2Ndob/42/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: DODS SYSTEM, s.r.o., so sídlom Vajanského 1955/58, 921 01 Piešťany, IČO: 47 813 709, proti žalovanému: LogiCall Slovensko, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 44 151 721, zastúpenému slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 47 246 634, o žalobe na ochranu dobrej povesti právnickej osoby a na zdržanie sa neoprávneného zásahu, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cob/124/2025, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením sporu, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m na konanie a rozhodnutie o odvolaní j e Krajský súd v Žiline.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici predložil spor Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako súdu spoločne nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Žiline z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu sporu Krajským súdom v Žiline, ako súdu funkčne príslušnému v zmysle § 34 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na ustanovenia § 34 ods. 1 a 2, § 40 CSP, § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že vec bola Okresným súdom Žilina predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Vec bola na Krajskom súde v Žiline zaevidovaná pod sp. zn. 10Co/88/2025. Krajský súd v Žiline zároveň doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/33/2025-22 zo dňa 28.04.2025 a odvolanie žalobcu z 02.05.2025.

3. Krajský súd v Žiline písomným podaním zo dňa 23. júla 2025, doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 14.08.2025 postúpil spor ako súdu funkčne príslušnému s odôvodnením, že v danej veci sa žalobca ako obchodná spoločnosť domáha voči žalovanému (taktiež podnikateľskému subjektu) ochrany svojej povesti na tom skutkovom deji/stave, že ho žalovaný opakovane obťažujúcim spôsobomkontaktoval s požiadavkou úhrady pohľadávky, čo podľa žalobcu narúša chod spoločnosti, neprimerane zaťažuje konateľa a zamestnancov a môže poškodiť povesť žalobcu, nakoľko vyvoláva zdanie nedisciplinovanosti a nespoľahlivosti. Uviedol, že v posudzovanej veci má podstata právnych vzťahov sporových strán svoj základ v realizácii zmluvných povinností obchodnej spoločnosti, preto je nárok uplatnený v danej veci obchodnoprávny a samotný/predmetný spor je sporom obchodnoprávnym.

4. Dňa 14.08.2025 bola vec s odvolaním žalobcu zapísaná do civilnoprávneho kolégia pod spisovou značkou 11Co/72/2025 s tým, že riadiaca predsedníčka senátu 11Co písomným podaním zo dňa 14.08.2025 požiadala o pridelenie veci opatrením predsedu súdu s poukazom na to, že uvedený spor je obchodnoprávny, keď sa žalobca ako obchodná spoločnosť domáha voči žalovanému (taktiež podnikateľskému subjektu) ochrany svojej povesti. Opatrením 1SprR/49/2025 z 15. augusta 2025 podpredsedníčka krajského súdu vec vedenú na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/33/2025 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11Co/72/2025 určila na jej zápis náhodným výberom elektronickou podateľňou do nápadu senátov obchodnoprávneho kolégia vybavujúcich agendu „Cob“, s novou spisovou značkou s poukazom na to, že aj Krajský súd v Žiline v postúpení veci zo dňa 23. júla 2025 ustálil, že predmetný spor je sporom obchodnoprávnym, vec preto postúpil krajskému súdu ako súdu príslušnému na konanie o odvolaní v obchodnoprávnych veciach.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, že povinnosťou súdu (aj odvolacieho) je v zmysle § 40 CSP skúmať vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. V súvislosti s posúdením funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, krajský súd poukázal na ust. § 34 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii, ak odsek 2 neustanovuje inak. V zmysle ust. § 34 ods. 2 písm. a/ CSP v spojení s § 22 písm. h/ CSP je Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na konania o odvolaní proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch, o ktorých rozhodoval Okresný súd Žilina.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že v danej veci je predmetom žaloby ochrana dobrej povesti právnickej osoby, zdržanie sa neoprávneného zásahu; obdobne tak predmetom neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcu (vrátane, ale nie výlučne, telefonického, emailového, písomného, SMS alebo osobného kontaktovania) vo veci údajnej pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalobcovi, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina vo veci samej podanej dňa 13.04.2025.

7. Keďže medzi žalobcom a žalovaným sa podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici nejedná o spor obchodnoprávnej povahy, ale ide o spor civilnoprávny pri určovaní funkčnej príslušnosti, je podľa predkladacieho súdu potrebné vychádzať z ust. § 34 ods. 1 CSP. S poukazom na uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že nie je funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalobcu v tomto spore, pretože funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Žiline.

8. Najvyšší súd, ako súd funkčne príslušný (ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline) podľa § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením sporu je dôvodný.

9. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť, na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

10. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Podľa § 22 CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné: a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

12. Podľa § 34 ods. 1 CSP ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

13. Podľa § 34 ods. 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa: a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave, c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

14. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

15. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

16. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

17. Z obsahu spisu najvyšší súd zisťuje, že Krajský súd v Žiline postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie odvolania podaného žalobcom na Krajský súd v Banskej Bystrici dôvodiac, že žalobca ako obchodná spoločnosť sa domáha voči žalovanému (taktiež podnikateľskému subjektu) ochrany svojej povesti. A to na tom skutkovom deji/stave, že ho žalovaný opakovane obťažujúcim spôsobom kontaktoval s požiadavkou úhrady pohľadávky, čo podľa žalobcu narúša chod spoločnosti, neprimerane zaťažuje konateľa a zamestnancov a môže poškodiť povesť žalobcu, nakoľko vyvoláva zdanie nedisciplinovanosti a nespoľahlivosti. Týmto je Krajský súd v Žiline názoru, že je nárok uplatnený v danej veci obchodnoprávny a samotný/predmetný spor je sporom obchodnoprávnym.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici s názorom Krajského súdu v Žiline nesúhlasí, keďže má za to, že medzi žalobcom a žalovaným sa nejedná o spor obchodnoprávnej povahy, ale o spor civilnoprávny. Zdôraznil, že predmetom žaloby je ochrana dobrej povesti právnickej osoby, zdržanie sa neoprávneného zásahu; obdobne tak predmetom neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania žalobcu (vrátane, ale nie výlučne, telefonického, emailového, písomného, SMS alebo osobného kontaktovania) vo veci údajnej pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalobcovi, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina vo veci samej podanej dňa 13.04.2025.

19. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť bolo potrebné vyriešiť otázku povahy predmetného sporu, teda či ho možno považovať za spor obchodnoprávnej alebo civilnoprávnej povahy.

20. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ichvzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán,b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).

23. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

24. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

25. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Podľa § 19b ods. 3 odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

26. Najvyšší súd SR už vo svojom uznesení sp. zn. 6Ndc/15/2019 z 11. decembra 2019 vyslovil, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho-ktorého prípadu preto nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritériá určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania.

27. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku voči žalovanému domáha podľa ust. § 19b, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu okrem iného poukázal, že jeho vytrvalé obťažovanie žalovaným, bez preukázania právneho dôvodu (existencie pohľadávky a oprávnenia ju vymáhať) je v rozpore s dobrými mravmi a neoprávnene zasahuje do jeho práva na pokojný výkon podnikateľskej činnosti. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný narúša chod jeho spoločnosti, neprimerane zaťažuje jeho konateľa a zamestnancov, spôsobuje stratu času. Neustále tvrdenia žalovaného o existencii dlhu môžu podľa žalobcu poškodiť jeho dobrú povesť, najmä ak sú komunikované telefonicky a môžu byť vypočuté tretími osobami. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca až za šikanózne vymáhanie „pohľadávky“. Z toho je zrejmé, že predmetom konania bude predovšetkým posúdenie, či žalovaný neoprávnene zasiahol do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Súd bude skúmať, či žalovaný šíril také nepravdivé tvrdenia, ktoré z objektívneho hľadiska boli spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na dobrej povesti.

28. Hoci právna teória považuje názov a dobrú povesť právnickej osoby za nehmotné statky, ktoré súvisia s priemyselnými právami na označenie, spor, predmetom ktorého je zásah do práva na ochranu názvu a dobrej povesti právnickej osoby môže mať charakter sporu z priemyselného vlastníctva len v prípade, ak k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby dochádza v súvislosti so zásahom do jej duševného vlastníctva, a to vrátane nekalosúťažného konania (VOJČÍK P. et al. Právo duševného vlastníctva. 2. vyd. Plzeň: W. 2014, 494 s.: tiež rozhodnutia sp. zn. 4Ndob/12/2020, 5Ndob/2/2023, 4Ndob/3/2021). O taký prípade ale v posudzovanom prípade nejde, predmetom konania nemá byť posúdenie existencie práva k určitému predmetu práv priemyselného vlastníctva. Vylúčený je tiež zásah súvisiaci s nekalosúťažným konaním, lebo žalobca a žalovaný sa v rámci ich výkonu podnikateľskej činnosti nestretajú v hospodárskej súťaži. Preto spor, o aký ide v posudzovanom prípade, má charakter typického sporu z občianskoprávnej ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 2 a 3Občianskeho zákonníka, na ktorého prejednanie je daná všeobecná miestna príslušnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Ndc/26/2025).

29. S poukazom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že Krajský súd v Banskej Bystrici nie je funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalobcu v tomto spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, pretože funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní je v zmysle § 34 ods. 1 CSP krajský súd v obvode ktorého má sídlo okresný súd, ktorý o veci rozhodol v prvej inštancii, t. j. Krajský súd v Žiline.

30. Vzhľadom na vyššie skutočnosti preto najvyšší súd dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením sporu Krajským súdom v Žiline je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Krajský súd v Žiline.

31. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.