Najvyšší súd

2 Ndob 30/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. S., a. s., T., IČO: X., právne zastúpeného Z. I., s. r. o., J., IČO: X., proti odporcovi P. B. S., a.s., H., IČO: X., právne zastúpenému Š. & P., s. r. o., D., IČO: X., o zdržanie sa nekalosúťažného konania a ochranu práv k ochranným známkam, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10CbPv/17/2012, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 43Ncb/19/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Štefan Baláž, JUDr. Slavoj Sendecký,   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 43Ncb/19/2012 (vec Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10CbPv/17/2012).

II. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Mgr. Jaroslav Gallo, JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD., JUDr. Ivica Hanusková, JUDr. Danica Kočičková, JUDr. Oľga Maľová, JUDr. Jaroslav Mikulaj, JUDr. Alexander Mojš, JUDr. Zita Nagypálová, Mgr. Ema Novodomcová, JUDr. Mária Podhorová, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Mária Rišiaňová, JUDr. Mária Trubanová, PhD., JUDr. Ferdinand Zimmermann, JUDr. Drahomíra Dibdiaková, JUDr. Miroslav Klátik, JUDr. Eva Kmeťová, JUDr. Alena Križanová, JUDr. Daniela Maštalířová, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Miriam Sninská, JUDr. Eva Železníková, JUDr. Alena Antalová, JUDr. Jarmila Badíková, pán Ľudovít Bradáč, Mgr. Ivana Datlová, JUDr. Drahomíra Mikulajová, JUDr. Jana Novotná, JUDr. Milan Segeč, JUDr. Ján Škvarka, JUDr. Eva Valenčíková, JUDr. Juraj Babjak, Mgr. Ján Bednár, JUDr. Ján Bobor, JUDr. Ľubomír Bušík, PhD., JUDr. Ján Deák, Mgr. Rudolf Ďurta, JUDr. Peter Chovanko, JUDr. Jozef Mikluš, Mgr. Alojz Palaj, JUDr. Jozef Ryant,   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 43Ncb/19/2012 (vec Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10CbPv/17/2012).

O d ô v o d n e n i e :

V konaní o zdržanie sa nekalosúťažného konania a ochranu práv k ochranným známkam, ktoré je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10CbPv/17/2012, odporca svojím podaním doručeným tomuto súdu dňa 20. 09. 2012, namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici. V podanej námietke zaujatosti odporca uviedol, že jediným konateľom a spoločníkom právneho zástupcu navrhovateľa je JUDr. E. Z., ktorý pôsobil ako sudca na Okresnom súde Banská Bystrica v rokoch 1985 – 1993, a aj na Krajskom súde v Banskej Bystrici v rokoch 1993 – 1996. Odporca poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Podľa odporcu nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť. Podľa odporcu iba nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 71/97). Odporca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnom prípade, sp. zn. 5Nc/23/2008, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hanif a Khan proti Spojenému kráľovstvu č. 52999/08 a 61779/08 zo dňa 20. 12. 2011. Odporca zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva dospel v uvedenej veci k záveru, že ak je členom poroty policajt, ktorý je bývalým kolegom svedka v konaní, zakladá to porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporca má za to, že namietaní sudcovia a právny zástupca navrhovateľa, niekoľko rokov zdieľali rovnaké pracovisko a nadviazali podľa jeho názoru prinajmenšom kolegiálne vzťahy. Táto skutočnosť vzbudzuje v odporcovi obavu, že jeho právo na spravodlivý proces je za uvedených okolností ohrozené.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 43Ncb/19/2012 podľa ust. § 15 ods. 1 O. s. p. predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanej námietke voči sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ust. § 16 ods. 1 O. s. p.) vzal na zreteľ, že vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici a skúmal existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vo vzťahu k všetkým sudcom, a nielen tým, ktorí podľa rozvrhu práce tohto krajského súdu majú predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,   k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade príbuzenského alebo jemu obdobného vzťahu sudcu k účastníkovi konania, ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny), alebo k zástupcovi účastníka konania.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy S. republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa ust. § 15 O. s. p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.

Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania   a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).

I keď zákon v ust. § 14 ods. 1 O. s. p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ust. § 14 ods. l O. s. p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne   a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov   z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Štefan Baláž uviedol, že k účastníkom konania, právnemu zástupcovi odporcu a k veci, nemá žiaden vzťah. S právnym zástupcom navrhovateľa, resp. s jeho konateľom je v kamarátskom vzťahu, nakoľko to je jeho bývalý kolega z čias jeho pôsobenia na krajskom súde, avšak sa necíti byť voči nemu zaujatým.

Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Slavoj Sendecký uviedol, že sa voči právnemu zástupcovi navrhovateľa cíti byť zaujatý, keďže ho veľmi dobre pozná, i keď sa s ním pravidelne nestretáva, avšak ho považuje za svojho priateľa.

U sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Slavoja Sendeckého, ktorí sa vyjadrili tak, že majú k právnemu zástupcovi navrhovateľa, resp.   k   JUDr. E. Z., bližší osobný (priateľský) vzťah, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že vzťah uvedenej povahy a intenzity zakladá skutočnosť relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a je dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci. Takto uvedené vzťahy (priateľské) zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkom konania, resp. ich zástupcom z oboch sledovaných hľadísk (tak zo subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho) a sú spôsobilé naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sudcovia uvedení vo výrokovej časti pod bodom I. tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.

V prípade sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici (Mgr. Jaroslav Gallo, JUDr. Danica Kočičková, JUDr. Oľga Maľová, JUDr. Jaroslav Mikulaj, JUDr. Zita Nagypálová, JUDr. Drahomíra Dibdiaková, JUDr. Eva Kmeťová, JUDr. Mária Trubanová, JUDr. Alena Antalová, JUDr. Jana Novotná, JUDr. Milan Segeč, JUDr. Ján Škvarka), ktorí vo svojich písomných oznámeniach poukázali na kolegiálny, či bližšie neurčený osobný vzťah k právnemu zástupcovi navrhovateľa (JUDr. E. Z.) a zo vzťahu takejto povahy nevyvodzovali existenciu dôvodu vylučujúceho ich z prejednávania a rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, že vo všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov založené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, že JUDr. E. Z. osobne poznajú ako bývalého kolegu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie týchto sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O. s. p. (obdobne napr. sp. zn. 7Nc/1/2012, 1Nc/9/2012). Až v prípade, že by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec a nadobudol tak charakter bližšieho priateľského, či úzkeho súkromného vzťahu (zodpovedajúcej intenzity), mohlo by ísť o okolnosť vzbudzujúcu odôvodnene pochybnosti o nezaujatosti. Bez ďalšieho osobný vzťah predstavuje všeobecnú deklaráciu, neprezradzujúcu jeho podstatu (intenzitu), preto nemožno z neho vyvodiť záver, že by tento vzťah k JUDr. E. Z., presiahol rámec kolegiálneho (profesionálneho) vzťahu. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade naplnené.

V prípade sudcov uvedených vo výrokovej časti pod bodom II. tohto rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil také okolnosti, ktoré sú relevantné z pohľadu ustanovenia § 14 O. s. p., preto rozhodol, že týchto sudcov nevylučuje z prejednávania   a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2012

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová