UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom P.O.BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00 156 752, zastúpeného: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, zastúpenému: AT Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 45, Bratislave, IČO: 47 231 424, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 33.716.014,02 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 132.016.101,09 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 22Cb/163/2008, o vylúčení sudkýň Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cob/209/2019, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Andrea Sedláčková a JUDr. Andrea Haitová n i e s ú vylúčené z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 1Cob/209/2019.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu nadriadenému na rozhodnutie podľa § 54 ods. 1 C. s. p. návrh žalovaného, ktorým namieta zaujatosť sudkýň senátu 1Cob Krajského súdu v Bratislave - JUDr. Andrei Haitovej a JUDr. Andrei Sedláčkovej. Žalovaný v podanej námietke podrobne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn 22Cb/163/2008 a zdôraznil, že medzi žalobcom a ním existuje spor o viacerých otázkach, o ktorých bude rozhodovať senát krajského súdu, ktorého členkami sú vyššie menované sudkyne, ktoré boli aj členkami senátu 1Cob vydávajúceho rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2015, sp. zn. 1Cob/209/2019. Podľa názoru žalovaného budú tieto sudkyne pri rozhodovaní sporu prejudikovať svoj názor o otázke určenia neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, čím bude žalovaný zbavený práva na prejednanie a rozhodnutie sporu nestranným súdom. Nezaujatosť pri rozhodovaní bude daná aj tým, že podľa žalovaného bol dotknutý rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 09.03.2015, vydaný na základe nátlaku na súd. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na medializovanéčlánky, podľa ktorých predseda vlády SR sa vyjadril v tom kontexte, že vláda chcela vyhlásiť zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo za neplatné. Zaujatosť žalovaným namietaných sudkýň je podľa žalovaného daná aj z medializovaných článkov týždenníka PLUS 7 dní „Jej ctihodnosť“, denníka Sme „Jankovská pre Kočnera ovplyvňovala sudkyňu v kauze zmenky, píše sa v Threeme“.
2. Žalovaný ďalej v podanej námietke uviedol, že pri nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. 1Cob/209/2019 na Krajskom súde v Bratislave dňa 28.11.2019 zistil, že spis vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/163/2008 bol na základe predkladacej správa okresného súdu predložený odvolaciemu súdu dňa 12.11.2019 o 12:59. V zmysle potvrdenia Krajského súdu v Bratislave dňa 12.11.2019 12:59:15 bol prijatý návrh na začatie konania v tejto právnej veci s tým, že na všetkých podaniach v tejto veci uveďte spisovú značku: 1Cob/209/2019. Na základe uvedených skutočností žalovaný nevie overiť, či pri pridelení veci do senátu 1Cob boli dodržané zákonom stanovené podmienky pre pridelenie veci náhodným výberom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Žalovaný preto žiada, aby súd uvedenú skutočnosť overil v rámci prejednania a rozhodnutia o jeho námietke zaujatosti. O dôvode vylúčenia sudkyni JUDr. Andrei Sedláčkovej z prejednania a rozhodnutia tohto sporu sa žalovaný podľa jeho slov, dozvedel dňa 22.11.2019 a JUDr. Andrei Haitovej dňa 25.11.2019.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje vylúčiť obe menované sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejdnávania a rozhodovania v tomto spore.
4. Sudkyňa JUDr. Andrea Sedláčková vo svojom vyjadrení k podanej námietke zaujatosti uviedla, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2015, č. k. lCob/84/2014-1328, bol vyhlásený v právnej veci žalobcu Úrad pre verejné obstarávanie proti žalovanému 1/ Slovenské elektrárne, a. s. a proti žalovanému 2/ VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave o určenie neplatnosti zmluvy. Tento rozsudok napadol žalovaný 1/ dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 3Obdo/40/2015 tak, že dovolanie zamietol. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalovaný 1/ ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11.01.2017, č. k. I. ÚS 14/2017-284 odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2015, č. k. lCob/84/2014-1328, na ktorý sa odvoláva žalovaný v podanej námietke zaujatosti, bol vydaný v zložení senátu JUDr. Andrea Haitová (predsedníčka senátu a referujúci sudca) a Mgr. Soňa Pekarčíková a JUDr. Andrea Sedlačková (členky senátu). Predmetná vec sp. zn. lCob/84/2014 napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 02.04.2014. Senát lCob pracoval v zmysle rozvrhu práce na rok 2014 od 01.01.2014 do 01.09.2014 v zložení JUDr. Danica Michalková, Mgr. Soňa Pekarčíková a JUDr. Andrea Haitová a od 02.09.2014 do 31.12.2014 v zložení Mgr. Soňa Pekarčíková, JUDr. Andrea Haitová a JUDr. Beáta Trandžíková. Dodatkom č. 1 k rozvrhu práce na rok 2015 bola súčinnosťou od 07.01.2015 zaradená do senátu lCob na základe dočasného pridelenia JUDr. Andrea Sedlačková.
5. V súvislosti s anonymným príspevkom v diskusii k článku uverejnenom v denníku Sme dňa 03.10.2019 JUDr. Andrea Sedláčková uviedla, že s bývalým manželom nežije v spoločnej domácnosti od roku 2014 a od roku 2018 nie sú manželia. Z verejne dostupných informácií z registra partnerov verejného sektora zistila, že advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. bola v čase od 29.06.2017 do 13.11.2019 oprávnenou osobou pre partnera verejného sektora Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o. V súčasnosti je oprávnenou osobou pre označeného partnera ILLES, advokátska kancelária s.r.o.
6. Na záver svojho vyjadrenia JUDr. Andrea Sedláčková uviedla, že medzi tými istými stranami sporu ako bol spor vedený pod sp. zn. lCob/84/2014, t. j. žalobca Úrad pre verejné obstarávanie, žalovaný 1/ Slovenské elektrárne, a.s., žalovaný 2/ VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK boli na Krajskom súde v Bratislave evidované viaceré súdne spory o určenie neplatnosti zmluvy, a to sp. zn. 2Cob/l23/2009, sp. zn. 2Cob/124/2009, sp. zn. 2Cob/358/2011. Medzi stranami sporu VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK a Slovenské elektrárne, a.s. takisto prebiehali na Krajskom súde v Bratislave viaceré súdne konania o vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevádzke VEG(sp. zn. 3Cob/307/2010, sp. zn. 3Cob/342/2013). o vydanie bezdôvodného obohatenia (sp. zn. lCob/317/2015, sp. zn. 2Cob/317/2015, sp. zn. 3Cob/162/2016, sp. zn. 3Cob/291/2016, sp. zn. 3Cob/301/2016, sp. zn. 4Cob/5/2016), ako aj spor o vyslovenie neplatnosti dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov (sp. zn. 3Cob/265/2009).
7. Sudkyňa JUDr. Andrea Sedláčková dodala, že súdny spor sp. zn. lCob/209/2019 bol senátu lCob pridelený prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s tým, že strany sporu, ani ich právnych zástupcov nepozná.
8. Sudkyňa JUDr. Andrea Haitová vo svojom vyjadrení k podanej námietke zaujatosti uviedla, že nemá žiaden pomer k sporu, k stranám sporu a ich zástupcom, strany sporu a ani ich zástupcov nepozná. Z akých skutkových a právnych záverov bude senát 1Cob pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu a žalovaného vo veci 1Cob/209/2019 vychádzať bude zrejmé až pri prerokovaní danej veci v senáte pri jej rozhodovaní.
9. K tvrdeniu jej blízkeho vzťahu k politickej strane SMER vyvodzovanej žalovaným z dôvodu spojitosti s jej sestrou, z dôvodu rozhodovania sporu o neplatnosť zmluvy o prevádzke VEG ako aj z dôvodu jej súkromného vzťahu JUDr. Andrea Haitová uviedla, že tieto tvrdenia sú absolútne nepravdivé, nemá žiaden vzťah k žiadnej politickej strane, rozhoduje nestranne a nezávisle, len na základe skutkových zistení a relevantných právnych predpisov. Mgr. Miroslav Koprna sa stal predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti ARRIVA NITRA, a.s. v roku 2012, pričom ich vzťah sa začal len v nedávnom období. JUDr. Andrea Haitová dodala, že pokiaľ ide o pridelenie veci lCob/209/2019 do senátu 1Cob, táto bola pridelená prostredníctvom elektronickej podateľne s tým, že vo veci sa necíti byť zaujatá.
10. Najvyšší súd ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 C. s. p.) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej žalovaným (§ 52 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 49 ods. 1 C. s. p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
11. V zmysle § 49 ods. 1 C. s. p. je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Cieľom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Rovnako tak je zámerom tejto právnej úpravy predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní (viď obdobne b/ a c/). Za relevantný sa pritom považuje iba taký vzťah, ktorý by (vzhľadom na jeho charakteristické znaky) pri všetkej možnej snahe sudcu o správnosť konania a rozhodovania ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Nc/1/2017 z 31. januára 2017). Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C. s. p.).
12. Účelom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednania a rozhodovania sporu je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám sporu, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanému sporu (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k stranám sporu (ide oň napríklad v prípade príbuzenského alebojemu obdobného vzťahu sudcu k účastníkovi konania, ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny), alebo k zástupcovi strane sporu.
13. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.
14. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči stranám sporu postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnej z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia sporu. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
15. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 C. s. p.) alebo na návrh strany (§ 52 C. s. p.). Obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 C. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu danú ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu.
16. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku).
17. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
18. Práve objektívnym hodnotením sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu a k stranám sporu, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
19. V námietke zaujatosti uplatnenou stranou sporu musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 52 ods. 2 C. s. p.). Strana sporu musí o každom sudcovi, ktorého zaujatosť namieta, uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčený (R 3/1980). Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a zisťovať, či tu existuje zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania sporu. Vylúčenie sudcu nemožno založiť len na domnienkach, hypotézach, či subjektívnych pocitoch strany sporu. Objektívna nestrannosť neznamená, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Preto musí byť dôvod vylúčenia sudcu v námietke zaujatosti konkretizovaný u každého namietaného sudcu, a to aj s uvedením času kedy sa o dôvode vylúčenia strana sporu dozvedela (§ 53 ods. 1 C. s. p.). V opačnom prípade súd nemôže na námietku zaujatosti prihliadať.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že námietku zaujatosti žalovaný apriori dôvodí tou skutočnosťou, že obe členky senátu 1Cob Krajského súdu v Bratislave - JUDr. Andrea Sedláčková a JUDr. Andrea Haitová, budú pri rozhodovaní sporu prejudikovať svoj názor o otázke určenia neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, čím bude žalovaný zbavený práva na prejednanie a rozhodnutie sporu nestranným súdom. A to z toho dôvodu, že svoj právny názor zaujali už pri vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.03.2015, č. k. lCob/84/2014-1328, na ktorého závery žalovaný v námietke zaujatosti rozsiahlo poukazuje. Je nepochybné, že takto vymedzenými skutočnosťami žalovaný považuje za možný zásah do nezávislosti sudkýň také okolnosti, ktoré spočívajú v ich postupe pri prejednaní a rozhodnutí vyššie označeného rozhodnutia odvolacieho súdu, čím sa námietka zaujatosti v tejto časti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe menovaných sudkýň a ich rozhodovacej činnosti. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky k takto konkretizovaným námietkam zaujatosti prihliadať nemohol, keďže dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 53 ods. 3 C. s. p.).
21. V súvislosti s medializovanými článkami, na ktoré žalovaný poukázal, najvyšší súd na jednej strane uvádza, že v poslednom období medializované informácie vo vzťahu k súdnictvu ako celku, ako aj vo vzťahu ku konkrétnym sudcom, poznačili a naštrbili obraz justície v očiach verejnosti. Preto sa najvyšší súd podrobne zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným v predmetnom spore sa zameral najmä na objektívne posudzovanie nestrannosti namietaných sudkýň v konkrétnom spore. Na strane druhej pri formulovaní námietky zaujatosti, ako prostriedku, ktorým môže byť zasiahnuté do práva na zákonného sudcu, je nevyhnutné dostatočne jednoznačne vymedziť, z čoho konkrétne mali vzniknúť u strany pochybnosti o možnej zaujatosti zákonného sudcu.
22. V prípade sudkyne JUDr. Andrei Sedláčkovej podľa názoru žalovaného vznikli pochybnosti o jej nezaujatosti na základe diskusii k článku uverejnenom v denníku Sme dňa 03.10.2019 pod názvom „Jankovská pre Kočnera ovplyvňovala sudkyňu v kauze zmenky, píše sa v Threeme“, kde žalovaný poukázal na prepojenie bývalého manžela menovanej sudkyne v arbitrážnej kauze Slovenských elektrární, a. s. s kanceláriou advokáta Radomíra Bžána, s. r. o. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že takéto vymedzenie podstaty námietky zaujatosti sudkyne JUDr. Andrei Sedláčkovej nie je dostatočné a určité. Napokon aj samotný žalovaný uvádza, že k medializovaným prepojeniam malo dôjsť medzi bývalým manželom konajúcej sudkyne. Samotná sudkyňa JUDr. Andrea Sedláčková vo svojom vyjadrení dodala, že iba z verejne dostupných informácií z registra partnerov verejného sektora zistila, že advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. bola v čase od 29.06.2017 do 13.11.2019 oprávnenou osobou pre partnera verejného sektora Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o.
23. Zaujatosť sudkyne JUDr. Andrei Haitovej podľa žalovaného spočíva z ostatným medializovaných článkov, na ktoré v námietke zaujatosti žalovaný poukázal, v ktorých článkoch sa poukazuje na pochybnosti nezaujatosti menovanej sudkyne, ako sestry bývalej tajomníčky ministerstva spravodlivosti, ktorá figuruje v zmenkovej kauze spomínanej v Threeme. Rovnako ako v prípade sudkyne JUDr. Andrei Sedláčkovej, najvyšší súd zastáva názor, že ani takto špecifikovaná námietka zaujatosti nie je dostatočne vymedzená, keďže ide o vymedzenie veľmi všeobecné a týkajúce sa iného ako prejednávaného sporu.
24. Obe sudkyne krajského súdu JUDr. Andrea Sedláčková ako aj JUDr. Andrea Haitová v závere svojich vyjadrení k podanej námietke zaujatosti zhodne uviedli, že strany sporu ako ani ich právnych zástupcov, nepoznajú.
25. Najvyšší súd Slovenskej republiky napokon prešetril aj žalovaným namietaný spôsob náhodného pridelenia prejednávaného sporu do senátu 1Cob Krajského súdu v Bratislave. Za týmto účelom požiadal Krajský súd v Bratislave o doplnenie spisu o doklady preukazujúce pridelenie veci senátu 1Cob zákonom ustanoveným spôsobom. Z potvrdenia založeného na č. l. 2535 spisu je zrejmé, že dňa 12.11.2019 o 12:59:15 hod. bol na Krajský súd v Bratislave prijatý návrh na začatie konania v právnej veci žalobcu VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK proti žalovanému Slovenské elektrárne, a.s. o vydanie bezdôvodného obohatenia 132.016.101,09 eur s príslušenstvom. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi senátu 1Cob a podaniu bola pridelená spisová značka 1Cob/209/2019, IČS: 1208212732. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že prejednávaná vec bola v súlade s rozvrhom práce pridelená senátu 1Cob Krajského súdu v Bratislave náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak ako ustanovuje § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že z obsahu námietok žalovaného nemožno vyvodiť záver, že vzťah sudkýň JUDr. Andrei Sedláčkovej a JUDr. Andrei Haitovej k predmetu sporu, ako aj k stranám sporu by mal charakter, ktorý by bol dôvodom pre ich vylúčenie. Zaujatosť menovaných sudkýň v prejednávanom spore musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich ich vzťah k predmetu sporu alebo jeho stranám a zástupcom. Predpoklady žalovaného o tom, že sudkyne budú ovplyvnené v rozhodovacej činnosti a tento spor prejudikujú, je len jeho subjektívny názor a postoj. Domnienka žalovaného o nezaujatosti menovaných sudkýň aj z medializovaných článkov bez ďalšieho, sa preukázateľne nezakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach o menovaných sudkyniach.
27. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený /§ 54 ods. 2 C. s. p./ dospel k záveru, že okolnosti, ktoré sú v námietke zaujatosti označené ako dôvod pre vylúčenie sudkýň JUDr. Andrei Sedláčkovej a JUDr. Andrei Haitovej z prejednávania a rozhodovania tohto sporu, nie sú z hľadiska ust. § 49 ods. 1 C. s. p. právne relevantné a nezakladajú zákonný dôvod na vylúčenie uvedených sudkýň z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu. Z dôvodu nezistenia žiadnych skutočností významných z hľadiska § 49 ods. 1 C. s. p., spochybňujúcich nezaujatosť oboch vyššiemenovaných sudkýň rozhodujúcich vo veci vedenej na odvolacom súde pod sp. zn. 1Cob/209/2019, najvyšší súd rozhodol tak, že uvedene sudkyne nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.