2Ndc/15/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Poštovej banky, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanému A. K., bývajúcemu v I., o zaplatenie 13 987,11 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60 Csp 28/2019 s postúpením mu veci Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 35 Up 379/2019, takto

rozhodol:

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 60 Csp 28/2019 s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 35 Up 379/2019 j e d ô v o d n ý.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III predložil spor vedený pod sp. zn. 60 Csp 28/2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v zmysle ustanovenia § 4 3 ods. 2 CSP z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Okresným súdom Banská Bystrica.

2. Okresný súd Banská Bystrica, na ktorý bola podaná žaloba dňa 24. júna 2019, postúpil vec na Okresný súd Bratislava III ako súdu príslušnému podľa § 14 CSP a podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej ako „zákon o upomínacom konaní“).

3. Okresný s úd Bratislava III nesúhlasil s postúpením m u veci Okresným súdom Banská Bystrica v podaní doručenom najvyššiemu súdu dňa 30. septembra 2019, pretože Okresný súd Bratislava III má za to, že vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol v stanovenej lehote podaný odpor, mal nadobudnúť právoplatnosť, pretože odpor neobsahoval náležitosti upravené v § 11 zákona o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica mal podľa názoru Okresného súdu Bratislava III preto odpor žalovaného podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia odmietnuť a nie postupovať vec Okresnému súdu Bratislava III s poukazom na § 14 zákona o upomínacom konaní a ďalšie. Okresný súd Bratislava III má tak za to, že v zmysle § 2 o upomínacom konaní nemôže rozhodovať o podanom odpore, preto je vo veci aj naďalej kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

4. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

5. Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

6. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

7. Podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

8. Podľa § 12 ods. 1 zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný neoprávnenou osobou, oneskorene, elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2, bez vecného odôvodnenia.

9. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.

11. Dovolací súd uvádza, že totožnou zákonnou úpravou ako v rámci Civilného sporového poriadku upravil zákon o upomínacom konaní možnosť žalovanému brániť sa proti vydanému platobnému rozkazu, a to podaním odporu. Zákonodarca ustanovil, že podaný odpor musí byť vecne odôvodnený (teda odpor podaný s odôvodnením vo veci samej). Cieľom tejto úpravy bolo vzhľadom na predchádzajúcu prax súdov, keď zákon nevyžaduje vecné odôvodnenie odporu, precizovanie doterajšieho znenia (doplnenie slova „vecným“) a zabezpečenie procesnej efektivity odporu ako prostriedku procesnej obrany voči platobnému rozkazu. Z podaného odporu teda musí byť zjavná vecná neodôvodnenosť nároku žalobcu, teda žalovaný nemôže podať odpor len z dôvodu, že má nedostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžnej sumy a pod. Čo konkrétne má obsahovať vecne odôvodnený odpor, žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku ani zákona o upomínacom konaní neuvádza, preto bude potrebné pri každom jednom podanom odpore postupovať veľmi individuálne a posudzovať, či podmienky odôvodnenosti odporu sú, alebo nie sú splnené. Vzhľadom na uvedené nemožno na odôvodnenie odporu použiť akékoľvek tvrdenia, nepostačuje ani to, aby žalovaný len namietal proti povinnosti zaplatiť dlžnú sumu bez ďalšieho zdôvodnenia, príp. ako už bolo uvedené, namietal svojou zlou finančnou situáciou. V uvedených prípadoch by pohľadávka žalobcu nebola žalovaným vôbec rozporovaná a dôvody podaného odporu by sa vzťahovali len na skutočnosti, pre ktoré nemôže žalovaný pohľadávku zaplatiť. Takto podaný odpor by bez ďalšieho súd považoval za neodôvodnený, keďže v ňom je uvedená len finančná situácia žalovaného a žalovaný v ňom žiadnym spôsobom nepopiera existenciu žalobcom uplatňovaného práva. Zákonodarca žalovanému v prípadoch, ak je v zlej finančnej situácii a nemôže žalobcovi prisúdený nárok zaplatiť naraz, dal v § 13 ZoUK možnosť požiadať o povolenie plnenia v splátkach.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené najvyšší súd uvádza, že z obsahu podaného odporu žalovaným vyplýva, že okrem iného uviedol, že by si rád zodpovedne plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dohody z 1. apríla 2019, avšak jeho súčasná finančná situácia mu nedovoľuje splatiť pohľadávku tak, ako to ukladá platobný rozkaz, tzn. pohľadávka žalobcu nebola žalovaným vôbec rozporovaná. Najvyššísúd tak konštatuje, že v danom prípade podal žalovaný odpor na Okresnom súde Banská Bystrica, avšak podaný odpor nebol v zmysle § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní vecne odôvodnený a preto za daného stavu je naďalej vo veci kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

13. Na základe uvedeného je nesprávny záver Okresného súdu Banská Bystrica, že na konanie a rozhodovanie vo veci je príslušný Okresný súd Bratislava III.

14. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením mu veci z Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný (§ 43 ods. 2 CSP), preto je na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci naďalej príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.