UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S. I., bývajúceho v H., proti žalovanej W. I., bývajúc ej v H., zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Budovateľská 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o návrhu žalovanej n a prikázanie vec i inému s údu z dôvodu vhodnosti, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 87/2016, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 87/2016 Okresnému súdu Bratislava V s a n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj „CSP“) návrh žalovanej na prikázanie veci inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP z dôvodu vhodnosti. Konanie žiadala žalovaná prikázať Okresnému súdu Bratislava V z dôvodu novej právnej úpravy (§ 13 CSP) a pretože podľa jej tvrdenia žalobca v súčasnosti býva v I.. 2. V zmysle § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 3. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal (§ 39 ods. 3 CSP) návrh žalovanej na prikázanie veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20 C 87/2016 Okresnému súdu Bratislava V z dôvodu vhodnosti a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, lebo neboli zistené zákonné predpoklady pre prijatie navrhovaného opatrenia podľa § 39 ods. 2 CSP. 5. Predpokladom na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Pritom je potrebné mať na zreteli, že všeobecná miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je zásadou základnou a prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady. Pri rozhodovaní súd musí postupovať nielen podľa ustanovenia § 39 ods. 2 CSP a dbať, aby pre takéto rozhodnutie boli splnenépodmienky, ale musí tiež rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť sudcu stanoví zákon. 6. Dôvody vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán sporu a iných okolnostiach. Pôjde však predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, ž e iným, než príslušným súdom, bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. K prikázaniu veci inému, než príslušnému súdu by preto malo dochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, keď dôvody odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie súdu inému, musia byť natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prielom do citovaného ústavného princípu zákonného sudcu. Teda dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným, než príslušným súdom. 7. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide o konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, keď vzhľadom k účinnosti (od 1. júla 2016) nového procesného kódexu dovolací súd dodáva, že na konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 účinného do 30. júna 2016), je potrebné aplikovať prechodné ustanovenie § 470 CSP. V prvej inštancii o rozvode manželstva bola vec na základe zákonných kritérií § 88 O.s.p. prejednaná a rozhodnutá na Okresnom súde Banská Bystrica. Vzhľadom n a uvedené ustanovenia platí, ž e o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva majetku manželov rozhoduje súd, na ktorom prebehlo konanie o rozvod manželstva, t. j. v danom prípade Okresný súd Banská Bystrica. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V. Nie je totiž dostatočne preukázané, že by Okresný súd Bratislava V prejednal vec hospodárnejšie a rýchlejšie, než Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vo veci koná. 9. Ak žalovanej budú brániť jej pomery (zdravotné, finančné a pod.) v účasti na pojednávaniach pred Okresným súdom Banská Bystrica, príslušný súd môže o jej vypočutie požiadať iný súd (§ 104 CSP). 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto návrhu na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava V nevyhovel. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.