UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo, so sídlom v Šali, Horná č. 926/1, IČO: 00 170 747, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, l. mája 173/11, proti žalovanému N.Z., bývajúcemu v H., zastúpenému Mgr. Dianou Šiagyovou, advokátkou, so sídlom v Šali, Jánošíkova č. 2, o zaplatenie 2.807,18 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 11/2019, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4 C 11/2019 Okresnému súdu Galanta sa n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nové Zámky predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) návrh žalobcu na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) z dôvodu vhodnosti. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde v Galante je v obdobnej veci vedené súdne konanie voči žalovanému, ktorý uviedol adresu trvalého pobytu H., pričom žalobca zistil adresu žalovaného H..
2. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému Galanta nevyjadril.
3. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresný súd Nové Zámky) a súdu, ktorému sa m á s por prikázať (Okresný súd Galanta). V tomto prípade j e najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
4. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka civilného procesu na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonadefinovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného procesu alebo jeho zrýchlenia. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pritom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.
6. V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu vedením konania na Okresnom súde Galanta v obdobnej veci voči žalovanému, ktorý uviedol adresu trvalého pobytu H., pričom žalobca zistil adresu žalovaného H.. K čomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, ale musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedený dôvod nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú okolnosti tohto druhu, a to vedenie konania s tými istými stranami sporu na inom súde, resp. že strana sporu nemá bydlisko v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky - skôr bežné, a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Akceptáciou takéhoto návrhu by došlo k negovaniu procesných ustanovení zákona upravujúcich vecnú a miestnu príslušnosť súdov, pričom najvyšší súd bol povinný brať na zreteľ aj skutočnosť, že žalovaný s delegovaním sporu inému súdu neprejavil súhlas.
7. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.