UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava 831 04, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: VP architects, s.r.o., so sídlom Javorinská 26, Prešov 080 01, IČO: 36 798 771, zastúpenému: JUDr. Ján Garaj, MBA, advokát Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 9.655,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov predložil vec vedenú pod sp. zn. 18Cb/186/2016, Najvyššiemu súdu SR v Bratislave v zmysle ust. § 39 ods. 2 C. s. p. s návrhom žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti. Dôvod vhodnosti, podľa obsahu návrhu na prikázanie veci, žalobca vidí v tom, že žalovaný má podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov sídlo na adrese Javorinská 26, 080 01 Prešov, avšak faktické miesto výkonu svojej činnosti autorizovaného architekta má v Bratislave na adrese Ovsištské námestie 1, 85 104 Bratislava, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj informácia uvedená na webovej stránke žalovaného. Na základe objednaného diela - projektová dokumentácia - mala byť zrealizovaná nehnuteľnosť v katastrálnom území: Vinohrady, obec: BA - m. č. NOVÉ MESTO, okres: Bratislava III. Nakoľko všetky skutkové okolnosti významné pre spor nastali v meste Bratislava, sa podľa žalobcu, delegáciou miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava III zabezpečí dodržanie princípu hospodárnosti konania, nakoľko odpadne neprimerané zaťažovanie strán sporu a iných osôb o neprimerané náklady a neprimeraný čas vynaložený z dôvodu účasti na pojednávaniach, nakoľko bude jednoduchšie zabezpečiť dôkazné prostriedky použiteľné v tomto konaní na Okresnom súde Bratislava III, z dôvodu, že tie sa nachádzajú práve v Bratislave, zároveň aj všetky dotknuté orgány majú sídlo v meste Bratislava. Súčasne poukázal na to, že na strane žalobcu vznikla škoda, spôsobená v oblasti jeho majetkovej sféry, preto ťažiskom sporu bude zistenie konania žalovaného pri vypracovávaní projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby na pozemku v k. ú. Vinohrady (okres Bratislava III.). Podľa miesta vzniku ujmy je preto hospodárnejšie, rýchlejšie a účinnejšie, aby konanie prebiehalo „na mieste samom“, t. j., v obvode ktorého došlo k skutočnosti zakladajúcej právo na náhradu ujmy, teda Okresný súd Bratislava III.
2. Žalovaný s návrhom na prikázanie veci nesúhlasil z dôvodu, že je nevyhnutné pri stanovení miestnej príslušnosti pokladať za rozhodujúci ten parameter, ktorého sa týka hlavný predmet sporu. V tomto prípade je hlavným predmetom sporu tvrdený nárok zo zodpovednosti za vady diela, pričom tvrdená zodpovednosť za škodu má zanedbateľný vyznám (žalobca si uplatňuje škodu len do výšky 331,50 Eur). Poukázal na to, že žalobca taxatívne vymenúva navrhované dôkazy, ktoré sú listinného charakteru, a ktoré boli prílohou žaloby a žalovanému nie je známe, že by žalobca navrhoval dôkazy výsluchom osôb, ktoré sa zdržiavajú v obvode Okresného súdu Bratislava III, pripadne dôkazy obhliadnutím tam nachádzajúcich sa objektov. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá má riadne sídlo v obvode Okresného súdu Prešov, ktoré je bez ohľadu na zriadené pracovisko v Bratislave centrom riadenia žalovaného.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 39 ods. 3 C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
4. Podľa ust. § 36 C. s. p. konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
5. Podľa ust. § 39 ods. 2, 3 O. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
6. Delegácia z dôvodu vhodnosti je výnimkou z ústavou zaručeného práva, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a preto k nej možno pristúpiť len v ojedinelých prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným než miestne príslušným súdom znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Miestna príslušnosť súdu na prejednanie žaloby je presne upravená v Civilnom sporovom poriadku. Súd do nej môže zasahovať, len ak to tento procesný predpis dovoľuje. To znamená, že skutočnosti, o ktoré sa prikázanie veci opiera musia mať výnimočnú povahu. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
7. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že v danej veci sú predmetom konania primárne nároky uplatnené titulom vád z diela, na ktoré prejednanie veci je príslušný všeobecný súd žalovaného ( § 13, § 15 ods. 1 C. s. p.).
8. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ust. § 39 ods. 2 C. s. p. do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov procesných strán, pričom na pomery a dôvody strany, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu, alebo na konanie ako také.
9. Dôvody, ktoré uviedol žalobca v návrhu na prikázanie veci, nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa oproti prejednaniu veci Okresným súdom Prešov neprinesie výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného výkon jeho podnikateľskej činnosti je vedený zo sídla žalovaného zapísaného v obchodnom registri, t. j. z mesta Prešov. Pri rozhodovaní o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti tiež treba prihliadať na zachovanie rovnosti strán a pod vhodnosťou treba rozumieť aj hľadisko hospodárnosti konania z pohľadu vzniku možných trov konania.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky za základe uvedeného dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky vhodnosti prikázania prejednávanej veci v zmysle ust. § 39 ods. 2 C. s. p. a pretonávrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.