UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O. J., bývajúceho v D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, s adresou na doručovanie: Brezová č. 10, Košice proti žalovanému Zoznam, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Viedenská c es ta č. 3-7, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Adamčík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Liptovská č. 2/A a JUDr. Petrom Bianchim, advokátom so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie č. 13, o ochranu osobnosti a úhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 7 Co 24/2018 v konaní o prikázanie veci inému súdu na konanie, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 Co 24/2018 Krajskému súdu v Banskej Bystrici s a n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) predložil spis sp. zn. 7 Co 24/2018 doručený dňa 11. októbra 2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Krajskému súdu v Banskej Bystrici z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších zmien, ďalej len „CSP“). Žalobca svoj návrh odôvodnil predovšetkým svojím zhoršeným zdravotným stavom a skutočnosťou, že nezvláda cestovanie do vzdialených miest ako je Bratislava a prikázanie veci na Krajský súd v Banskej Bystrici by mu uľahčilo jeho účasť na pojednávaní. K návrhu priložil aj fotokópiu lekárskej správy neurologickej ambulancie A. I. z 22. mája 2019, podľa ktorej je žalobca pacientom s bolesťami v krížoch, ktoré vyžarujú po bočnej ploche až na predkolenie, pričom sa zhoršujú pri dlhšom sedení, z čoho niekedy pociťuje tŕpnutie až pálenie, preto mu uvedená lekárka neodporúča dlhodobé sedenie. V zmysle uvedeného teda považuje prikázanie sporu Krajskému súdu v Banskej Bystrici za opodstatnené.
2. Žalovaný sa k predmetnému návrhu nevyjadril.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na prejednanie návrhu na prikázanie sporu inému súdu (§ 39 ods. 3 CSP), keďže je súdom najbližšie spoločne nadriadeným sporprejednávajúcemu súdu a tomu súdu, ktorému by mal byť spor podľa návrhu žalobcu prikázaný; po prejednaní veci bez pojednávania (§ 438 ods. 1 a § 177 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
4. Podľa § 39 ods. 2 CSP spor možno prikázať inému súdu tej istej inštancie aj (okrem nutného prikázania veci pre vylúčenie sudcov súdu majúceho inak vec prejednať a rozhodnúť) z dôvodu vhodnosti.
5. Predpokladom prikázania sporu inému súdu podľa práve odcitovaného zákonného ustanovenia je existencia okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu iným súdom než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich tu v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť až do skončenia konania (takže tu v skutočnosti ide aj o prielom zásady „perpetuatio fori“, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 CSP). Prejednávanie a rozhodovanie sporov súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, j e t e d a zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitého sporu inému súdu len výnimkou z takéhoto pravidla, k u ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne (aby bola zachovaná podstata, že tu ide o výnimku a aby sa teda sama výnimka nestala pravidlom). Ak by totiž najvyšší súd prikázal spor inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda ústavného zákona S N R č. 460/1992 Z b. v zn en í neskorších ústavných zákonov). Práve so zreteľom k charakteru delegácie (ako výnimky z pravidla, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií) musí mať potom aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie sporu inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicky tiež rozhodnutie) sporu iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu sporu i pomerov všetkých jeho strán, pričom na pomery tej strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu. Pri posúdení existencie podmienok pre vyhovenie takého návrhu tu význam zohráva aj stanovisko ostatných strán.
7. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tomto spore nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že Krajský súd v Banskej Bystrici spor prejedná hospodárnejšie (než Krajský súd v Bratislave).
8. V danom prípade žalobca odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu jeho zdravotným stavom, ktorý preukazuje lekárskou správou s odporúčaním vyhýbať sa dlhšiemu sedeniu. V prípade predloženého dokladu ide len o fotokópiu bez uvedenia následkov, ktoré mu cestovanie môže privodiť prípadné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Súd má potom za to, že uvedenú situáciu žalobca žiadnym dôkazom nepodložil a v tomto prípade takýto argument nepredstavuje ani žiadnu výnimočnosť prípadu zakladajúceho dôvod na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti tak, ako to má na mysli zákon. Žalobca ako iniciátor sporu si musel byť vedomý svojej povinnosti zúčastňovať sa konania, ktoré začalo jeho podaním, pričom zdravotný stav ním uvedený v lekárskej správe nie je výnimočným javom a bez špecifikácie diagnózy ani nepreukazuje nemožnosť žalobcu dostaviť sa na pojednávanie do Bratislavy, a preto tento argument nezakladá tú výnimočnosť situácie, ktorú zákon vyžaduje. Tu je namieste pripomenúť možnosť dožiadania podľa § 104 CSP a vykonanie výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu, svojím sídlom najbližšiemu strane sporu, namietajúcej vzdialenosť od spor prejednávajúceho súdu a v zmysle tejto zákonnej možnosti neobstojí argument žalobcu o „uľahčení účasti na pojednávaní“, ak by sa konalo n a Krajskom súde v Banskej Bystrici. Pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné, v civilnom sporovom procese platí pravidlo príslušnosti všeobecného súdu žalovaného (§ 13 CSP). Pokiaľ však niet silnejšieho dôvodu, pre ktorý by sa od pravidla vedenia sporu podľa zákonných pravidiel malo ustúpiť, prikázanie sporu inému súdu spravidla nepríde do úvahy.
9. Z týchto dôvodov preto najvyšší súd dospel k záveru, ž e v prejednávanej veci zákonné podmienky prikázania sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP neboli splnené. Preto návrhu na prikázanie veci inému súdu nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.