UZNESENIE
Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v spore žalobcu E. O., bývajúceho v F., proti žalovanému Okresnému súdu Bratislava II, so sídlom v Bratislave, Drieňová 5, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21Cpr/7/2022, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu Okresnému súdu Piešťany z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu na prikázanie sporu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21Cpr/7/2022 Okresnému súdu Piešťany n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21Cpr/7/2022 podal žalobca návrh na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Piešťany (č. l. 5). Návrh odôvodnil tým, že žaloba smeruje proti Okresnému súdu Bratislava II ako služobnému úradu, ktorého štatutárnym orgánom je predseda súdu Mgr. Peter Králik, ktorý je zainteresovaný v merite sporu, a ktorý má rodinné väzby na viacerých súdoch. Uviedol, že námietku zaujatosti neuvádza z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu ochrany vlastnej osobnosti.
2. Žalovaný uviedol, že len zo samotnej skutočnosti, že žaloba smeruje proti okresnému súdu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť vylúčenie všetkých sudcov a súdov v obvode krajského súdu. Prezumovanie zaujatosti všetkých (407) sudcov v obvode Krajského súdu v Bratislave pokladá za neprijateľné a nevhodné.
3. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP).
5. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorýje daný na podklade vopred stanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu sporu inému súdu možno preto pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie sporu iným, než (doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci.
6. Dôvody delegácie môžu byť rôzne v závislosti od predmetu sporu, postavenia strán, ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu.
7. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexné posúdenie predmetu sporu a pomerov oboch strán sporu. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak vo vzťahu strany, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci na druhú stranu sporu.
8. V danom prípade žalobca odôvodňoval vhodnosť ním navrhovanej delegácie sporu tým, že žaloba smeruje proti Okresnému súdu Bratislava II ako služobnému úradu, ktorého štatutárnym orgánom je predseda súdu Mgr. Peter Králik, ktorý je zainteresovaný v merite sporu, a ktorý má rodinné väzby na viacerých súdoch. Tieto dôvody vzhľadom na charakter daného sporu podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nevykazujú znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné ich návrhu vyhovieť. Žalobca vôbec nekonkretizoval dôvody vhodnosti, ale dôvody zaujatosti, pričom sám uviedol, že v danom prípade nepodáva námietku zaujatosti z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobcom predpokladanú zaujatosť všetkých sudcov a súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave nie je možné považovať za dôvod vhodnosti na prikázanie sporu inému súdu. Iné dôvody, ktoré by odôvodňovali vhodnosť prikázania sporu inému súdu žalobca neuviedol.
9. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu žalobcu nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.