Najvyšší súd
2Ndob/11/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., proti žalovanému: O., právne zastúpenému J., o zaplatenie 3 319,29 eur (99 997 Sk) s príslušenstvom,
o návrhu žalobcu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Košiciach JUDr. Gabriely
Varhalíkovej z prejednávania a rozhodovania vo veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Cb/4/2008, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Gabriela Varhalíková n i e j e
v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde
pod sp. zn. 3Cb/4/2008.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca podaním zo 14. 02. 2014 vzniesol námietku zaujatosti proti vec
prejednávajúcej sudkyni Krajského súdu v Košiciach JUDr. Gabriely Varhalíkovej. Žalobca
namietal, že sudkyňa JUDr. Gabriela Varhalíková dostala spis po vylúčenej sudkyni JUDr. Slávke Maruščákovej bez náhodného výberu a radí sa so žalovaným ako vo veci
postupovať s tým, že v roku 2013 sama sudkyňa vyjadrila svoju zaujatosť voči žalobcovi.
Podľa žalobcu sudkyňa v konaní zadržiavala spisy, nedodržiava právne predpisy, ale koná
na príkaz bývalého ministra spravodlivosti ako aj predsedu krajského súdu, nemá snahu
odstrániť údajný protiprávny stav, nevykonáva navrhnuté dôkazy, prekračuje svoje právomoci
a vyhýba sa rozhodnutiu vo veci.
Sudkyňa JUDr. Gabriela Varhalíková vo vyjadrení k podanej námietke zaujatosti
uviedla, že k žalobcom tvrdeným skutočnostiam, ktoré spočívajú v jej postupe v konaní
v prejednávanej veci sa nevyjadruje, pretože sú zavádzajúce a ich nepravdivosť vyplýva aj
zo samotného obsahu spisu. Sudkyňa zdôraznila, že vec jej bola pridelená zákonným
spôsobom, účastníkov konania nepozná a žalobcom označené ovplyvňovanie je nepodložené,
absolútne nepravdivé a nedôvodné. JUDr. Gabriela Varhalíková dodala, že svoju zaujatosť
vo veci vyjadrila z dôvodu podávania žalôb zo strany žalobcu na konajúcich sudcov. Sudkyňa
záverom poukázala na to, že podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach prvostupňová
obchodná agenda sa prideľuje sudcom JUDr. Kohútovej, JUDr. Fuchsovej, JUDr. Vancovi,
JUDr. Hribovi, JUDr. Kočišovej, JUDr. Maruščákovej, ktorí však boli v prejednávanej veci
vylúčení. Doposiaľ z pojednávania a rozhodovania veci nebola vylúčená len Mgr. Hlaváčová
a ona (JUDr. Varhalíková) s tým, že JUDr. Rizmanovi a JUDr. Brixiovej ako konkurzným
sudcom sa uvedená agenda neprideľuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. 03. 2014 vrátil predložený spis krajskému
súdu na doplnenie z dôvodu, že námietka nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti.
Podaním doručeným krajskému súdu dňa 28. 05. 2014 žalobca doplnil svoju námietku
zaujatosti a dňa 09. 06. 2013 krajský súd predložil túto námietku zaujatosti na rozhodnutie
najvyššiemu súdu, ktoré podanie bolo súdu doručené 13. 06. 2014.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach
(§ 16 ods. 1 O. s. p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom
z ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo k účastníkom konania (ide oň
napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo
k zástupcovi účastníka konania.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky)
súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola
odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov
(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí
rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných
dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.
Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva
v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý, nie nestranný
sudca. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva
považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho
funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou
a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O. s. p.) alebo
na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O. s. p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu
oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci
pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len
povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu
z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97,
I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj
pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti
sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom
konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro
interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je
preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra
ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je
však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom,
na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale
podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti
[spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done")]. Nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných
a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,
resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či
možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka
konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha
a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému
kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká
obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo
môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený
dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný je stanovisko osoby oprávnenej namietať
zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať
objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne
podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania
nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah
sudcu nielen tvrdený, ale skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky
relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p.
Žalobca v podanej námietke zaujatosti uviedol, že JUDr. Gabriela Varhalíková dostala
spis po vylúčenej sudkyni JUDr. Slávke Maruščákovej bez náhodného výberu. Z obsahu spisu
je zrejmé, že opatrením Krajského súdu v Košiciach z 10. 07. 2013 č. k. 3Cb/4/2008-718 bolo
upravené elektronickej podateľni vykonať pridelenie tejto veci. Následne z potvrdenia z 10. 07. 2013 na č. l. 719 je zrejmé, že prejednávaná právna vec bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie sudkyni krajského súdu JUDr. Gabriele Varhalíkovej. S dôrazom
na uvedené žalobcom vznesená námietka pridelenia veci sudkyni bez náhodného výberu nie
je dôvodná. V tejto súvislosti najvyšší súd zároveň dodáva, že sudkyňa Krajského súdu
v Košiciach JUDr. Gabriela Varhalíková síce dňa 14. 05. 2013 oznámila predsedovi krajského
súdu svoju zaujatosť (č. l. 699), avšak rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 03. 06. 2013 č. k. 2Ndob/20/2013-713 nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cb/4/2008. Preto je
neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že vec prejednáva a rozhoduje sudkyňa, ktorá je vo veci
predpojatá.
Ďalším dôvodom námietky zaujatosti je podľa žalobcu skutočnosť, že JUDr. Gabriela
Varhalíková sa radí so žalovaným ako vo veci postupovať a koná na príkaz bývalého ministra
spravodlivosti ako aj predsedu krajského súdu. Túto námietku zaujatosti však žalobca inak
ako svojím tvrdením nijako nepreukázal, nedoložil a z obsahu spisu takáto skutočnosť ani
nevyšla najavo. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti
žalobcu, že okolnosťou, ktorá by určitého sudcu zo zákona, t. j. podľa § 14 ods. 1 O. s. p.
vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci môžu byť len objektívne existujúce zákonné
dôvody, nie iba subjektívna domnienka účastníka o možnej neobjektívnosti sudcu, ktorú
žalobca ani dostatočne nepreukazuje a nedokladá.
K ostatným dôvodom uvedeným v námietke zaujatosti, ktoré dôvody rovnako ako
vyššie uvedené nie sú ničím podložené najvyšší súd nemohol prihliadnuť, pretože sa týkajú
okolností, ktoré spočívajú v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci. Takéto okolnosti
nie sú dôvodom na vylúčenie sudkyne v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O. s. p.).
Záverom najvyšší súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že z dohadov,
predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť existenciu dôvodu, ktorý sudcu vylučuje
z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p. (k tomu pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2006 publikované v ZSP
zošit č. 2, ročník 2011, str. 44 a nasl.; obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ndz/l/2011 zo 07. 04. 2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o zaujatosti
sudkyne krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov (tiež čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď
výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli
v prejednávanom prípade u sudcu uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko
zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak a spochybňovali
správnosť predmetného vyjadrenia dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prípade tejto sudkyne Krajského súdu v Košiciach nie sú dané zákonné dôvody, pre ktoré by
ju bolo možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného podľa § 16 ods. 1 O. s. p.
rozhodol, že sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Gabriela Varhalíková nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 3Cb/4/2008.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 17. júna 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová