UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. G., bývajúceho v K., proti žalovanému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 854.493,26 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/47/2019, o návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/47/2019 Okresnému súdu Poprad n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I predložil spor vedený na tomto súde pod sp. zn. 21C/47/2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Poprad (č. l. 46 spisu) z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“). Návrh odôvodnil žalobca tým, že žalobca má trvalý pobyt a žalovaný má sídlo pobočky, ktorá poskytovala právne služby, v obvode Okresného súdu Poprad. Žalobca je aj názoru, že podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ je taktiež daná miestna príslušnosť aj Okresného súdu Poprad.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci (č. l. 60 spisu) uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, nakoľko nie sú splnené podmienky na prikázanie veci. To, že podľa názoru žalobcu je vecne príslušný aj Okresný súd Poprad, nemôže zakladať nárok na prikázanie veci, keď bolo na výbere žalobcu, na ktorom z viacerých miestne príslušných súdov si nárok uplatní. Čo sa týka hospodárnosti konania, to žalobca nijak neodôvodňuje. Navyše žalobca je bonitný človek, dlhoročný podnikateľ.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že ide o spotrebiteľský spor, samotný žalovaný v podtatranskom regióne poskytuje právne služby, a že bonita žalobcu je irelevantná. Taktiež podľa názoru žalobcu patrí Okresný súd Bratislava I medzi pomerne zaťažené súdy.
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločnenadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava I) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Poprad ). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.
5. Najvyšší súd príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie sporu (§ 39 ods. 3 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobcu na prikázanie sporu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
6. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
8. Skutočnosť, ktorou žalobca odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti vzdialenosť bydliska žalobcu, resp. sídla pobočky žalovaného od príslušného súdu. K tomu najvyšší súd uvádza, že miesto pobytu strany, resp. bydlisko, alebo sídlo niektorej zo strán, či prekonanie väčšej vzdialenosti za účelom dostavenia sa na príslušný súd a vynaloženie vyšších výdavkov, nepredstavuje výnimočný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Okolnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na delegáciu sporu z dôvodu vhodnosti, sú v civilnom sporovom konaní skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Akceptáciou takéhoto návrhu žalobcu by - bez danosti okolností výnimočnej povahy - došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich vecnú a miestnu príslušnosť súdov.
9. Najvyšší súd navyše poukazuje na to, že ustanovenie § 19 CSP umožňuje žalobcovi vybrať si medzi všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 13 CSP a všeobecným súdom žalovaného upraveným v § 19 CSP. Toto právo výberu je dané len žalobcovi, pričom mu patrí do podania žaloby. Po podaní žaloby už vykonanú voľbu nemožno meniť. Možnosť voľby medzi všeobecným súdom a súdom daným na výber patrí výlučne žalobcovi (pozri STRAPÁČ, Peter. § 19 [Miestna príslušnosť daná na výber]. In: ŠTEVČEK, Marek, a spol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 138.).
10. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.