UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica, Bratislava, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, proti žalovanej: JUDr. Ivana Gaľová, Prešov, Jarková 14, IČO: 51 638 932, správca úpadcu RECYCENTRUM, a.s. v konkurze, Snina, Študentská 4154/50, IČO: 36 767 182, o určenie právneho dôvodu pohľadávky, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/9/2021, o nesúhlase Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na konanie a rozhodnutie o odvolaní j e Krajský súd v Košiciach.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) predložený Krajským súdom v Košiciach súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Krajský súd v Košiciach nesúhlasí s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove.
2. Krajský súd v Prešove postúpenie veci Krajskému súdu v Košiciach založil na právnom názore, že nie je kauzálne a funkčne príslušný na rozhodnutie o tomto odvolaní, nakoľko príslušným odvolacím súdom je Krajský súd v Košiciach. Uviedol, že po predložení veci Krajskému súdu v Prešove došlo k zmene právnej úpravy v prípade funkčnej príslušnosti odvolacích súdov vo veciach obchodnoprávnych. Zdôraznil, že podľa prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023 zákonodarca určil pre konania, ktoré neboli začaté a právoplatne skončené, aby ich prejednali a rozhodli vecne a miestne príslušné súdy. Funkčná príslušnosť súdov, ktorá určuje súd, ktorý určitú vec prejedná a rozhodne v inštančnom postupe o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, upravená v prechodných ustanoveniach nebola. Za týchto okolností treba vychádzať pri určovaní funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu v obchodných veciach z princípu okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470 os. 1 CSP), ktorý je základným východiskom pri aplikácii procesných noriem tak, aby bola zabezpečená okamžitá účinnosť procesného predpisu zakotvujúceho špecifické požiadavky zákonodarcu, v danom prípade napríklad v rovine kauzálnej príslušnosti odvolacieho súdu, ktoré súmotivované požiadavkou na špecializáciu súdov a sudcov v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je to aj v prejednávanej veci, kde špecializáciu a kauzálnu príslušnosť odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach zakotvil zákonodarca v § 34 ods. 2 Zákona č. 150/2022 Z. z.
3. Krajský súd v Košiciach svoj nesúhlas s postúpením veci založil na tom argumente, že žalovaný podal 1. marca 2022 odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/9/2021-50 z 10. februára 2022, ktorým okamihom sa začalo odvolacie konanie. V čase podania odvolania bol funkčne príslušný súd na prejednanie odvolania Krajský súd v Prešove. Zdôraznil, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vydané v konaní podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP (konanie začaté po 31. máji 2023 na Okresnom súde Prešov) sa preto vzťahuje ustanovenie § 34 ods. 1 CSP, podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Krajský súd v Košiciach preto nesúhlasí s predmetným postúpením vecí zo strany Krajského súdu v Prešove, pretože na konania v obchodnoprávnych sporoch začatých do 31. mája 2023 na okresných súdoch v územnom obvode Krajského súdu v Prešove je aj naďalej funkčne príslušný ako odvolací súd Krajský súd v Prešove a to podľa § 34 ods. 1 CSP.
4. Najvyšší súd, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Prešove a Krajskému súdu v Košiciach (§ 43 ods. 2 CSP), dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu nie je dôvodný.
5. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť, na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
6. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
7. Podľa § 22 CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné: a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
8. Podľa § 34 ods. 1 CSP ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
9. Podľa § 34 ods. 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa: a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave, c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
10. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
11. Podľa § 471c CSP konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
12. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolanie bolo podané (a teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „novela“), ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou novely.
13. V procesnom práve je pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je preto potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti.
14. V rámci novely Civilného sporového poriadku bolo prijaté aj prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 471c CSP, podľa ktorého sa konania začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (s výnimkou prípadov, kedy osobitný predpis výslovne upravil prechod výkonu súdnictva na iný súd). Uvedené prechodné ustanovenie tak upravuje zachovanie vecnej a miestnej príslušnosti v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Predmetné prechodné ustanovenie ale neupravuje zachovanie funkčnej a ani kauzálnej príslušnosti, čo vyplýva z gramatického (jazykového) výkladu predmetného ustanovenia. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť v prechodnom ustanovení § 471c CSP aj zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti, urobil by tak obdobne, ako v prípade § 470 ods. 4 CSP.
15. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je potom novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti obsiahnutú v § 34 ods. 2 CSP potrebné aplikovať aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023.
16. V predloženom spore o príslušnosť je potrebné vyriešiť aj nadväzujúcu otázku výkladu § 34 ods. 2 CSP vo vzťahu k obchodnoprávnym sporom, kedy okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim v prvej inštancii, nie je okresný súd vymedzený v § 22 písm. d) až h) CSP. V tomto prípade bol okresným súdom rozhodujúcim v prvej inštancii Okresný súd Prešov, teda okresný súd patriaci podľa § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov do obvodu Krajského súdu v Prešove.
17. Najvyšší súd vychádzajúc z gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22 CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch, ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania, za súčasnej absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu, dospel k záveru, že § 34 ods. 2 CSP je potrebné od 1. júna 2023 aplikovať aj v takom prípade, keď okresný súd rozhodujúci obchodnoprávny spor v prvej inštancii nie je jedným z okresných súdov vymedzených v § 22 písm. d) až h) CSP. Preto pokiaľ súdom rozhodujúcim v prvej inštancii je Okresný súd Prešov, ktorý patrí do obvodu Krajského súdu Prešove, je potrebné aplikovať § 34 ods. 2 písm. c) CSP a príslušným na konanie o odvolaní je Krajský súd v Košiciach.
18. Najvyšší súd si je vedomý zložitosti otázok vyvolaných novelou a nejednoznačnosti až rozpornosti novej právnej úpravy. Zvažujúc aj prísne formalistický výklad (kde okresnými súdmi podľa § 34 ods. 2 CSP by bolo potrebné vnímať jedine okresné súdy vymedzené v § 22 písm. d) až h) CSP), ktorý by zapríčinil dvojkoľajnosť posudzovania funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnychsporoch, najvyšší súd uprednostnil výklad, ktorý rešpektuje účel prijatej novely a zabezpečí jednotné posudzovanie funkčnej príslušnosti odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch za účinnosti novely. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilné sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.
19. Najvyššiemu súdu je známy aj právny názor (prezentovaný najmä Krajským súdom v Banskej Bystrici), podľa ktorého sa má v súvislosti s novelou uplatňovať zásada dokončenia vecí na súdoch príslušných podľa predpisov do 31. mája 2023 s výnimkou výslovne upraveného prechodu výkonu súdnictva v osobitnom predpise, pričom zmenu funkčnej príslušnosti nie je možné stotožňovať s prechodom výkonu súdnictva. Výkladom § 471c CSP, ktorý nezohľadňuje aj zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti, nie je zachovaný účel reformy súdnej mapy vykonaný novelou. Podľa tohto právneho názoru je zároveň funkčnú príslušnosť podľa § 34 ods. 2 CSP potrebné vnímať ako kauzálnu príslušnosť, ktorú je možné považovať za poddruh miestnej príslušnosti.
20. Najvyšší súd k tomuto právnemu názoru zdôrazňuje, že nemožno jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Uvedenému nezodpovedá právna úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti.
21. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak, Krajským súdom v Bratislave prezentovaný výklad, podľa ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.
22. Pri faktickom prechode výkonu súdnictva, ku ktorému dochádza zmenou funkčnej príslušnosti v odvolacích konaniach začatých do 31. mája 2023, najvyšší súd uvádza, že krajský súd je povinný skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré v rámci novely prijaté nebolo.
23. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy najvyšší súd poukazuje aj na obdobné názory vyslovené najvyšším súdom v uznesení z 28. júna 2023, sp. zn. 6Ndc/19/2023 a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 257/2023. Totožné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, boli zároveň už prijaté aj v uznesení najvyššieho súdu zo 16. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/2023. Najvyšší súd dopĺňa, že prijatými závermi neprichádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keď kzmene funkčnej príslušnosti prišlo, na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu.
24. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením sporu Krajským súdom v Prešove nie je dôvodný. Na konanie a rozhodnutie o odvolaní je preto príslušný Krajský súd v Košiciach.
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.