2 Nc 1/2016

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného A. B., bývajúceho v A., zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so

sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 26, proti povinnej M. B., bývajúcej v C., zastúpenej  

JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o výchove maloletého

dieťaťa - A. B., nar. X., bývajúcej pri matke (povinnej), v konaní zastúpenej kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o návrhu oprávneného na

súdny výkon rozhodnutia vo výkone predbežného opatrenia o výchove maloletých detí,

vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 Em 1/2015 a na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. 21 CoE 124/2015, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Antónia Kandravá, JUDr. Michal Boroň

a JUDr. Peter Straka n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 21 CoE 124/2015 (vec Okresného súdu Svidník  

vedená pod sp. zn. 4 Em 1/2015).

O d ô v o d n e n i e

Povinná vo svojom písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Svidník  

24. novembra 2015, namietala zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove a navrhla ich

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci. V predmetnej námietke zaujatosti

poukázala na tendenčné a zaujaté konanie krajského súdu v prospech otca maloletej, keď bolo

evidentné, že tento súd dlhodobo prehliada najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom

naopak, záujmy otca povyšuje nad záujmy maloletej. Uviedla, že k podozreniu zo zaujatosti

krajského súdu pre pomer k jednej zo strán v konaní prispieva aj tá skutočnosť, že  

P. B., starý otec maloletej, je vysoko postaveným funkcionárom Prešovského samosprávneho

kraja vo funkcii riaditeľa C., s   prirodzeným   napojením   na   elitu   Prešovského 2   2 Nc 1/2016

samosprávneho   kraja   a   aj   s   tým zodpovedajúcim okruhom známych osôb. Tvrdila, že

krajský súd sa už od počiatku konania postavil na stranu otca maloletej. Na základe

uvedených skutočností navrhla vec na prejednanie a rozhodnutie prikázať inému krajskému

súdu v Slovenskej republike.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove  

(§ 16 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a posúdil opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci  

v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti   neobjektívneho   rozhodovania.   Z   hľadiska   uvedeného   ustanovenia   je

právne významný vzťah sudcu, a to buď :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom pomere (tak pozitívnom alebo negatívnom) k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Explicitne je definované tzv. zákonné vylúčenie sudcu a to vtedy, ak sudca rozhodoval

vec na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 14 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci o takýto

prípad nejde.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne 3   2 Nc 1/2016

poúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým

účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje

právny poriadok (II. ÚS 71/97).

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15

O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby  

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť  

o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení

sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania  

a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných

dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato  

a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné

prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej

len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack  

c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu  

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné  

z   tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno (pre vnútornú potrebu). Pri 4   2 Nc 1/2016

subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný

opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (viď napríklad Hauschildt c. Dánsko). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré

môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných  

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,

resp. aj k ich zástupcom. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu

sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že

by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť

v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar c. Spojené kráľovstvo) a vyvolávajú relevantnú obavu z nedostatku nezaujatosti.

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá  

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať

zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi

vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť,

ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho

vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania

uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda

nezávisle a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08).

5   2 Nc 1/2016

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje.

V prejednávanej veci povinná (matka maloletej) vyvodzovala zaujatosť sudcov

Krajského súdu v Prešove, tak pre pomer ku jednej zo strán v konaní ako aj pre pomer sudcov

k prejednávanej veci. Tvrdila, že starý otec maloletej ako vysoko postavený funkcionár

Prešovského samosprávneho kraja je napojený na elitu Prešovského samosprávneho kraja a aj s tým zodpovedajúcim okruhom známych ľudí. Zaujatosť sudcov Krajského súdu v Prešove

povinná ďalej vyvodzovala z postupu a rozhodovania Krajského súdu v Prešove v konaniach

predchádzajúcich súdenej veci.  

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2015 danú právnu vec je

príslušný prejednať a o nej rozhodnúť senát v zložení zo sudcov JUDr. Antónie Kandravej,

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku. Uvedení sudcovia vo svojich vyjadreniach

uviedli, že nemajú žiaden vzťah k veci, ani k účastníkom konania a necítia sa byť zaujatí  

vo veci.

Keďže konanie a rozhodovanie iných sudcov Krajského súdu v Prešove než

uvedených sudcov v danej právnej veci neprichádza do úvahy, Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol o námietke zaujatosti matky maloletej len vo vzťahu k týmto zákonným

sudcom.

6   2 Nc 1/2016

Vychádzajúc z vyjadrení sudcov príslušného súdu, z ktorých vyplýva, že nemajú

žiaden pomer k veci, k účastníkom konania a ani zástupcom účastníkov, keď ani ďalší obsah

spisu z objektívneho hľadiska nezakladá žiadne pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov,  

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   nezistil   žiaden   relevantný   dôvod   v   zmysle   § 14  

ods. 1 O.s.p., ktorý by ich vylučoval z prejednávania a rozhodovania tejto veci. V tejto

súvislosti nadriadený súd zároveň pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2 zák.  

č. 385/2000 Z.z.). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej

súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí).

Keďže z obsahu podania povinnej je zrejmé, že ako ďalšie dôvody vylúčenia sudcov

Krajského súdu v Prešove uvádza okolnosti spočívajúce v postupe sudcov krajského súdu pri

prejednávaní a rozhodovaní v konaniach predchádzajúcich súdenej veci, Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 14 ods. 3 O.s.p., podľa

ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu (sudcov) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu (sudcov) v konaní o prejednávanej veci alebo v (ich) rozhodovaní v iných veciach;  

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15a ods. 5 O.s.p.).

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že

základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však

to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodnutím. Na dosiahnutie nápravy v týchto

prípadoch v občianskom súdnom konaní slúžia iné prostriedky (najmä sťažnosť podaná

účastníkom konania predsedovi súdu v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov), nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je

zásadne odlišný.

Najvyšší   súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov v zmysle § 14

ods. 1   O.s.p.   zakladajúcich   pochybnosti   o   nezaujatosti   JUDr.   Antónie   Kandravej,  

JUDr.   Michala   Boroňa   a   JUDr. Petra Straku,   a   preto   rozhodol,   že   ich   nevylučuje

z prerokovania a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.  

7   2 Nc 1/2016

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 16. februára 2016

  JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová