2 Ndc 30/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. C. M., narodenom X., zomrelom X., naposledy bývajúci v M., vedenej na Okresnom Žilina pod sp. zn. 15 D 1051/2010, o prejednanie dedičstva, o návrhu dedičov Mgr. K. M., bývajúcej v T. a Ing. M. M., bývajúceho v Ž., na prikázanie veci Okresnému súdu Trnava, takto
r o z h o d o l :
Návrhu dedičov Mgr. K. M. a Ing. M. M. na prikázanie veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 15 D 1051/2010 Okresnému súdu Trnava n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e
Na Okresnom súde Žilina, ktorý je súdom vecne a miestne príslušným sa vedie konanie o prejednanie dedičstva po nebohom Ing. C. M. pod sp. zn. 15 D 1051/2010.
Podaním doručeným Okresnému súdu Žilina 19. novembra 2010 požiadali dedičia nebohého Mgr. K. M., bývajúca v T. a Ing. M. M., bývajúci v Ž. o prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15 D 1051/2010 Okresnému súdu Trnava. Ako dôvod na delegáciu veci uviedli, že Ing. M. M. je zamestnaný v spoločnosti poručiteľa v B. a z dôvodu zabezpečenia chodu tejto spoločnosti sa často zdržuje v zahraničí. Aj z tohto titulu na svoje zastupovanie v predmetnom konaní splnomocňuje dedičku Mgr. K. M., ktorá má trvalý pobyt v T.. Ďalej uviedli, že Mgr. K. M. pracuje v B. ako advokátska koncipientka. Na základe uvedeného sa domnievajú, že prejednanie dedičstva po poručiteľovi na Okresnom súde Žilina bude pre dedičku – dcéru poručiteľa časovo, finančne náročne a priveľmi stresujúce.
Podľa § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Postup podľa § 12 ods. 2 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavne garantovanej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu a sudcu ustanoví zákon (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd), ktorým je v danom prípade Občiansky súdny poriadok.
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že skutočnosti, ktoré opodstatňujú delegáciu veci inému súdu podľa tohto zákonného ustanovenia musia byť výnimočné, závažné a objektívnej povahy. Dôvody vhodnosti môžu byť rôzne v závislosti od predmetu konania, postavenia účastníkov a iných okolností. Spravidla sa vhodnou delegáciou predchádza nutnosti dožiadania, čo znamená, že typickými dôvodmi vhodnosti budú tie, ktoré delegujúcemu súdu umožnia prijať záver, že iným než príslušným súdom bude vec prejednaná hospodárnejšie a rýchlejšie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti v predmetnej veci zistené neboli. Samotná okolnosť, že dedička po poručiteľovi (ktorá zastupuje v konaní aj ďalšieho dediča – svojho brata) sa domnieva, že prejednanie dedičstva na Okresnom súde Žilina bude pre ňu priveľmi stresujúce, časovo a finančne náročné, nie sú natoľko výnimočné, aby bez ďalšieho odôvodňovali delegáciu veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. Pre úplnosť sa dodáva, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na prikázanie veci, ak sa zmení procesná situácia alebo nastanú nové závažné okolnosti odôvodňujúce takýto postup.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová