UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky C. G., bývajúcej v H., zastúpenej Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., s o sídlom v Bratislave, Ružová dolina 8, proti odporcovi U. G., bývajúcemu v V., zastúpenému JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, s o sídlom v Bratislave, Ľadová 16, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/16/2021, v konaní o prikázanie veci inému súdu na konanie, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/16/2021 Okresnému súdu Partizánske s a n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) predložil v zmysle § 39 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“) na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) návrh navrhovateľky na prikázanie veci inému súdu (Okresný súd Partizánske) z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti S. a I. majú adresu trvalého a aktuálneho pobytu v obvode Okresného súdu Partizánske. Navrhovateľka je toho názoru, že Okresný súd Partizánske má preto najlepšie podmienky pre zadovažovanie skutkových zistení významných pre konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode a navrhované prikázanie veci je s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a charakter konania v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania i jeho zrýchlenia.
2. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti s návrhom nesúhlasil a uviedol, že prenesením príslušnosti sa nezabezpečí ani hospodárnosť, ani rýchlosť konania.
3. Konanie o rozvode manželstva sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z. z. (ďalej aj „CMP“). Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. To platí i pre návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP možno na návrh ktorejkoľvek zo strán vec prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava III) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Partizánske). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“).
5. Podľa § 4 CMP ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu.
6. Najvyšší súd príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie veci (§ 39 ods. 2 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na prikázanie veci nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
7. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, a teda podmienky prikázania veci treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Totižto, ak by príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie tu neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanovuje zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie, čo rovnako platí aj pre civilné mimosporové konania.
8. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôvody výnimočného charakteru. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch sporových strán, pričom na pomery strany v spore, ktorá delegáciu navrhuje možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu. Podstatný význam má i stanovisko protistrany v spore. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.
9. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vzal najvyšší súd na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade ide primárne o rozvod manželstva. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami CMP o osobitnej výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 92 CMP, podľa ktorého na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, ab y v ec prejednal a rozhodol s úd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Preto dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom. Najvyšší súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
10. Navrhovateľka odôvodňuje vhodnosť navrhovanej delegácie veci s poukazom n a trvalý pobyt maloletých v obvode Okresného súdu Partizánske a vzdialenosť ku konajúcemu súdu od ich bydliska. K tomu najvyšší súd uvádza, že dôvody delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Musia však svojou výnimočnosťou viesť k nepochybnému záveru, že delegáciou sporu na iný súd sa zabezpečí hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Navrhovateľkou uvádzané dôvody možno eliminovať formou vykonania procesných úkonov dožiadaným súdom (§ 104 CSP), resp. zvolením si zástupcu, resp. advokáta v spore, čo navrhovateľka aj urobila. Napokon aj navrhovateľkou uvádzaný dôvod veľkej vzdialenosti ku konajúcemu súdu od bydliska je vnímaný len z pohľadu jej bydliska bez zreteľa na bydlisko odporcu a ani tento dôvodnevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že strana sporu (jej zástupca) nemá bydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu, alebo že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.
11. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel.
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.