2 Ndc 30/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V. H., bývajúcej v H.,   2/ M. H., bývajúcemu v H.,   obaja   zastúpení   Mgr.   V.   P.,   advokátom   v   H., proti žalovanému Ing. V. H., bývajúcemu v   H., zastúpený JUDr. Ľ. K., advokátkou v   H.,   o   určenie   neplatnosti   darovacej   zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7 C 100/2011, o návrhu na

prikázanie veci, takto

r o z h o d o l :

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod  

sp. zn. 7 C 100/2011 Okresnému súdu Humenné s a n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e

V   priebehu   konania   o   určenie   neplatnosti   darovacej   zmluvy   a   o   určenie,   že

nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.  

7 C 100/2011, predložil Okresný súd Michalovce spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu

Humenné.

Žalovaný podaním doručeným súdu 16. augusta 2011 navrhol prikázanie veci vedenej

na Okresnom súde Michalovce Okresnému súdu Humenné z dôvodu vhodnosti. Návrh

odôvodnil tým, že všetci účastníci konania ako aj prípadní svedkovia majú bydlisko v H.

a dokazovanie svedeckými výpoveďami na Okresnom súde Michalovce by neodôvodnene

navýšilo náklady konania. Žalovaný vo svojom návrhu ďalej uviedol, že z hľadiska

zabezpečenia hospodárnosti a účelnosti občianskeho súdneho konania v zmysle § 12 O.s.p. je

nepochybne vhodnejší na prejednanie veci Okresný súd Humenné, keďže v   konaní   bude potrebné vypočuť viacerých svedkov, ktorí budú vypovedať o fyzickom a psychickom

stave nebohej darkyne a jej schopnosti vnímať a pochopiť obsah právneho úkonu, ktorý

učinila, pričom prikázanie veci Okresnému súdu Humenné nebude mať negatívny dopad na

ostatných účastníkov konania, keďže všetci, vrátane právnych zástupcov majú bydlisko alebo

sídlo v H.. Ďalej argumentoval tým, že nebohá sa liečila a zomrela v H. a darovacia zmluva

bola uzavretá a podpísaná taktiež v H..

Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k návrhu žalovaného na prikázanie veci Okresnému

súdu v Humennom uviedli, že s tým nesúhlasia a návrh pokladali za nedôvodný. Poukázali  

na to, že nie sú pravdivé skutočnosti uvádzané žalovaným, že všetci účastníci a prípadní

svedkovia majú bydlisko v H., keďže samotný žalovaný má reálne bydlisko v rodinnom

dome v H., ktorý bol predmetom spornej darovacej zmluvy a v byte v H. má žalovaný

trvalý pobyt, no predmetný byt prenajíma. Uviedli, že taktiež nie je pravdou, že nebohá sa

liečila v H., keďže nebohá bola najprv hospitalizovaná v M. na S., potom bola umiestnená

v rehabilitačnom centre v S. a až následne v liečebni pre dlhodobo chorých v H. Žalobcovia

mali za to, že prikázanie veci Okresnému súdu Humenné nepovedie k dôkladnejšiemu

a spoľahlivejšiemu prejednenaniu veci, a práve naopak, bude vhodnejšie ak predmetnú vec

prejedná Okresný súd Michalovce, keďže je s predmetnou právnou vecou už oboznámený, čo

vytvára stav pripravenosti, aby práve tento súd mohol o veci bezprostrednejšie rozhodnúť než

iný súd.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie sa uskutočňuje

na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré

tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec možno prikázať

inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa

má vec prikázať. V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd

Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva

účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu.

Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti

občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi

rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom  

k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého

príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy

výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy

len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa

posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom  

na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak ich zohľadnenie

nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania, alebo na konanie ako také.

Žalovaný nijako nepreukázal pravdivosť tvrdení ohľadom jeho bydliska. Uvádzané

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu delegácie veci na iný ako miestne príslušný súd

ničím nepodložil. Dôvody uvedené žalovaným nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej

výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Prikázanie veci Okresnému súdu Humenné

neprinesie oproti prejednaniu veci Okresným súdom Michalovce výrazné zjednodušenie

prístupu k súdu pre účastníkov, ani nepovedie k výraznejšiemu zhospodárneniu či urýchleniu

konania. Pri rozhodovaní o prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti tiež treba

prihliadať na zachovanie rovnosti účastníkov, podstatný význam má i stanovisko ostatných

účastníkov konania.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaným tvrdené okolnosti nie

sú tak závažnými okolnosťami, ktoré by odôvodňovali potrebu vec vedenú na Okresnom súde

Michalovce prikázať Okresnému súdu Humenné. Ustanovenie § 122 ods. 2 O.s.p. totiž

umožňuje súdu, ktorý vec prejednáva dožiadať iný súd (v danej veci Okresný súd

Michalovce)   v obvode ktorého sa navrhovateľ zdržuje o vykonanie dôkazu, a to aj

výsluchom žalovaného ako účastníka konania (§ 125 O.s.p.).

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že  

v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p., návrhu preto nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová