2Ndob/38/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., Váci út 45/B, 113 7 Budapešť, IČ: 01-10-043108, zastúpený PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: BARVIN, s.r.o., Športová 620/14, 943 42 Gbelce, IČO: 43 871 577, zastúpený JUDr. Gergely Pšenákom, advokátom, M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 84,28 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/96/2024, o nesúhlase Okresného súdu Nitra s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Nové Zámky.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica listom sp. zn. 4Up/448/2024 zo dňa 25. apríla 2024 postúpil spor Okresnému súdu Nitra, ako súdu príslušnému na prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších právnych predpisov.

2. S postúpením sporu Okresný súd Nitra nesúhlasil a predložil vec spoločne nadriadenému súdu podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP"). Okresný súd Nitra poukázal na to, že s účinnosťou od 1. júna 2023 je kauzálne príslušný v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Nitre. CSP bližšie nevymedzuje, čo sa považuje za obchodnoprávne spory v zmysle § 22, avšak obchodné veci, resp. obchodnoprávne spory, na účely procesného práva, teda aj CSP vymedzuje doktrína obchodného práva (napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1183.) O obchodnú vec ide vtedy, ak uplatnený nárok má základ v zmluvnom záväzkovom vzťahu, i/ ktorého subjekty mali pri jeho vzniku status podnikateľov a súčasne, ak pri vzniku tohto zmluvného záväzkového vzťahu bolo objektívne zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), ii/ ktorého subjektom je na jednej strane subjekt verejného práva, ak sa tento zmluvný záväzkový vzťah týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a na druhej strane podnikateľ, pričomdo zmluvného vzťahu vstupuje pri podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka), alebo iii/ strany sa písomne dohodli podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, že sa ich zmluvný záväzkový vzťah spravuje Obchodným zákonníkom napriek absencii statusu podnikateľov (§ 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka). Podľa Okresného súdu Nitra je v prejednávanej veci zrejmé, že o žiadny z týchto vzťahov medzi sporovými stranami nejde. Žalobca je obchodná spoločnosť zriadená a registrovaná podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku, ktorá je na základe maďarského zákona oprávnená uplatňovať si pohľadávky voči neoprávneným užívateľom ciest vzniknutých z titulu neoprávneného používania spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku. V danom prípade je predmetom konania pohľadávka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi z dôvodu, že prevádzkoval motorové vozidlo na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku bez platného oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným.

3. Okresný súd Nitra ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5NcC/11/2023 zo dňa 2. novembra 2023, podľa ktorého na to, aby určitý záväzkový vzťah spadal do množiny obchodnoprávnych záväzkov, musí spĺňať kritériá § 261 Obchodného zákonníka, prípadne sa strany môžu v zmysle § 262 Obchodného zákonníka dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravuje Obchodným zákonníkom. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12NcC/2/2024 zo dňa 16. apríla 2024, v ktorom sa uvádza, že o obchodný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi by išlo len v prípade, ak by už pri jeho vzniku bolo zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Podľa Okresného súdu Nitra je žalobou uplatnený nárok občianskoprávnym nárokom. Žalovaným je právnická osoba, ktorá má sídlo v obvode Okresného súdu Nové Zámky. Okresný súd Nitra preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako spoločne nadriadený súd rozhodol v spore o príslušnosť tak, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením sporu je dôvodný a príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Nové Zámky.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Nitra, vzhľadom na predloženie nesúhlasu Okresného súdu Nitra s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica v zmysle § 43 ods. 2 CSP tento nesúhlas prejednal a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Nitra s postúpením veci je dôvodný.

5. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

7. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

8. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

9. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

10. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

11. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide ospor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

12. Podľa § 2 ods. 20 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, sídlom Okresného súdu Nové Zámky je mesto Nové Zámky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Nové Zámky.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

16. Najvyšší súd z obsahu spisu a podanej žaloby zistil, že žalobca je obchodnou akciovou spoločnosťou, ktorá je na základe maďarských právnych predpisov oprávnená vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávky vzniknuté z neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej maďarskými právnymi predpismi. Povinnosť a oprávnenie žalobcu vymáhať predmetné pohľadávky sa má týkať akéhokoľvek neoprávneného používania cestných komunikácii bez ohľadu na účel ich užívania neoprávnenými používateľmi. Z uvedeného najvyšší súd vyvodzuje, že žalovaná pohľadávka má verejnoprávny základ a nie je dôvodné predpokladať, že by sa na ňu mali vzťahovať normy obchodného práva.

17. S prihliadnutím na uvedené najvyšší súd dáva do pozornosti, že z obsahu spisu nezistil obchodný záväzkový vzťah medzi stranami sporu, keďže medzi stranami sporu neboli naplnené podmienky pre vznik obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 alebo § 262 Obchodného zákonníka, a preto v danom prípade nemôže ísť o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy. Nemožno najmä konštatovať, že by pri vzniku pohľadávky bolo zrejmé, že táto sa týka podnikateľskej činnosti strán sporu. Najvyšší súd teda uzatvára, že v tomto prípade ide o spor patriaci do občianskoprávnej agendy.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností najvyšší súd konštatuje, že na určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu na konanie a rozhodnutie v spore je potrebné aplikovať § 12, § 13 a § 15 CSP. S poukazom na adresu sídla žalovaného je vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Nové Zámky.

19. Najvyšší súd ešte pre úplnosť dopĺňa, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky podľa čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Vzhľadom na to, že ide o vec s medzinárodným prvkom, bude povinnosťou príslušného súdu vyhľadať príslušnú priamu normu a ak takej niet, kolíznu normu. Ak právna úprava neobsahuje priamu normu, ale kolíznu, zvolí sa podľa kritéria obsiahnutého v kolíznej norme právny poriadok toho štátu, podľa ktorého sa má vec posudzovať a v takto určenom právnom poriadku je potrebné vyhľadať príslušnú právnu normu vzťahujúcu sa na danú vec.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok