2Ndc/17/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471, proti žalovaným 1/ X. S., bývajúcemu v E., 2/ Q. S., bývajúcej v E., o zaplatenie 3 500 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 Csp 58/2018, o návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 Csp 58/2018 Okresnému súdu Veľký Krtíš s a n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v spore o zaplatenie 3 500 eur s príslušenstvom predložil v zmysle § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh žalovaných 1/ a 2/ (č. l. 82, 82a spisu) na prikázanie veci inému súdu (Okresný súd Veľký Krtíš) z dôvodu vhodnosti. Žalovaní 1/ a 2/ svoj návrh odôvodnili vzdialenosťou súdneho pojednávania od miesta bydliska 251 km, čo považujú za nemožné dostať sa na pojednávanie, keďže je to podľa ich názoru komplikované a auto nemajú.

2. Žalobca k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti vo svojom vyjadrení doručenom na najvyšší súd 27. decembra 2018 uviedol: „hoci žalobca skutočnosť, že pre žalovaného je miestne príslušný súd vzdialený 251 km nevidí ako dôvod na zmenu príslušnosti súdu, uvedomujúc s i sociálny aspekt žalovaného súhlasí s pridelením veci na prejednanie Okresnému súdu Veľký Krtíš“.

3. Vzhľadom k tomu, že návrh na prikázanie veci bol podaný po 1. júli 2016, t. j. už za účinnosti CSP, dovolací súd postupoval v zmysle tohto procesného predpisu.

4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločnenadriadený príslušnému s ú d u (Okresnému s ú d u Prešov) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Veľký Krtíš). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom najvyšší súd.

5. Najvyšší súd príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie sporu (§ 39 ods. 2 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalovaných l/ a 2/ na prikázanie sporu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.

6. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie sporu.

7. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu.

8. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania sporu tak vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie sporu na druhú stranu sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.

9. Žalovaní 1/ a 2/ odôvodňujú vhodnosť navrhovanej delegácie sporu s poukazom na veľkú vzdialenosť ku konajúcemu súdu od ich bydliska. K čomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, ale musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo p o skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Žalovanými 1/ a 2/ uvádzané dôvody možno eliminovať formou vykonania procesných úkonov dožiadaným súdom (§ 104 CSP), resp. zvolením si zástupcu v spore, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Napokon aj žalovanými 1/ a 2/ uvádzaný dôvod veľkej vzdialenosti ku konajúcemu súdu od ich bydliska je vnímaný len z pohľadu ich bydliska a ani ten nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že strana sporu (prípadne jej zástupca) nemá bydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho a zakaždým dôvodom na prikázanie sporu inému súdu.

10. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.