2Ndob/2/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v exekučnej veci oprávneného: T. W., nar. XX. K. XXXX, bytom K., proti povinnému: Ing. G. K., nar. XX. B. XXXX, bytom C., zastúpenému advokátskou kanceláriou AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, o vymoženie 1.262,63 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/365/2006 a Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 9CoE/122/2021, o návrhoch oprávneného na prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

I. Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/365/2006 a Krajskom súde v Nitre pod. sp. zn. 9CoE/122/2021 na Krajský súd v Bratislave, n e v y h o v u j e.

II. Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/365/2006, a Krajskom súde v Nitre pod. sp. zn. 9CoE/122/2021 na Krajský súd v Trnave, n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj,,najvyšší súd“) návrhy oprávneného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. 1.2. Podaním zo dňa 2. júla 2009 (č.l. 194 spisu) doručeným Okresnému súdu Nitra sa oprávnený domáhal, aby bola vec delegovaná z príslušného Krajského súdu v Nitre na Krajský súd v Bratislave, z dôvodu vhodnosti v zmysle ust. § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,O. s. p.“). Vo svojom návrhu na prikázanie veci uviedol, že nemá absolútnu dôveru voči Krajskému súdu v Nitre, kde sa proti oprávnenému vo viacerých konaniach vedie,,nečistá hra, kde je dopredu všetko vybavené, sudcovia súdu robia obštrukcie a schválnosti, negujú predložené podania a relevantné listinné dôkazy, konajú účelovo, porušujú zákony a negujú prípisy nadriadených orgánov, teda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajskej prokuratúry v Nitre“. Navrhol, aby bola vec delegovaná Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti, nakoľko pri tejto delegácii bude predpoklad hospodárnejšieho, rýchlejšieho a po skutkovej stráne spoľahlivejšieho a dôkladnejšieho procesného postupu. 1.3. Návrhom na prikázanie veci inému krajskému súdu z dôvodu vhodnosti

zo dňa 12. júna 2015 (č.l. 266 spisu) sa oprávnený domáhal, aby bola vec z Krajského súdu v Nitre prikázaná Krajskému súdu v Trnave. Vo svojom podaní oprávnený opätovne uviedol, že,,Krajský súd v Nitre porušuje zákon a základné práva oprávneného, neguje relevantné listinné dôkazy, účelovo nechce zistiť skutkový stav veci, v danom prípade konflikt medzi stranami konania vo veci splatenia pôžičky.“ Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby vec bola prikázaná Krajskému súdu v Trnave, ktorý umožní zodpovedne a po skutkovej stránke spoľahlivejší procesný postup než súd príslušný.

2. Krajský súd v Nitre vec predložil podľa § 12 ods. 2, 3 O. s. p. (§ 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku [ďalej len,,C.s.p.“]) na rozhodnutie o návrhoch oprávneného na prikázanie veci zo dňa 2. júla 2009 a 12. júna 2015 najvyššiemu súdu, ako súdu najbližšie spoločne nadriadenému Krajskému súdu v Nitre, Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave, ktorý vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhy oprávneného na prikázanie veci nie sú dôvodné.

3. Podľa § 12 ods. 2, 3 O. s. p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.

4. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 13 C. s. p. je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6. Podľa § 14 C. s. p. všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 7. Podľa ust. § 36 C. s. p. konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 8. Podľa § 39 ods. 2, 3 C. s. p. na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

9. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu. Výnimočnosť inštitútu prikázania sporu z dôvodu vhodnosti je opakovane zdôrazňovaná aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Ndc/20/2010, 7Ndc/11/2012, 4Ndc/14/2011, 3Ndc/18/2010).

10. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. preto prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov oboch procesných stranách, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť občianskeho súdneho konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci.

11. Oprávnený v rámci svojho návrhu na prikázanie veci zo dňa 2. júla 2009 ani návrhu na prikázanie veci zo dňa 12. júna 2015 neuviedol žiadne výnimočné a dôležité dôvody vhodnosti pre prikázanie sporu Krajskému súdu v Bratislave, resp. Krajskému súdu v Trnave. Najvyšší súd SR nemal ničím preukázané, prečo by mali práve Krajský súd v Bratislave či Krajský súd v Trnave prejednať predmetnú vec hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie ako Krajský súd v Nitre. Oprávnený tvrdil, že v priebehu konania pred Okresným súdom Nitra a Krajským súdom v Nitre došlo k strate dôvery oprávneného voči sudcom týchto súdov. Podstatná argumentácia oprávneného, týkajúca sa zaujatosti sudcov vo veci konajúcich súdov, je z pohľadu ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. irelevantná. 12. Najvyšší súd po zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že oprávnený v návrhoch na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti na Krajský súd v Bratislave, resp. na Krajský súd v Trnave nepoukázal na také výnimočné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prikázanie sporu navrhovanému súdu, preto súd návrhom oprávneného nevyhovel. 13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.