Najvyšší súd   2M Obdo 4/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J. O., notár so sídlom M., proti odporkyni: MUDr. D. T. nar. X., bytom N., zastúpená JUDr. V. L.,

advokátom, so sídlom R. o zaplatenie 2 500 000,- Sk (82 984,80 Eur) s príslušenstvom,

na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, Štúrova 2,

Bratislava proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. júna 2009 č. k.

21 Cob 63/2009-187, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa

24. júna 2009 č. k. 21 Cob 63/2009-187   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   tomuto súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 22. októbra 2008 č. k.

23 Cb 35/2006-153 súd návrh navrhovateľa na zaviazanie odporkyne zaplatiť mu sumu

2 300 000,-- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 000,-- Sk

od 11. 12. 2004 do 5. 12. 2005, zo sumy 2 300 000,-- Sk od 11. 12. 2004 do zaplatenia

zamietol, konanie vo zvyšnej časti zastavil, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť

odporkyni náhradu trov konania v sume 125 000,-- Sk, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 11 800,-- Sk

navrhovateľovi, prostredníctvom Daňového úradu T., po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporkyne

zaplatenia pohľadávky v sume 2 500 000,-- Sk s príslušenstvom ako dohodnutej podielovej

odmeny notára za poskytnuté právne rady na základe ústne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní

právnych služieb v druhej polovici roku 2002. Ďalej uviedol, že po akceptácii čiastočného 2M Obdo 4/2010

späťvzatia návrhu (podaním zo dňa 18. 04. 2006 č. l. 64 spisu) v časti istiny 200 000,-- Sk

s príslušenstvom, predmetom konania zostalo zaplatenie pohľadávky v sume 2 300 000,-- Sk

spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 000,-- Sk od 11. 12. 2004

do 05. 12. 2005 a zo sumy 2 300 000,- Sk od 11. 12. 2004 do zaplatenia ako dohodnutej

podielovej odmeny notára za poskytnuté právne rady. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že

dokazovaním v prejednávanej veci neboli dostatočným spôsobom preukázané tvrdenia

navrhovateľa o ústne uzatvorenej a ním popísanej podielovej odmene za poskytované právne

rady, resp. preukázaný rozsah konkrétnych úkonov právnej služby, odporkyňou rozporované

a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.  

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.,

s použitím ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keď ako dôvod späťvzatia návrhu

ustálil dispozičné právo navrhovateľa na začatie konania a úspešnej odporkyni priznal

uplatnenú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 125 000,-- Sk.  

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, navrhol rozsudok

súdu prvého stupňa zmeniť a vyhovieť návrhu v rozsahu priznania sumy 2 300 000,--Sk

a priznať odvolateľovi právo na náhradu trov konania. V odvolaní namietol nesprávne

hodnotenie dôkazov súdu prvého stupňa vykonaných v konaní, ako aj nesprávnu aplikáciu

ustanovení vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z. z. Ďalej namietol, že hoci v konaní bolo

preukázané poskytovanie právnych služieb navrhovateľom pre odporkyňu a vyhláška č.

163/2002 Z. z. jednoznačne stanovuje postup pri absencii uzavretia zmluvy o odmene, súd

prvého stupňa sa rozsahom poskytovania služieb a určenia odmeny za poskytnuté služby

nezaoberal.

Podaním zo dňa 15. 06. 2009 navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť

bez uvedenia dôvodu. Podaním zo dňa 06. 07. 2009, doručeným odvolaciemu súdu dňa

13. 07. 2009, odporkyňa vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu v celom rozsahu.  

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 24. júla 2009 č. k.

21 Cob 63/2009-187 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a konanie v tomto rozsahu zastavil. Nepriznal

žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa 2M Obdo 4/2010

§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., z dôvodu, že   z okolností späťvzatia návrhu nezistil dôvody

pre priznanie práva na ich náhradu niektorému z účastníkov (žalobca dôvody späťvzatia

žalobného návrhu vo svojom podaní neuviedol a žalovaná so späťvzatím súhlasila

bez uplatnenia si práva na náhradu trov konania).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 12. augusta 2010,

doručeným dovolaciemu súdu dňa 17. 08. 2010 na podnet účastníka konania, podal

za podmienok uvedených v § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov

konania, nakoľko týmto rozhodnutím bol porušený zákon a vyžaduje to ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v prípade zastavenia konania

vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania

a z tejto zásady existujú výnimky. Jednou z nich je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa

konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta

O. s. p.). Ďalej uviedol, že súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť

a nejde o prípad podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska

zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy

konania. Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len

vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Dôležitá je žiadosť o náhradu trov, ktorú

treba odlišovať od vyčíslenia trov. Pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania, ktorý

nemusí obsahovať vyčíslenie trov, zákon neustanovuje žiadnu lehotu. Môže sa preto uplatniť

kedykoľvek počas konania. Žalobca si spravidla uplatňuje nárok na náhradu trov už v žalobe,

žalovaný tak môže prvýkrát urobiť vo vyjadrení sa k žalobe alebo v odpore proti platobnému

rozkazu. Návrh môžu robiť účastníci podaním adresovaným súdu, tiež aj na pojednávaní

ústne do zápisnice. V danej veci si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania v odpore

podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu) ako i na pojednávaní

konanom dňa 22. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si uplatnila nárok

na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný odpor a inú

náhradu trov konania si neuplatnila. Keď si žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania

v konaní pred súdom prvého stupňa, pre prisúdenie náhrady trov konania v čase rozhodovania

súdu prvého stupňa, nepostačovalo bez ďalšieho uplatnenia nároku pred súdom prvého 2M Obdo 4/2010

stupňa, pretože sa žalovaná tohto nároku nevzdala. V konaní pred súdom druhého stupňa len

súhlasila so zastavením konania v predmetnej veci v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany

žalobcu v celom rozsahu. v danom prípade Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o trovách

konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. namiesto ustanovenia § 146

ods. 2 veta prvá O. s. p., čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

K podanému mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril navrhovateľ. V podanom vyjadrení

navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietnuť. Ďalej uviedol, že

v danej veci nie je možné vychádzať zo záveru, že by žalobca zavinil nastavenie konania, ako

to predpokladá ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Žalobca síce vzal návrh na začatie

konania späť, avšak nakoľko k tomu došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, v zmysle § 208

O. s. p. bol na zrušenie prvostupňového rozsudku a zastavenie konania potrebný súhlas

žalovanej, bez súčinnosti ktorej by k zastaveniu konania nemohlo dôjsť. Žalovaná

so zastavením konania súhlasila a nárok na náhradu trov neuplatnila. Nepodala tak ani návrh

na priznanie práva na náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., pričom za uplatnenie práva

na náhradu trov pre prípad zastavenia konania nie je možné považovať jej predchádzajúce

podanie, obsahujúce vyčíslenie trov, ktoré bolo vykonané v súvislosti s vecným rozhodnutím

sporu. Taktiež poukazuje na to, že mimoriadne dovolanie nie je prípustné voči rozhodnutiu

súdu, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania.

Odporkyňa v zastúpení právnym zástupcom navrhla po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave vo výroku o náhrade trov konania

z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR zrušiť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 242 O. s. p. a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Predmetom dovolacieho konania je napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorým bolo dotknuté právo účastníka konania na náhradu trov konania.

2M Obdo 4/2010

Prípustnosť dovolania dovolateľ odvodzuje splnením podmienok ustanovených

v § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora SR nesmeruje proti výroku o zastavení konania (§ 243f ods. 2 písm. b/ O. s. p.).

Okresný súd v Trnave rozsudkom z 22. októbra 2008 č. k. 23Cb 35/2006-153 žalobu

v časti o zaplatenie sumy 2 300 000,-- Sk spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy

200 000,-- Sk od 11. decembra 2004 do 5. decembra 2005 a zo sumy 2 300 000,-- Sk

od 11. decembra 2004 do zaplatenia zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej

náhradu trov konania v sume 125 000,-- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a zároveň žalobcovi vrátil zaplatený súdny

poplatok v sume 11 800,-- Sk, prostredníctvom Daňového úradu Trnava, po právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Žalobca v priebehu odvolacieho konania, začatého podaním odvolania

žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, vzal návrh v celom rozsahu späť a žalovaná

so zastavením konania súhlasila. Krajský súd v Trnave uznesením z 24. júla 2009 č. k.

21Cob 63/2009-187 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého

stupňa z 22. októbra 2008 č. k. 23Cb 35/2006-153 v odvolaním napadnutej časti zrušil

a konanie v tomto rozsahu zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá

právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o trovách konania Krajský súd v Trnave

odôvodnil ustanovením 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., nakoľko z okolností späťvzatia návrhu

nezistil dôvody pre priznanie práva na ich náhradu niektorému z účastníkov (žalobca dôvody

späťvzatia žalobného návrhu vo svojom podaní neuviedol a žalovaná so späťvzatím súhlasila

bez uplatnenia si práva na náhradu trov konania).

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje

súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa 2M Obdo 4/2010

prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Všeobecná právna úprava platná pre rozhodovanie o náhrade trov konania v prípade

zastavenia konania je ustanovená v § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. upravuje

výnimky zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. A to

osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je

povinný zaplatiť trovy účastníka konania. Zavinenie zastavenia konania spočíva

predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal

návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie

konania späť (napríklad bez udania dôvodu). V danej veci preto odvolací súd nepostupoval

podľa citovaných ustanovení § 146 O. s. p., keď neskúmal riadne splnenie podmienky

osobitnej úpravy náhrady škody v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., ak súčasne nie je

splnená podmienka ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Žalobca návrh na začatie

konania zobral späť v celom rozsahu bez udania dôvodu na jeho späťvzatie. Žalovaná strana

na výzvu súdu oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Toto oznámenie neobsahovalo

výslovné vzdanie sa práva na náhradu trov konania. Pokiaľ podanie účastníka konania

výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho

usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania aj vzdanie sa práva

na náhradu trov konania. Žalovaná v priebehu konania uplatnila nárok na náhradu trov

konania v odpore, podanom proti platobnému rozkazu (číslo listu 57 súdneho spisu), ako

i na pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2008 (číslo listu 152 súdneho spisu), kedy si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 127 000,-- Sk za súdny poplatok za podaný

odpor (správne malo byť 125.000,-- Sk) a inú náhradu trov konania si neuplatnila, ktorým

uplatneným návrhom splnila podmienku na priznanie náhrady trov konania v zmysle ust.

§ 151 ods. 1 O. s. p. Právny režim úpravy späťvzatia návrhu v štádiu prvostupňového konania

(ak k späťvzatiu návrhu došlo po začatí pojednávania) a konania odvolacieho si vyžaduje

súhlas odporcu. Až po výslovnom súhlase odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania

môže súd prvého stupňa konanie zastaviť a odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvého  

stupňa a konanie zastaviť. Súhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania nemožno

bez ďalšieho procesne považovať za „súčinnosť zavinenia“ zastavenia konania.

2M Obdo 4/2010

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd pri rozhodovaní

o trovách konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 O. s. p. namiesto ustanovenia

§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania,

zrušil a vec mu vrátil v napadnutej časti na ďalšie konanie podľa § 243b ods. 2 prvá veta

O. s. p.  

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v novom rozhodnutí (§ 243d O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová