UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: H.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, B. 8, O., proti žalovanému: H.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, kpt. K. XXXX/XX, S. - W. Mesto, v konaní o neplatnosť a neúčinnosť právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 30Cb/253/2015, o návrhu žalobkyne na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cb/253/2015 Okresnému súdu Bratislava III, n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalobkyne na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila, že konanie v tejto veci začalo na jej návrh pôvodne podaný na Okresný súd Bratislava III, ktorý postúpil vec na Okresný súd Košice I. Takýto postup žalobkyňa namietla s tým, že jej nebolo doručené rozhodnutie o prenesení príslušnosti, čím jej malo byť bránené v prístupe na súd. V návrhu na prikázanie veci inému súdu žalobkyňa zdôraznila, že sa ocitla v stave hmotnej núdze, ktorý stav jej neumožňuje sa dostavovať na súd v Košiciach s poukazom na skutočnosť, že jej zlý a závažný zdravotný stav zásadne ovplyvňuje mobilitu a možnosť prepravy do Košíc. Žalovaná má preto za to, že hospodárnejšie a rýchlejšie by prebehlo konanie na Okresnom súde Bratislava III, a to nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale aj s dopadom na nižšiu zaťaženosť bratislavského okresného súdu.
2. Žalovaný v podanom vyjadrení k návrhu žalobkyne uviedol, že ani v Bratislave sa žalobkyňa nezúčastňuje súdnych pojednávaní, pričom aj na rozvodové konanie sa žalobkyňa dostavila prvýkrát až po desiatich rokoch. Zároveň žalovaný poukázal na množstvo súdnych sporov iniciovaných žalobkyňou na súdoch v Bratislave a v Pezinku, kam na súdne pojednávania žalobkyňa nechodí. K údajne zlému zdravotnému stavu žalovaný uviedol, že žalobkyňa aktívne riadi ako konateľka spoločnosť Top Trend. Preto žalovaný žiada návrhu žalobkyne nevyhovieť.
3. Okresný súd Košice I vec predložil podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p. na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci najvyššiemu súdu, ktorý a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na prikázanie veci nie je dôvodný.
4. Konanie o žalobe žalobkyne začalo do 30.06.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok), účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (prvá veta odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia).
6. Konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.06.2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).
7. Podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
8. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko vec má byť prikázaná z Okresného súdu Košice I na Okresný súd Bratislava III.
9. Žalobkyňa podala návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ešte za účinnosti O. s. p., kedy toto prikázanie bolo upravené v § 12 ods. 2, 3 O. s. p., v takmer totožnom znení ako je to v § 39 ods. 2, 3 C. s. p.
10. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu.
11. Aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O. s. p. (§ 39 ods. 2 C. s. p.) preto prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov oboch procesných stranách, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Podstatný význam má preto tiež stanovisko ostatných strán sporu. Pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť občianskeho súdneho konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci.
12. Nepriaznivý zdravotný stav, ktorý zásadne ovplyvňuje mobilitu a možnosť prepravy do Košíc, ktorými skutočnosťami žalobkyňa odôvodnila svoj návrh na delegovanie veci inému súdu tej istej inštancie, nie sú samé o sebe dostatočným dôvodom pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Rovnako nie je dôvodom delegácie veci ani hmotná núdza žalobkyne ako jednej zo sporových strán, pretože tento stav má dopad na každú sféru jej života, nie len na prebiehajúce súdne konanie. Vo všeobecnosti sú dôvody uvádzané žalobkyňou, resp. problémy tohto druhu (napríklad, že strana sporu nemá bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súdprekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Výsluch strán sporu, ako i svedkov združujúcich sa v obvode iného súdu môže miestne príslušný súd zabezpečiť prostredníctvom dožiadania. (§ 104 C. s. p.) Tiež je potrebné zohľadniť vyjadrenie žalovaného, ktorý s navrhovanou delegáciou veci vyslovil nesúhlas. 13. Napokon nie je ničím preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že Okresný súd Bratislava III by prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie ako Okresný súd Košice I, a to s dopadom na nižšiu zaťaženosť bratislavského okresného súdu, alebo že by tu boli iné relevantné skutočnosti v zmysle uvedených predpokladov prikázania veci inému súdu tej istej inštancie podľa § 39 ods. 2 C. s. p.
14. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že návrh žalobkyne na prikázanie veci zo skúmaných hľadísk presvedčivo nepreukazuje naplnenie výnimočných podmienok, ktoré by odôvodňovali delegáciu prípadu z Okresného súdu Košice I na Okresný súd Bratislava III. Keďže v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C. s. p.; návrhu žalobkyne preto nevyhovel.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal aj postup Okresného súdu Bratislava III ohľadne námietky žalobkyne, že jej nebolo doručené upovedomenie o postúpení veci na Okresný súd Košice I. Toto tvrdenie žalobkyne sa nepreukázalo, keďže zo spisu je zrejmé, že jej upovedomenie o postúpení veci bolo doručené dňa 25.08.2015 (č. l. 23), a to na výhradnú doručovaciu adresu uvedenú v návrhu na začatie konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.