2Ndob/17/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: P.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. E. č. X, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Second Chance, s. r. o., so sídlom Kamenice 6, 902 01 Pezinok, IČO: 50 567 845, 2/ P.. Z. D.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.Á. XXXX/X, XXX XX E. - H. A., zastúpeným JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 4.050,- Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 36Cb/82/2020, o návrhu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 36Cb/82/2020, Okresnému súdu Košice I alebo Okresnému súdu Michalovce, n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Pezinok predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj,,NS SR“) spis na rozhodnutie o prikázaní sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu tej istej inštancie na základe návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice I alebo Okresnému súdu Michalovce.

2. Zo spisu vyplýva, že konanie bolo začaté na základe návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2020. V rámci upomínacieho konania došlo Okresným súdom Banská Bystrica k vydaniu platobného rozkazu zo dňa 29. mája 2020, č. k. 28Up/829/2020-56. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu odpor (č. l. 65 a nasl. spisu). V rámci svojho vyjadrenia k podanému odporu (č. l. 93 a nasl. spisu) žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len,,C.s.p.“). Vzhľadom na uvedené Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Pezinok, ako súdu príslušnému na jej prejednanie, a to v súlade s ust. § 10 ods. 3, resp. 14 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (č. l. 115 spisu).

3. Dňa 13.01.2021 bol Okresnému súdu Pezinok doručený návrh žalobcu na prikázanie veci inému súdu v zmysle ust. § 39 ods. 2 C.s.p. (č. l. 135, doručenka na čl. l. 137 spisu), ktorým sa tento domáhal, abysúd spor prikázal inému súdu tej istej inštancie, a to buď Okresnému súdu Košice I alebo Okresnému súdu Michalovce. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že jeho bydlisko, ako aj sídlo právnej zástupkyne žalovaných sa nachádza v Michalovciach a bydlisko žalovaného 2/, ktorý je zároveň konateľom žalovaného 1/ sa nachádza v Košiciach, na základe čoho považoval žalobca zákonom stanovené podmienky na postup súdu podľa ust. § 39 ods.2 C.s.p., za splnené.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Pezinok a Okresnému súdu Košice I, resp. Okresnému súdu Michalovce (§ 39 ods. 3 C.s.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhu žalobcu na tzv. vhodnú delegáciu nie je dôvodné vyhovieť.

5. Podľa ust. § 36 C. s. p., konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

6. Podľa § 12 C. s. p., je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 13 C. s. p., je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa § 15 ods. 1 C. s. p., je všeobecným súdom právnickej osoby súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

9. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

10. Podľa 39 ods. 3 C. s. p., o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

11. K návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice I alebo Okresnému súdu Michalovce z dôvodu vhodnosti Najvyšší súd SR uvádza, že delegácia z dôvodu vhodnosti je výnimkou z ústavou zaručeného práva, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a preto k nej možno pristúpiť len v ojedinelých prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným než miestne príslušným súdom znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Miestna príslušnosť súdu na prejednanie žaloby je presne upravená v Civilnom sporovom poriadku. Súd do nej môže zasahovať, len ak to tento procesný predpis dovoľuje. To znamená, že skutočnosti, o ktoré sa prikázanie veci opiera musia mať výnimočnú povahu. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, a treba posúdiť, či delegovaním veci inému súdu tej istej inštancie nedôjde iba k tomu, že obdobnými dôsledkami navrhovanej vhodnej delegácie sa nezaťaží druhá strana sporu.

12. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p., na základe uvedeného prichádza do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov oboch procesných strán, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Podstatný význam má preto tiež stanovisko ostatných strán sporu. Pokiaľ je návrh na delegáciu veci z dôvodu vhodnosti odôvodňovaný tým, že prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie je v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania, treba mať na zreteli objektívnu hospodárnosť civilného sporového konania ako celku, nie subjektívnu (osobnú) hospodárnosť procesného postupu strany sporu, ktorá navrhuje delegovanie veci.

13. Žalobca v rámci svojho návrhu na prikázanie sporu zo dňa 13.01.2021 neuviedol žiadne výnimočné a dôležité dôvody vhodnosti pre prikázanie sporu Okresnému súdu Košice I alebo Okresnému súdu Michalovce. Najvyšší súd SR nemal ničím preukázané, prečo by mal práve Okresný súd Košice I, resp. Okresný súd Michalovce, prejednať predmetnú vec hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie ako Okresný súd Pezinok. Žalobca argumentoval tým, že jeho bydlisko, ako aj sídlo právnej zástupkyne žalovaných sa nachádza v Michalovciach a bydlisko žalovaného 2/, ktorý je zároveň konateľom žalovaného 1/ sa nachádza v Košiciach.

14. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že v predmetnej veci ide o spor vyplývajúci zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2019. V rámci tohto zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť k vzniku dlhu vo výške 4.050,- Eur titulom neuhradeného nájomného a zálohy, za splnenie ktorého dlhu ručí žalovaný 2/. Miestna príslušnosť súdu oprávneného vec prejednať a rozhodnúť sa spravuje ust. § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p.

15. Napriek tomu, že žalobca mal vo svojom návrhu na prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie objasniť, prečo by prejednanie veci práve Okresným súdom Košice I, resp. Okresným súdom Michalovce, znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci, tak podstatná argumentácia žalobcu sa týkala jeho bydliska, sídla právnej zástupkyne žalovaných a bydliska žalovaného 2/, ktorý je zároveň konateľom žalovaného 1/.

16. K argumentom žalobcu Najvyšší súd SR považuje za potrebné poukázať na už ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej sú problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností alebo vynaložením väčších výdavkov za účelom dostavenia sa na súd vo všeobecnosti skôr bežné a nemôžu bez ďalšieho byť dôvodom na prikázanie veci inému súdu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ndc/1/2011, 3Ndob/7/2015, 3Ndc/15/2009, 3Ndc/22/2008, 3Ndc/11/2009, 3Ndob/6/2015).

17. Najvyšší súd SR po zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca v návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti na Okresný súd Košice I, resp. Okresnému súdu Michalovce, nepoukázal na také výnimočné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prikázanie sporu žalobcu navrhovanému súdu.

18. Keďže v danom prípade Najvyšší súd SR nezistil splnenie predpokladov na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti, návrhu žalobcu nevyhovel.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.