UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, N. a muža, ktorého otcovstvo má byť určené : V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, N. G., N., N. X T., H., v konaní o určenie otcovstva, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5NcC/16/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave, takto
rozhodol:
Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5NcC/16/2023 j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Trnave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave vec vedenú pod sp. zn. 5NcC/16/2023 predložil dňa 23. novembra 2023 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave podľa § 3 ods. 5 písm. b/ a § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení od 01. júna 2023 (ďalej len „CMP“). Uviedol, že Mestský súd Bratislava II v konaní o návrhu na určenie otcovstva 25. júla 2023 (č. l. 121) postúpil vec Okresnému súdu Pezinok ako súdu miestne príslušnému. Okresný súd Pezinok nesúhlasil s postúpením veci a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave podľa § 112 ods. 2 CMP. Krajský súd v Trnave 20. septembra 2023 podľa § 6 ods. 1, 2 CMP postúpil vec na rozhodnutie o nesúhlase Krajskému súdu v Bratislave, pretože je nadriadeným súdom Okresného súdu Pezinok podľa § 3 ods. l, ods. 5 písm. b, § 112 CMP. Tiež poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/1/2022 z 08.02.2022, sp.zn. 4Obdo/113/2019 z 30.7.2020. 1.1. Krajský súd v Bratislave vyslovil názor, že nie je nadriadeným súdom Okresnému súdu Pezinok vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP vedených na súde prvej inštancie so sídlom tvoriacim obvod Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre; v daných veciach Krajský súd v Bratislave nie je ani súdom spoločne nadriadeným Mestskému súdu Bratislava II a Okresnému súdu Pezinok. Ustanovenie § 396b CMP (procesný právny predpis v znení účinnom od 1.6.2023) rieši len vecnú a miestnu príslušnosť súdu;nerieši kauzálnu ani funkčnú príslušnosť. V žiadnom právnom predpise v súvislosti so „súdnou mapou“ zákonodarca neurčil, že týmto súdom prvej inštancie v označených konaniach je nadriadený súd Krajský súd v Bratislave (len) pre konanie o miestnej príslušnosti, o námietke zaujatosti, o obnove konania; resp. žeby zákonodarca vylúčil Krajský súd v Trnave z rozhodovania o miestnej príslušnosti, o námietke zaujatosti, o obnove konania, vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP. Je potom právne irelevantné, že Okresný súd Pezinok a aj Mestský súd Bratislava II patria do územného obvodu Krajského súdu v Bratislave (§ 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2023), je tiež právne irelevantné, že Krajský súd v Bratislave je Okresnému súdu Pezinok odvolacím a aj nadriadeným súdom v inej právnej agende (trestnej, občianskoprávnej).
2. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
3. Podľa čl. 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
4. Podľa § 3 ods. 5 písm. b/ CMP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.
5. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP, ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
6. Podľa § 112 ods. 2 CMP, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd; zmena bydliska maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu podľa § 111 písm. l/ až n/ nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.
7. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
8. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem, a to vzhľadom na špecifickú povahu konaní, na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
9. Najvyšší súd, príslušný na rozhodnutie podľa § 6 ods. 2 CMP, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave, posúdil dôvodnosť nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci (na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti) a dospel k záveru, že nesúhlas je dôvodný.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci ide o konanie o určenie rodičovstva - otcovstva (§ 105 CMP). V rámci konania došlo k postúpeniu veci podľa § 43 ods. 1 CSP v spojení § 106 CMP, keď Mestský súd Bratislava II prípisom na č. l. 121 postúpil spis na Okresný súd Pezinok. Okresný súdPezinok nesúhlasil s postúpením veci (č. l. 3), pretože s poukazom na § 396n CSP a § 18n ods. 2 písm. b/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky upozornil, že konanie začalo na Okresnom súde Bratislava III už dňa 21. augusta 2017. Z uvedených dôvodov predložil 30. augusta 2023 vec svojmu nadriadenému súdu - Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 112 ods. 2 CMP, ktorý postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu príslušnému (ako nadriadený súd) na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením príslušnosti.
11. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014, sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 451/2022).
12. Je nesporné, že na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Nadriadený súd nie je v ust. § 112 ods. 2 CMP špecifikovaný. So zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy (podobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 257/2023, ods. 75 až 77) a s osobitným dôrazom na špecifickú povahu konaní podľa CMP pri aplikácii vyššie citovaného ust. čl. 3 ods. 2 CMP (s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov) je aj na rozhodovanie o určení príslušnosti vo veciach upravených CMP, príslušný od 1. júna 2023 Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (kauzálne nadriadený súd) a špecializovaný na rodinnú agendu, a to z dôvodu potreby zachovania zmyslu a účelu reformy súdnej mapy zameranej, okrem iného na dosiahnutie špecializácie aj v rodinnoprávnej agende, a to aj v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Opačný záver by sa priečil účelu súdnej reformy (popieral by jej zmysel). „Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. (...) Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.“ (pozri dôvodovú správu k zákonu č 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov). K uvedenému najvyšší súd akcentuje aj zachovanie plynulosti a rýchlosti konania.
13. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že poukazovanie na zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR zo strany Krajského súdu v Trnave nie je v danom prípade na mieste, pretože tento upravuje sídla a obvody krajských súdov len všeobecne bez prihliadnutia na špecifiká konaní vymenovaných v ust. § 3 ods. 5 CMP (ten je vo vzťahu k § 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v pomere špeciality). Nenáležitý je v tomto smere aj odkaz Krajského súdu v Trnave na ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní určenia nadriadeného súdu (1Ndob/1/2022, 4Obdo/113/2019), lebo citovaná súdna prax neriešila špecifickú povahu konaní podľa CMP.
14. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti je dôvodný. Preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.