2 Ndob 2/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. S., spol. s r. o., C., zastúpeného JUDr. E. G., advokátkou, L., proti žalovanému Ing. F. L. CSc., o zaplatenie

1 013 500,-- Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

28Cb 16/2001, o vylúčení predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave

JUDr. Jarmily Glončákovej, takto

r o z h o d o l :

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Jarmila Glončáková, nie

je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 28Cb 16/2001.

O d ô v o d n e n i e :

V prejednávanej vyššie označenej veci v priebehu konania predsedníčka senátu

JUDr. Jarmila Glončáková podľa ustanovenia § 15 ods. 1 O. s. p. oznámila predsedníčke

súdu, svoju zaujatosť vo vzťahu k žalovanému, pretože 17. januára 2012 jej bolo

doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava l. sp. zn. 12C 1/2012, ktorým rozhodol

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľa Ing. F. L. CSc. Predmetom

tohto návrhu je právo na náhradu nemajetkovej ujmy a ochrana osobnosti

a predsedníčka senátu JUDr. Jarmila Glončáková je odporcom v uvedenom spore.

Uviedla, že aj keď nemá k dispozícií návrh, po prečítaní uvedeného uznesenia sa cíti

byť zaujatá vo vzťahu k Ing. F. L. CSc. a zvažuje podanie žaloby na neho

za ohováranie. Súčasne vyjadrila súhlas s pridelením veci inému sudcovi.

Krajský súd v Bratislave v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 O. s. p. predložil

námietku zaujatosti na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorému

spis došiel dňa 26. januára 2012, nakoľko predsedníčka súdu mala za to, že nie sú dané

dôvody na vylúčenie predsedníčky senátu z prejednávania a rozhodovania danej veci

a ide len i jej pocity.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

podľa § 16 ods. 1 O. s. p. o tom, či je sudca vylúčený, po oboznámení sa s obsahom

pripojeného súdneho spisu dospel k záveru, že námietka zaujatosti nemá oporu

v zákone, ani v judikatúre súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva.

Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno

mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní

a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal

a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom

a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku

konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O. s. p.

konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich

zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného

takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí

sudcova nezaujatosť pochybnou. Na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať

pocity sudcu alebo nadriadeného súdu o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti

sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať

o sudcovej nezaujatosti.

Sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený

predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže

v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy

prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Podľa prevažujúcej súdnej praxe otázku

vylúčenia sudcu nie je možné spájať s pocitmi sudcu, ale len so skutočnosťami, ktoré

môžu vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti v konkrétnej veci. K vylúčeniu sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, ak je zjavné, že vzťah sudcu

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu a povahu, že aj

napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne

rozhodovať. Sudca ako reprezentant verejnej moci môže byť objektom i neoprávnenej

kritiky napríklad aj v masovokomunikačných prostriedkoch. Práve pre jeho postavenie

je od sudcu nevyhnutné požadovať vyšší stupeň tolerancie a nadhľadu, než to je u iných

osôb.

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Jarmila Glončáková len

na základe rozhodnutia o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v spore o náhradu

nemajetkovej ujmy a ochranu osobnosti, v ktorom je uvedená ako odporkyňa, uviedla,

že sa cíti byť v prejednávanej veci pre vzťah k žalovanému zaujatá. Z jej podania nie je

zrejmé znenie výroku rozhodnutia, či spor súvisí s jej postavením sudkyne a nevedno, či

bol podaný návrh vo veci samej a na akom skutkovom základe. Podľa názoru

najvyššieho súdu v jej podaní nie sú uvedené nijaké právne relevantné dôvody, pre ktoré

by predsedníčka senátu JUDr. Jarmila Glončáková mala byť vylúčená z prejednávania

a rozhodovania danej veci. V tomto podaní nie sú uvedené nijaké objektívne existujúce

zákonné dôvody, ale iba subjektívna domnienka sudkyne o jej možnej neobjektívnosti,

ktorú dostatočne nekonkretizuje, nepreukazuje a nedokladá.

Záverom najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z dohadov,

predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť existenciu dôvodu, ktorý sudcu

vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. (k tomu

pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 26/2006

publikované v ZSP zošit č. 2, ročník 2011, str. 44 a nasl.; obdobne uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ndz 1/2011 zo 07. 04. 2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 16 ods. 1 O. s. p. rozhodol, že

predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Jarmila Glončáková nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. 28Cb 16/2001.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte

pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. februára 2012

JUDr. Beata Miničová v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová