UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: PROYEKT, s.r.o., Šarišská 1, Prešov, IČO: 51 974 339, zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého 320/33, Košice-Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: GENERAL REAL ESTATE s.r.o., Žriedlová 3427/15, Košice - Staré mesto, IČO: 47 862 017, zastúpenému: MG LEGAL s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, Košice, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 22 620 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 64Cb/11/2024, o návrhu žalovaného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod s p. z n. 64Cb/11/2024 Mestskému súdu Košice n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Bratislava III predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalovaného zo dňa 30. mája 2024 (na č.l. 78 spisu) na prikázanie veci sp. zn. 64Cb/11/2024 Mestskému súdu Košice z dôvodu vhodnosti. Žalovaný v návrhu na prikázanie uviedol, že v čase podania Návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací (19. júna 2023), v čase vydania Platobného rozkazu č. k. 15Up/1060/2023-22 zo dňa 7. júla 2023, ako aj v čase podania odporu žalovaného zo dňa 1. augusta 2023 proti vydanému Platobnému rozkazu mal žalovaný sídlo na adrese Záhradnícka 16464/74, 821 08 Bratislava, teda v územnom obvode Mestského súdu Bratislava III, ktorému bola v súlade s právnymi predpismi vec postúpená Okresným súdom Banská Bystrica. Následne žalovaný zmenil sídlo svojej obchodnej spoločnosti z vyššie uvedenej adresy, na novú adresu, a to Žriedlová 3427/15, 040 01 Košice, kde žalovaný dlhodobo podniká, kde má kancelárske priestory a kde žalovaný vykonáva hlavnú časť svojich obchodných aktivít. Táto skutočnosť bola do obchodného registra zapísaná dňa 4. januára 2024. Aktuálne sídlo žalovaného sa tak nachádza v územnom obvode Mestského súdu Košice. Žalovaný vo svojom návrhu na prikázanie veci Mestskému súdu Košice ďalej poukázal na skutočnosť, že ku dňu podania návrhu majú obe sporové strany a ich zástupcovia spoločnú bezprostrednú blízkosť Mestského súdu Košice a prikázanie veci Mestskému súdu Košice by výrazným spôsobom obmedzilonavyšovanie nákladov na obidvoch stranách a prispelo k naplneniu zásady hospodárnosti konania. Zároveň má za to, že v danom prípade neexistuje žiaden dôvod ani predpoklad, že by prikázanie veci Mestskému súdu Košice mohlo mať na žalobcu akýkoľvek negatívny dopad, keď sám žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 24. januára 2024 (na č.l. 57 spisu) navrhol, aby v konaní pokračoval súd príslušný podľa sídla žalovaného, teda Mestský súd Košice. Záverom žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2019 sp. zn. 6Ndc/7/2019 a uviedol, že v rámci konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 64Cb/11/2024, sa k dnešnému dňu neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, ako ani nebol vytýčený termín prvého pojednávania ani predbežného prejednania sporu, z ktorého dôvodu má žalovaný za to, že prikázanie veci v súlade s týmto návrhom nebude na ťarchu žiadnej zo sporových strán a nijakým spôsobom nebude mať negatívny vplyv na dĺžku konania.
2. Mestský súd Bratislava III vec predložil podľa § 39 ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP") na rozhodnutie o návrhu žalovaného na prikázanie veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj,,najvyšší súd"), ktorý vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie veci nie je dôvodný.
3. Podľa § 39 ods. 2, ods. 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
4. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, nakoľko vec má byť prikázaná z Mestského súdu Bratislava III na Mestský súd Košice.
5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu.
6. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť o dôvod vhodný osobitného zreteľa. Výnimočnosť inštitútu prikázania sporu z dôvodu vhodnosti je opakovane zdôrazňovaná aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Ndc/20/2010, sp. zn. 7Ndc/11/2012, sp. zn. 4Ndc/14/2011, sp. zn. 3Ndc/18/2010).
7. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP preto prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov oboch procesných strán, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť občianskeho súdneho konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci.
8. Skutočnosť, ktorou žalovaný odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť.
9. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Ndt/5/2011 uvádza, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Inštitút odňatia a prikázania veci (tzv.delegácia) znamená prelomenie uvedenej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením. Možno ho uplatniť iba vtedy, ak pre uvedený postup existujú dôležité dôvody. Pritom platná právna úprava bližšie nedefinuje pojem,,dôležité dôvody", ale je nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti blízkosť sídiel strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov k Mestskému súdu Košice, kedy by prikázanie veci tomuto súdu podľa žalovaného výrazným spôsobom obmedzilo navyšovanie nákladov na obidvoch stranách a prispelo k naplneniu zásady hospodárnosti konania.
10. K uvedenému najvyšší súd opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť občianskeho súdneho konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci. Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností, či vynaložením vyšších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd sú vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Ndc/1/2011).
11. Najvyšší súd je s ohľadom na vyššie uvedené toho názoru, že kratšia vzdialenosť sídiel strán sporu, ako aj ich právnych zástupcov k súdu, ktorému má byť vec v zmysle návrhu žalovaného prikázaná a s tým spojené obmedzenie navyšovania nákladov na obidvoch stranách sporu nepredstavuje výnimočný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Okolnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu a akceptáciou takéhoto návrhu žalovaného by - bez danosti okolností výnimočnej povahy - došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich vecnú a miestnu príslušnosť súdov.
12. Najvyšší súd súčasne záverom pripomína, že v prejednávanej veci Okresný súd Banská Bystrica, ako súd kauzálne príslušný pre upomínacie konanie (§ 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) prípisom zo dňa 26. januára 2024 (na č.l. 66 spisu) postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu príslušnému na jej prejednanie (§ 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.). Konanie o predmetnom peňažnom nároku bolo začaté dňom doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica a po splnení podmienok podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. tento obchodnoprávny spor pokračuje na príslušnom súde podľa CSP v dôsledku podania návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Konanie začaté na upomínacom súde tvorí jeden celok s konaním na súde príslušnom podľa CSP, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v momente začatia konania na upomínacom súde (§ 36 CSP), (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/3/2023 zo dňa 26. júla 2023 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2023) V okamihu začatia konania na upomínacom súde v prejednávanej veci mal žalovaný svoje sídlo v územnom obvode Mestského súdu Bratislava III.
13. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalovaného nevyhovel.
14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.