2Ndc/4/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci určenia rodičovstva maloletého V. H., narodeného I., bývajúceho u matky G. K., trvale bývajúcej v R., prechodne bývajúcej v P., proti odporcovi L. G., bývajúcemu vo Y., o prípustnosť zapretia otcovstva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 Pc 4/2019, o určenie príslušnosti súdu, takto

rozhodol:

Príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Bratislava I.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I v súlade s § 23 a § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“) predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti súdu na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva. 2. Konania vo veciach určenia rodičovstva sú mimosporovými konaniami, ktoré sú s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v § 104 a nasl. Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“). 3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 106 CMP na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté. 5. Ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne (§ 38 CSP). 6. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej ú n ie m a jú prednosť p r e d zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravujeprávnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. 8. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd Slovenskej republiky. 9. Podľa čl. 3 ods. 3 písm. a/ nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie“) toto nariadenie sa nevzťahuje na určenie alebo popretie rodičovstva. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý, matka a L. G., ktorý je v rodnom liste dieťaťa zapísaný ako jeho otec, žijú v K.. S prihliadnutím na túto skutočnosť nemožno v zmysle § 106 CMP miestnu príslušnosť zistiť, a preto bolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 38 CSP. 11. Vzhľadom na to, že je splnená zákonná podmienka občianstva Slovenskej republiky jedného z rodičov (matky) ako aj dieťaťa, vo veci je daná právomoc slovenských súdov. Keďže žiaden z účastníkov nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, pri určení miestne príslušného súdu dospel najvyšší súd k záveru, že vec najhospodárnejšie prejedná a rozhodne Okresný súd Bratislava I. 12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.