UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. H., narodeného XX. P. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matky F. V. narodenej XX. Q. XXXX, L. E., Z. A. XXXX, a otca Mgr. F. H., narodeného XX. L. XXXX, X., XX. F. XX, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2NcC/18/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave, takto
rozhodol:
Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2NcC/18/2023 j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Trnave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave vec vedenú pod sp. zn. 2NcC/18/2023 predložil dňa 18. októbra 2023 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave podľa § 3 ods. 5 písm. b/ a § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení od 01. júna 2023 (ďalej len „CMP“). K čomu uviedol, že Mestský súd Bratislava II, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému uznesením zo dňa 12. júla 2023, č. k. B3-39P/80/2023-25 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok. Okresný súd Pezinok nesúhlasil s prenesením príslušnosti a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave podľa § 112 ods. 2 CMP. Krajský súd v Trnave dňa 20. septembra 2023 podľa § 6 ods. 1, 2 CMP postúpil vec na rozhodnutie o nesúhlase Okresného súdu Pezinok Krajskému súdu v Bratislave, pretože je nadriadeným súdom Okresného súdu Pezinok podľa § 3 ods. l, § 5, § 112 CMP s poukazom na § 2 ods. 2 a § 3 ods.2 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/113/2019 zo dňa 30. júla 2020 a sp. zn. 1Ndob/l/2022 zo 08. februára 2022, ktorého právne závery sú podľa neho aplikovateľne aj v tejto právnej veci. 1.1. Podľa Krajského súdu v Bratislave definícia nadriadeného súdu nie je v zákone uvedená. Z logického výkladu civilného sporového a mimosporového poriadku vyplýva, že nadriadeným súdom je súd, ktorýje funkčne príslušným na rozhodovanie o odvolaniach (dovolaniach), teda príslušný na prieskum rozhodnutia nižšieho súdu. Vzhľadom na nové usporiadanie príslušnosti súdov účinné od 01. júna 2023, je odvolacím súdom v poručenskej agende (konkrétne vo veciach definovaných § 3 ods. 3 CMP) pre Okresný súd Pezinok, Krajský súd v Trnave. V občianskom (mimosúdnom) konaní súd rozhoduje aj o parciálnych otázkach významných pre konanie (námietka miestnej príslušnosti, námietka zaujatosti, o súdnom poplatku....), avšak o týchto otázkach sa nerozhoduje v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania. Niet potom dôvodu posúdiť, že Krajský súd Trnava je nadriadeným súdom len pokiaľ ide o podané odvolania vo veci samej, a už nie pre riešenie parciálnych otázok, ktoré súvisia s vecou samou, respektíve tu sú len preto, že sa koná vo veci samej. Určenie, že nadriadeným súdom v poručenskej (rodinnoprávnej) agende Okresnému súdu Pezinok, je Krajský súd Trnava, zodpovedá aj účelu a zmyslu reformy súdnej mapy a rozumnému usporiadaniu veci, keď jeden z hlavných dôvodov prijatia týchto zmien bolo vytvorenie špecializácie, a to zameranej aj na rodinnoprávnu agendu. Krajský súd Trnava sa stal špecializovaným súdom na riešenie vecí rodinnej agendy a je súdom odvolacím (teda nadriadeným) v týchto veciach aj Okresnému súdu Pezinok. Krajský súd v Bratislave sa od 01. júna 2023 agende poručenskej nevenuje, a niet potom dôvodu, aby bol Krajský súd v Bratislave považovaný za nadriadený súd, či už Okresnému súdu Pezinok, ale aj iným súdom v jeho obvode, vo veciach poručenskej agendy. Aj rozhodovanie o určení príslušnosti v poručenských veciach je spravované civilným mimosporovým poriadkom, ide o otázky špecifického charakteru naviazané na záujem maloletého dieťaťa, o ktorých rozhodovať by mal nadriadený súd špecializovaný na rodinnú agendu, aby bol zmysel a účel súdnej reformy, teda dosiahnutie špecializácie, naplnený a rešpektovaný.
2. Podľa čl. 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
3. Podľa čl. 3 ods. 2 CMP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
4. Podľa § 3 ods. 5 písm. b/ CMP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.
5. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
6. Podľa § 112 ods. 2 CMP ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd; zmena bydliska maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu podľa § 111 písm. l/ až n/ nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.
7. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
8. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010,publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem, a to vzhľadom na špecifickú povahu konaní na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
9. Najvyšší súd, príslušný na rozhodnutie podľa § 6 ods. 2 CMP, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave, posúdil dôvodnosť nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci (na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti) a dospel k záveru, že nesúhlas je dôvodný.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 111 CMP). V rámci konania došlo k preneseniu miestnej príslušnosti podľa § 112 ods. 2 CMP, keď Mestský súd Bratislava II uznesením z 12. júla 2023 č. k. B3 - 39P/80/2023-25 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok. Okresný súd Pezinok nesúhlasil s prenesením príslušnosti (č. l. 32 a nasl. spisu), pretože s poukazom na § 396n CSP a § 18n ods. 2 písm. b/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky upozornil, že konanie začalo na Okresnom súde Bratislava III už dňa 17. mája 2023. Z uvedených dôvodov predložil dňa 03. augusta 2023 vec svojmu nadriadenému súdu - Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 112 ods. 2 CMP, ktorý postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu príslušnému (ako nadriadený súd) na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením príslušnosti.
11. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).
12. Je nesporné, že na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Nadriadený súd nie je v ust. § 112 ods. 2 CMP špecifikovaný. So zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy (podobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023, ods. 75 až 77) a s osobitným dôrazom na špecifickú povahu konaní podľa CMP pri aplikácii vyššie citovaného ust. čl. 3 ods. 2 CMP (s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov) je aj na rozhodovanie o určení príslušnosti vo veciach upravených CMP príslušný od 1. júna 2023 Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (kauzálne nadriadený súd) a špecializovaný na rodinnú agendu, a to z dôvodu potreby zachovania zmyslu a účelu reformy súdnej mapy zameranej, okrem iného dosiahnutia špecializácie aj v rodinnoprávnej agende, a to aj v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Opačný záver by sa priečil účelu súdnej reformy (popieral by jej zmysel). „Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. (...) Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.“ (pozri dôvodovú správu k zákonu č 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov) K čomu najvyšší súd akcentuje aj zachovanie plynulosti a rýchlosti konania.
13. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že poukazovanie na zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR zo strany Krajského súdu v Trnave nie je v danom prípade na mieste, pretože tento upravuje sídla a obvody krajských súdov len všeobecne bez prihliadnutia na špecifiká konaní vymenovaných v ust. § 3 ods. 5 CMP (ten je vo vzťahu k § 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v pomere špeciality). Nenáležitý je v tomto smere aj odkaz Krajského súdu v Trnave na ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní určenia nadriadeného súdu (1Ndob/1/2022, 4Obdo/113/2019), ktorá citovaná súdna prax neriešila špecifickú povahu konaní podľa CMP.
14. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.