2 Nc 14/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. s.r.o., so sídlom v K., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom v B., proti žalovaným 1/ JUDr. M. S., bývajúcej v B., a 2/ V. G., bývajúcemu v R., obom zastúpeným Advokátskou kanceláriou K. spol. s r.o., so sídlom v B., o zaplatenie 18 603,44 eur (560 447,20 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 7 C 271/2006, a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12 Co 1/2010, o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. M. Š., JUDr. J. P., JUDr. A. M., JUDr. M. R., JUDr. F. Z., JUDr. M. P., JUDr. P. P., Mgr. E.N., JUDr. J. M., M. B., JUDr. O. M., Mgr. Š. B., JUDr. M. K., JUDr. M. D., JUDr. Z. N., JUDr. D. K., JUDr. Ing. J. G., Ľ. B., JUDr. J. B., JUDr. D. M., JUDr. M. S., JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď., JUDr. J. M., JUDr. J. R., JUDr. P. Ch., JUDr. D. D., JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ž., JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., JUDr. J. H., Doc. JUDr. M. Ď. PhD. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 12 Co 1/2010 (vec Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7 C 271/2006).
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. B., Mgr. J. B., Š. H., JUDr. S. S. a JUDr. M. Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 12 Co 1/2010 (vec Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7 C 271/2006).
O d ô v o d n e n i e
Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici jednak na základe námietky zaujatosti vznesenej žalobcom v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci, a tiež na základe oznámenia podľa § 15 ods. 1 O.s.p. z 21. januára 2010 predloženého Mgr. M. Š., predsedníčkou senátu 12 Co, a sudcami tohto senátu JUDr. J. P. a JUDr. A. M.. Žalobca videl okolnosť zakladajúcu pochybnosť o nezaujatosti sudcov tamojšieho súdu v tom, že žalovaná 1/ je sudkyňou Krajského súdu v Banskej Bystrici. Vo svojom oznámení sudcovia rozhodujúci v senáte 12 Co, do ktorého vec napadla, poukázali na právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2006, sp.zn. 3 Nc 25/2006, ktorým boli z rozhodovania o vylúčení sudcov Okresného súdu Banská Bystrica z konania a rozhodovania v predmetnej veci s výnimkou sudcu Š. H. vylúčení všetci sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí v danom čase na súde pôsobili.
K vznesenej námietke zaujatosti sa z dôvodov v nej obsiahnutých vyjadrili všetci sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodovanie o námietke zaujatosti sudcov krajského súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vznesenú námietku zaujatosti, oznámenie sudcov podľa § 15 ods. 1 O.s.p., ako aj vyjadrenia sudcov krajského súdu.
Vo vzťahu k sudcom krajského súdu menovaným v prvom odseku výroku tohto uznesenia rešpektoval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 27. septembra 2006, sp.zn. 3 Nc 25/2006 o tom, že sú tu okolnosti, pre ktoré by mali byť títo sudcovia vylúčení z konania a rozhodovania vo veci námietky zaujatosti sudcov Okresného súdu Banská Bystrica. Z tohto dôvodu tiež vylúčil sudkyňu JUDr. Z. N. napriek jej vyjadreniu, že sa vo veci necíti byť zaujatá, pretože jej vzťah k žalovanej 1/ je len kolegiálnej povahy.
Sudcovia uvedení v druhom odseku výroku tohto uznesenia neboli citovaným uznesením najvyššieho súdu vylúčení, alebo ním neboli vôbec dotknutí. Najvyšší súd preto skúmal ich vyjadrenia, z obsahu ktorých ďalej vychádzal. Z vyjadrenia sudcu JUDr. J. B. vyplynulo, že nemá žiaden bližší vzťah k účastníkom konania a necíti sa byť vo veci zaujatý. Ostatní z dotknutých sudcov vyjadrili subjektívny pocit zaujatosti, ktorý odôvodnili osobnou známosťou so žalovanou 1/, kolegiálnym vzťahom, poukazom na priateľský vzťah založený spoluprácou na jednom súde, resp. vedomosťou o negatívnom postoji žalovanej 1/ k sudcovi (JUDr. S. S.). Sudca Mgr. Š. B. tiež poukázal na negatívny vzťah k žalovanej 1/ spojený s jeho pôsobením v Združení sudcov Slovenska. Tieto vzťahy bližšie nekonkretizovali.
Rozhodnutie nadriadeného súdu o námietke zaujatosti na základe vyjadrenia sudcu, o ktorého vylúčenie ide, nemôže vychádzať len zo subjektívneho pocitu sudcu, ale, a to najmä, z existencie kvalifikovaných okolností v zmysle § 14 O.s.p., ktoré je nadriadený súd povinný skúmať. Je preto nutné, aby vyjadrenie sudcu k vznesenej námietke zaujatosti a vysvetlenie v ňom obsiahnuté bolo formulované tak, aby si nadriadený súd mohol vytvoriť dostatočný skutkový obraz o tvrdenom vzťahu, a vychádzal tak z dostatočného podkladu umožňujúceho mu náležité posúdenie, či sú, alebo nie sú dané okolnosti, ktoré sudcu vylučujú z prejednávania a rozhodovania veci. Táto požiadavka je kladená aj na obsah námietky zaujatosti sudcu vznesenej účastníkom konania. Najvyšší súd preto nevidí dôvod, prečo by na vyhlásenie, resp. vyjadrenie sudcu mali byť kladené nižšie požiadavky než na tvrdenie účastníka konania.
Námietka zaujatosti vznesená žalobcom vychádzala z existencie vzťahu medzi žalovanou 1/ ako sudkyňou Krajského súdu v Banskej Bystrici a sudcami tohto súdu. Povahu tohto vzťahu bližšie nešpecifikoval, ani nemenoval konkrétnych sudcov, ktorých by sa námietka mala osobitne týkať.
Okolnosti, ktoré mali zakladať pochybnosť o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, obsiahnuté v námietke žalobcu sú všeobecnej povahy, pričom osebe nezakladajú dôvod pre vylúčenie sudcu. Vzájomné vzťahy sudcov (ale aj napríklad sudcov a advokátov) vo všeobecnosti vykazujú znaky kolegiality, môžu navonok pôsobiť ako priateľské, avšak samy osebe v ničom nezakladajú a neodôvodňujú pochybnosť o nezaujatosti alebo neobjektívnosti pri rozhodovaní o veci. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované.
Najvyšší súd, berúc na vedomie existenciu kolegiálneho vzťahu medzi žalovanou 1/ a sudcami krajského súdu preto vychádzal najmä z vyjadrení sudcov súdu.
Keďže ani vyjadrenia sudcov krajského súdu, ktorí neboli dotknutí rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Nc 25/2006, neposkytovali dostatočný podklad pre riadne posúdenie existencie okolností zakladajúcich pochybnosť o nezaujatosti týchto sudcov, vyzval ich najvyšší súd, aby tieto svoje vyjadrenia o tom, že sú dané okolnosti zakladajúce pochybnosť o ich nezaujatosti, doplnili a špecifikovali povahu vzťahu v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., a v prípade vzťahu k žalovanej 1/ tiež predložili jej stanovisko k existencii a povahe takéhoto vzťahu.
Sudcovia krajského súdu sa odmietli znovu vyjadriť s tým, že ich doterajšie vyjadrenia postačujú na rozhodnutie o ich vylúčení alebo nevylúčení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyjadrení týchto sudcov, dospel k záveru, že okolnosti nimi uvedené nie sú spôsobilé založiť pochybnosť o ich nezaujatosti. Podotýka, že osobný vzťah v zmysle § 14 O.s.p. nemožno stotožňovať s „dobrými vzťahmi“, resp. „priateľskými vzťahmi“ vyplývajúcimi z pôsobenia na tom istom pracovisku, štúdiom v tom istom ročníku vysokej školy, spoločnou účasťou na vzdelávacích seminároch a podobne. Navyše, malo by ísť o vzťah sudcu k účastníkom konania, ich zástupcom alebo veci, pričom nie je možné prihliadať na vedomosť sudcu o negatívnom postoji účastníka k nemu ako k dôvodu pre vylúčenie sudcu. Profesia sudcu si okrem odbornosti vyžaduje aj schopnosť sudcu neprihliadať na negatívne postoje účastníkov, čo je bežný jav aj s ohľadom na povahu profesie, kedy vo väčšine prípadov je jedna strana sporu nespokojná s rozhodnutím súdu.
Rovnako tak nie je dôvodom vylúčenia sudcov súdu značná medializácia sporu, na konanie a rozhodovanie ktorého je tento súd vecne a miestne príslušný.
Žalovaná 1/ má od 23. septembra 2009 pozastavený výkon funkcie sudcu, preto najvyšší súd nerozhodoval o jej zaujatosti vo veci.
S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. mája 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová