2Ndc/10/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q.. G. Č., bývajúcej v V., J. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Stará cesta 6, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, o zaplatenie 223 783,66 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 50/2020, o návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalobkyne na prikázanie sporu vedenému na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 50/2020 Okresnému súdu Spišská Nová Ves n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Banská Bystrica predložil spor vedený na tomto súde pod sp. zn. 9 C 50/2020 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na prikázanie veci Okresnému súdu Spišská Nová Ves z dôvodu vhodnosti (podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej aj „CSP“). Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh (č. l. 159) tým, že je oslobodená od súdnych poplatkov. Ak by vec prejednával Okresný súd Banská Bystrica, vznikli by jej zvýšené výdavky nielen vo vzťahu k nej samotnej, ale aj jej právny zástupca by si od nej nárokoval svoje trovy. Vzhľadom k tomu, že jej právny zástupca sídli priamo v Spišskej Novej Vsi, tak by nehrozilo, že by si od nej nárokoval cestovné výdavky, stratu času a podobne.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na prikázanie veci (č. l. 177) uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobkyne, nakoľko nie je dôvod na postúpenie veci inému súdu podľa voľby a návrhov žalobkyne. V súlade s ust. § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP je miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie vo veci Okresný súd Banská Bystrica.

3. Podľa § 39 ods. 2, 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Banská Bystrica) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Spišská Nová Ves). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdomnajvyšší súd.

4. Najvyšší súd príslušný rozhodnúť o tomto návrhu na prikázanie sporu (§ 39 ods. 3 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na prikázanie sporu nie je dôvodný, a preto mu nebolo možné vyhovieť.

5. Prikázanie (delegácia) z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú. Vzhľadom na charakter delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

6. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie sporu.

7. Skutočnosť, ktorou žalobkyňa odôvodnila vhodnosť ňou navrhovanej delegácie sporu, nevykazuje charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť. V danom prípade je dôvodom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti vzdialenosť bydliska žalobkyne, resp. sídla jej právneho zástupcu. K čomu najvyšší súd uvádza, že miesto pobytu strany, resp. sídlo právneho zástupcu, či prekonanie väčšej vzdialenosti za účelom dostavenia sa na príslušný súd a vynaloženie vyšších výdavkov, nepredstavuje výnimočný dôvod, ktorý by opodstatňoval zmenu zákonom stanovenej príslušnosti súdu. Napokon strana sporu má právo zvoliť si v konaní zástupcu zohľadňujúc aj jeho sídlo, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Treba mať na zreteli tiež ustanovenie § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Rovnako treba zohľadniť, že súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti sporu uložiť strane, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). Vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu [napríklad, že strana sporu (jej zástupca) nemá bydlisko (sídlo) v obvode miestne príslušného súdu alebo, že musí za účelom dostavenia sa na súd prekonávať väčšie vzdialenosti, či vynaložiť vyššie výdavky] skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu. Navyše, žalovaný v danom prípade vyslovil nesúhlas s návrhom žalobkyne na prikázanie sporu.

8. Vzhľadom k uvedenému, dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu nevyhovel.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.