchodného registra, na základe ktorého vznikla právnická osoba, alebo zápis, na základe ktorého došlo k zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu právnickej osoby, nemožno zrušiť.

13. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podaním označeným ako návrh na uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno domáha ochrany svojho obchodného mena. Žalobca sa dožaduje ochrany z dôvodu, že žalovanému bolo do obchodného registra zapísané obchodné meno totožné s jeho vlastným a skôr zapísaným obchodným menom (CMK, s.r.o.).

14. Podľa najvyššieho súdu pre vyriešenie tohto sporu o príslušnosť bolo nevyhnutné sa najskôr zaoberať podaním žalobcu označeným ako návrh na uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno z tohtohľadiska, či ide o návrh na začatie mimosporového konania podľa CMP alebo o žalobu, prostredníctvom ktorej žalobca iniciuje sporové konanie podľa CSP. Po nahliadnutí do predmetného podania je najvyšší súd názoru, že podanie nemá charakter návrhu na začatie konania podľa § 299 a nasl. CMP. Žalobca v podaní nenavrhuje, aby súd zrušil zápis obchodného mena žalovaného v obchodnom registri, ale domáha sa uloženia povinnosti žalovanému, aby svoje obchodné meno zmenil. Najmä z takto formulovaného žalobného návrhu je možné vyvodiť sporový charakter prebiehajúceho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trnava na konanie vo veciach obchodného registra podľa § 279 ods. 3 písm. g) CMP v spojení s § 279 ods. 1, ods. 2 CMP nie je daná.

15. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že Okresný súd Trnava dospel k správnemu právnemu názoru, že nie je príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Napriek tomu vec nesprávne postúpil Mestskému súdu Bratislava III. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 42/2020 (obdobne aj 5Ndob/12/2020), podľa ktorého „Obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva, preto kauzálne príslušným súdom na prejednanie sporu, ktorého predmetom je ochrana obchodného mena, je podľa § 25 ods. 1 Civilného sporového poriadku Okresný súd Banská Bystrica, a to aj v prípade, ak spor má súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania (§ 25 ods. 3 CSP).“

16. Najvyšší súd sumarizuje, že keďže predmetom konania v predloženej veci je ochrana obchodného mena, je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie a rozhodnutie sporu z priemyselného vlastníctva s poukazom na § 25 ods. 1 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.