UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. M., narodeného L., zast. L. V., narodenou J., O., proti žalovanému V-group s. r. o., Kladno, Ke Stadionu 3228, Česká republika, IČO: 47 541 598, zast. advokátom Mgr. Jakubom Řehořom, Kladno, Huťská 1383, Česká republika, o zaplatenie 449.900 Kč s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-41C/18/2022, o návrhu žalovaného na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalovaného na prikázanie veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-41C/18/2022 inému súdu prvej inštancie so sídlom v Bratislave n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice po vyjadrení záveru, že v posudzovanom spore je daná právomoc slovenského súdu (č. l. 113 spisu) predložil podľa § 39 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu, a to bratislavskému súdu rovnakej inštancie (č. l. 84 a nasl. spisu). 1.1. Žalovaný na odôvodnenie svojho návrhu podľa § 39 ods. 2 CSP uviedol, že je právnickou osobou so sídlom v západných Čechách, pričom od príslušného súdu s a sídlo žalovaného nachádza takmer 700 km ďaleko. Právny zástupca žalovaného, ktorý pre neho spravuje všetku právnu agendu má sídlo v rovnakom meste ako žalovaný. Z dôvodu značnej vzdialenosti sídla žalovaného i jeho právneho zástupcu od príslušného súdu navrhol žalovaný, aby došlo k prikázaniu sporu bratislavskému súdu rovnakej inštancie. 2. Žalobca vo svojom vyjadrení k návrhu žalovaného na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti nesúhlasil s týmto návrhom žalovaného. Navrhol, aby nebolo vyhovené návrhu žalovaného na prikázanie sporu niektorému z Mestských súdov Bratislava, resp. inému súdu (č. l. 125 a nasl. spisu). 3. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Mestskému súdu Košice) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (bratislavskému súdu rovnakej inštancie). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie sporu (§ 39 ods. 3 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie sporu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť. 5. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 5. 1. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie (čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania). Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. 6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery strany sporu, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len, ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu. 7. Skutočnosť, ktorou žalovaný odôvodnil vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti to, že žalovaný poukazoval na sídlo žalovaného a aj sídlo právneho zástupcu žalovaného, ktoré sa nachádzajú v Kladne. K čomu najvyšší súd opakuje, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, a to najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú, musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou veci (sporu) na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci (sporu), čo v danom prípade preukázané nebolo. 7.1. Vedenie súdneho konania, v ktorom majú strany sídlo (miesto pobytu), či sídlo právneho zástupcu strany mimo obvodu príslušného súdu, alebo musia prekonať väčšiu vzdialenosť za účelom dostavenia sa na príslušný súd a vynaloženie vyšších výdavkov (nákladov) bez ďalšieho a zakaždým nevyvoláva zmenu príslušnosti súdu a nepredstavuje výnimočný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). 7.2. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že účastník konania/strana sporu nemá bydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať on alebo jeho právny zástupca väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. 8. Osobitne je potrebné tiež podotknúť, že žalobca v danom prípade nesúhlasí s návrhom žalovaného na prikázanie sporu inému súdu. 9. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel. 10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



