2Ndc/1/2019

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. K., bývajúceho v F., proti žalovanému STQ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, IČO: 51 025 426, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 Cpr 9/2018, o návrhu žalobcu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie sporu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 17 Cpr 9/2018 Okresnému súdu Košice II n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. V spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 Cpr 9/2018 podal žalobca návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti. Návrh odôvodnil tým, že pracovný pomer, ktorý bol neplatne skončený, vznikol na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola podpísaná v F., pričom v F. počas trvania pracovného pomeru vykonával prácu a v F. má aj trvalý pobyt. Uviedol, že v čase neplatného skončenia pracovného pomeru bolo sídlo žalovaného v Košiciach a až po neplatnom skončení pracovného pomeru bolo jeho sídlo následne premiestnené do Bratislavy. Prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II by ušetrilo čas, cestovné náklady a iné náklady nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, právnym zástupcom, ako aj svedkom. 2. Žalovaný sa k návrhu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti písomne nevyjadril. 3. Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. V tomto prípade je Okresnému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Košice II najbližšie spoločne nadriadený Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). 4. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä všakosobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. 5. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci. 6. Žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú podľa názoru najvyššieho súdu bez uvedenia ďalších významných skutočností dôvodom na uplatnenie výnimočného postupu spočívajúceho v prikázaní sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti. Nejde totiž o mimoriadne dôvody, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady všeobecnej miestnej príslušnosti súdu a v tomto prípade aj kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III. Žalobcom uvádzané dôvody nemožno považovať za mimoriadne dôvody, pretože majú všeobecný charakter. Každý súd (nielen žalobcom navrhovaný Okresný súd Košice II) je podľa Čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku povinný postupovať tak, aby bol spor čo najrýchlejšie prejednaný a rozhodnutý a konať hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, preto návrh žalobcu opretý o tento dôvod nemôže odôvodňovať prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti. 7. Zo všeobecného hľadiska miesto pobytu niektorej zo strán sporu ani jej schopnosť (spôsobilosť) zúčastniť sa súdneho procesu bez ďalšieho a zakaždým nevyvolávajú zmenu príslušnosti súdu. Strana má totiž právo zvoliť si v konaní zástupcu, ktorý je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana (§ 89 ods. 1 v spojení s § 92 ods. 1 a 2 CSP). Najvyšší súd taktiež poukazuje na § 104 ods. 1 CSP, podľa ktorého procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd zároveň môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný (§ 195 ods. 3 CSP). 8. Vzhľadom k uvedenému dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP; návrhu preto nevyhovel. 9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.