UZNESENIE
Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v dedičskej vec i p o poručiteľovi U.H., zomrelom J.., naposledy bytom F., za účasti dedičov 1/ X.H., bývajúceho v M., 2/ X.M., bývajúcej v M., 3/ K. B., bývajúcej v M., 4 / Z.H., bývajúceho v V., o prejednanie novoobjaveného dedičstva, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4D/40/2017, o návrhu dediča 1/ X.H. na prikázanie veci Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu dediča 1/ na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4D/40/2017 Okresnému súdu Košice II s a n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) návrh dediča 1/ na prikázanie veci inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP z dôvodu vhodnosti. Návrh odôvodil tým, že všetci dedičia prichádzajúci do úvahy majú trvalé bydlisko v územnom obvode Okresného súdu Košice II. 2. Dedičky 2/ a 3/ s návrhom na prikázanie veci Okresnému súdu Košice II súhlasili. Dedič 4/ sa k návrhu na prikázanie veci inému súdu nevyjadril. 3. Konanie o dedičstve s a o d 1. júla 2016 spravuje ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konanie podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. To platí i pre návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 4 CMP, ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu. 5. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán vec prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Liptovský Mikuláš) a s údu, ktorému s a m á v e c prikázať (Okresnému súdu Košice II). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). 6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilnéhosporového konania na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.
8. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal najvyšší súd na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide o dodatočné konanie o dedičstve. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami CMP o osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 159 CMP určeného kritériami uvedenými v § 158 CMP, podľa ktorého na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Preto dôvodom n a výnimku z tejto zásady n a základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v s úlade s o zákonom a ústavným právom n a zákonného s udc u odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom.
9. V danom prípade dedič 1/ navrhol prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s poukazom na trvalé bydlisko všetkých možných dedičov. Uvedený dôvod však nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu (napríklad že strana konania nemá bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti či vynaložiť vyššie výdavky) skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Výsluch účastníkov či svedkov zdržujúcich sa v obvode iného súdu môže miestne príslušný súd zabezpečiť prostredníctvom dožiadania (§ 104 CSP). Tiež je potrebné zohľadniť to, že dedič 4/ sa k predmetnému návrhu dediča 1/ do dnešného dňa nevyjadril a takisto, že trvalé bydlisko dediča 4/ sa nenachádza v územnom obvode Okresného súdu Košice II.
10. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.